Rodokmeň gréckych bohov: Fascinujúci pohľad do mytológie

Väčšina amatérskych genealógov končí pri pátraní v 19-tom, prípadne 18-tom storočí. Tí šťastnejší sa dostanú do 17-teho storočia a len zlomok zabrúsi do dávnejšej minulosti. Nedávno som pri pátraní po internete narazil na človeka, ktorý sa vo svojom genealogickom bádaní dostal až na samotný počiatok. Marek Harman sa totiž rozhodol vypracovať rodostrom antických bohov a hrdinov a svoj výtvor „zavesil“ na internet, aby sa ním mohli pokochať aj ostatní.

Priznáva, že pri hľadaní príbuzenských vzťahov netrávil hodiny v archívoch lúštením starých matrík. Ono, pri gréckych bohoch by to asi ani veľmi dobre nešlo. Inšpiráciou mu bolo dielo Vojtecha Zamarovského - Staré grécke báje a povesti. A musím povedať, že výsledok práce skutočne stojí za to!

Obdiv si zaslúži nielen komplexnosť spracovania rodostromu (sú v ňom snáď všetci grécki bohovia a hrdinovia), ale aj vizuálna prezentácia.

Podľa autora, samotné spracovanie začalo na papieri zhromažďovaním mien. Bolo to spočiatku dosť komplikované, nakoľko som nemal predstavu, akú to bude mať formu a nakoľko sa bude rodostrom nabaľovať. Potom ako som našiel program GenoPro, pustil som sa do poctivého spracovávania, ktoré už malo mať hlavu a pätu a konečne sa začala rysovať nejaká forma. Táto, samozrejme, ešte nebola finálna. Z programu GenoPro som vyexportoval obrázok s príponou emf, ktorý som otvoril v Corel Draw.

Rodostrom v tlačovej kvalite až do formátu A0 si môžete stiahnuť priamo na stránke pána Harmana.

Staroveké Grécko bolo väčšinou hornaté, najvyššia hora Olymp má výšku 3000 m. Prírodné podmienky ovplyvnili život Grékov.

K záujmu o antiku a príbehy z tých čias ma dostal môj koníček - astronómia. Keďže súhvezdia (najmä severnej oblohy) nesú mena panovníkov, hrdinov a tvorov z tých čias, lákalo ma dozvedieť sa o nich viac.

O zostavení vlastného rodostromu som samozrejme uvažoval, ale nejako ma to neláka.

Minojská a Mykénska civilizácia

Minojská civilizácia sa rozvinula sa na ostrove Kréta, hlavné mesto Knósos (labyrint). Vybudovali si mocné loďstvo, ovládali a kontrolovali aj územie pevninského Grécka. Vyznávali kult Veľkej Matky symboly - býk, sekera, bohyňa s hadmi. Zaoberali sa obchodom, poľnohospodárstvom, pastierstvom, rybolovom. Živili sa olivami, mliečnymi výrobkami, ovocím.

Mykénska civilizácia vytvorili kmene Achájcov, ktoré okolo roku 2000 p.K. začali prenikať na územie Grécka. V roku 1450 p.K. zaútočili na Krétu a oslobodili sa spod minojskej nadvlády. Založili mestské štáty napr. Mykény, Atény, Tyrins, Argos, Téby. Panovníci žili v palácoch. Boli zruční remeselníci, pastieri, roľníci. O živote Achájcov hovoria báje a povesti s hrdinami - Herakles (zbavil Grécko oblúd), Perseus (zabil strašnú medúzu).

Grécki bohovia žili na Olympe. Medzi najvýznamnejších patrili:

• Zeus (hlavný boh, používal blesky)
• Héra (jeho manželka, bohyňa rodinného kozuba)
• Ares (boh vojny)
• Afrodita (bohyňa lásky)
• Aténa (bohyňa múdrosti)
• Poseidón (boh morí)
• Hádes (boh podsvetia a smrti)
• Apolón (boh slnka)

Homér žil asi v 9. storočí pred n.l. a o jeho pôvode a živote nevieme nič bližšieho. Je autorom najstaršieho diela gréckej a tiež európskej literatúry. Vykopávky Henricha Schliemana v 19. storočí dokázali, že Trója naozaj existovala.

Trojska vojna sa začala tým, že syn trójskeho kráľa unesie gréckemu kráľovi Menealovi Helenu, najkrajšiu ženu na svete. Najlepší grécky bojovníci sa vypravili k Tróji aby urážku odplatili. 9 rokov obliehali Tróju nadarmo. Vojna trvala desať rokov. Dej eposu zachytáva 51 dní desiateho roku. Združené vojská viedol kráľ Agamemnón za Achájcu najväčšieho hrdinu Achilla.

Agamemnón vezme Achillesovi krásnu zajatkyňu Brises. Achilles sa urazí a odmietne bojovať. Hrdý a urazený Achilles však nejde na pomoc, darmo ho prosí vlastenecky cítiaci Patroklos. Nakoniec sa dal oblomiť prosbami aspoň natoľko, že dovolil Patroklovi, aby v jeho zbroji a jeho zbraňami šiel do boja. Prikázal mu aby Trójanov len zahnal od lodí a neprenasledoval ich. Keďže grécke vojsko videlo zdanlivého Achilla bojovať, tak sa vzchopilo. Keď Trójanov zahnali od lodí Patroklos nedodržal svoj sľub a prenasledoval nepriateľa až k hradbám.

Hektor sa nemohol a ani nechcel vyhnúť boju s Achillom. Nemohol sa dívať ako zabíja jeho druhov a nechcel sa ukázať zbabelcom, lebo i keby kapituloval, Achilles by svoju pomstu vykonal. Šiel teda do boja proti nemu a padol.

Vojna končí porážkou Trójanov. Gréci postavia dreveného koňa a ukryjú sa do neho. Koňa postavia pred brány Tróje ako dar od bohov. Fingovane odplávajú. Trójania koňa zoberú do opevnenia.

Prehľad Gréckych Bohov

Minojska civilizácia na Kréte

tags: #prezentacie #o #grecky #boh