Ježiš sa narodil v rodine a patril do rodiny. Bolo tomu tak preto, aby nám ukázal, akým cenným darom od Boha je rodina a aby tiež zdôraznil jej misiu. Zmyslom rodiny je byť oporou človeku nielen počas jeho rastu a formácie, ale počas celého jeho života.
Rodiny môžu byť týmito živými bunkami Cirkvi a spoločnosti, ale iba vtedy, ak každý jej člen hrá rolu, ktorá je mu ako jedincovi určená alebo ktorá zodpovedá jeho darom a talentom. „Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi,“ čítame si v prvom čítaní z Knihy Sirachovho syna. Rodičom Boh zveril zodpovednosť starať sa o svoje deti a svoje deti vychovávať.
Výchova a rodina
Čo je výchova? Niektorí myslia, že dieťa je ako nádoba, ktorú treba naplniť vodou a teda že výchova spočíva v učení detí novým vedomostiam a novým schopnostiam. Čiastočne je to pravda. No lepším prirovnaním pre výchovu je oheň. Výchova je ako oheň, ktorý treba zapáliť. A zápalky majú v rukách rodičia. Výchova musí začať zavčasu, od samého narodenia dieťaťa. Lebo ak chceme mať záhradku plnú ovocia, musíme sadiť stromčeky, ktoré sú ešte mladé. Najlepším spôsobom výchovy je bezpochyby nie drezúra, ale vlastný príklad. Výchova dieťaťa, zvlášť náboženská, nezávisí v prvom rade od toho, čo mu rodičia hovoria, ale od toho čím sú.
Aj deti majú svoje povinnosti voči svojim rodičom. „Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku,“ pokračuje Kniha Sirachovho syna. Vzťahy a povinnosti v rodine nie sú jednostranné. Rodičia majú svoje povinnosti voči deťom a deti naopak voči rodičom, a tak sa vytvára krásna vzájomnosť, ktorá obohacuje všetkých.
Rodina, v ktorej vládne Kristus, je zdravým základom národa. Otec je hlava rodiny a matka je jej srdcom. Matka vtláča celej rodine svojho ducha a preto aká je matka, taká je celá rodina. Matka je srdcom rodiny - stará sa o prípravu pokrmov pre rodinu, ba v útlom veku ich kŕmi vlastným telom. Od matky sa šíri láska po celej rodine. Nielenže sama všetkých miluje, ale sa tiež stará, aby sa všetci členovia rodiny milovali. A čím je niektoré dieťa úbohejšie, tým viac ho miluje. Srdce matky je zdrojom obetavosti.
Deti majú v dokonalosti nasledovať svojho otca. Predpokladom dobrej výchovy detí, hlavne dospievajúcich, je v prvom rade dokonalosť otca. Aj výchova k modlitbe sa začína už v lone matky. Základom všetkých predstáv o Bohu je totiž niečo, od čoho bytostne závisíme a čo nás obklopuje. Práve takúto skúsenosť ponúka matka svojmu dieťaťu už pred jeho narodením.
Príklad z evanjelia
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Význam modlitby
Ak sa rodina má stať miestom, kde sa deti nerodia len pre pozemský, ale aj pre večný život, musí sa stať školou svätosti. A školou svätosti sa stane len vtedy, ak bude školou modlitby, komunikácie s Bohom. Svätosť presahuje prirodzené schopnosti človeka a prameňom každej svätosti je Boh. Ak sa človek odcudzí Bohu, nedosiahne cieľ svojho života. Tvrdenie môžeme podložiť aj životom mnohých svätých ako Ján Mária Vianney, Pius X., Terézia z Lisieux, Zdenka Schelingová a mnohí iní.
Ako teda majú rodičia učiť dieťa modliť sa? Jednoducho. Rovnako, ako ho učia hovoriť. Katechézy objasňujúce zmysel modlitby a jej rôzne druhy prídu na rad neskôr. Svätý Ján Pavol II. Aj pastoračná skúsenosť potvrdzuje, že autentické duchovné zážitky, ktoré rodičia sprostredkovali deťom v ranom detstve, v nich zostávajú silno zafixované.
Na spoločné modlitby do mešít prichádzajú výlučne muži. Podvedome sme si zvykli považovať častú návštevu kostola a modlitbu za niečo, čo je typické skôr pre ženy. A to je chyba. Svätý Ján Pavol II. spomínal, že po smrti matky sa s otcom modlil každé ráno, potom išli spolu na rannú svätú omšu a večer sa modlievali ruženec.
Biblická výzva modliť sa nepretržite dňom i nocou (porov. Lk 18, 1 - 17; 1 Sol 5, 17), v každej dobe (porov. Ef 6, 18) a na každom mieste (porov. A budúca generácia bude bohatá na osobnosti i svätcov.
Ruženec ako modlitba
Svätý ruženec je jednou z najcennejších perál duchovného dedičstva Katolíckej cirkvi. Nie je to iba jednoduché opakovanie modlitieb, ale cesta rozjímania, ktorá veriacich vovádza do tajomstiev Kristovho života spolu s jeho Matkou, Pannou Máriou. Už od počiatkov Cirkvi mali kresťania túžbu napodobňovať rytmus modlitby Starého zákona. Mnísi sa denne modlili 150 žalmov. Pre jednoduchých veriacich, ktorí žalmy nepoznali naspamäť, vznikla náhrada - opakovanie 150 modlitieb Otče náš. Aby si ich vedeli odpočítať, používali kamienky či uzlíky na povrázku.
V 11. a 12. storočí sa začína šíriť modlitba Zdravas, Mária, ktorá sa postupne ustálila v podobe, ako ju poznáme dnes. Veriaci začali spájať Otče náš a Zdravas Mária do tzv. mariánskeho žaltára - 150 Zdravasov, ktoré sa stali duchovným ekvivalentom 150 žalmov. Tradícia hovorí, že svätý Dominik Guzmán (†1221) dostal od Panny Márie ruženec ako zbraň proti bludom a hriechu. Či už to chápeme historicky alebo symbolicky, je isté, že dominikáni sa stali veľkými šíriteľmi tejto modlitby.
V 15. V 16. storočí dostal ruženec svoju pevnú podobu - 15 desiatkov, rozdelených na radostné, bolestné a slávnostné tajomstvá. Pápež Pius V., sám dominikán, nariadil slávenie sviatku Ružencovej Panny Márie na pamiatku víťazstva pri Lepante (1571), keď kresťanské vojsko zastavilo tureckú expanziu. Dejiny 19. a 20. storočia ešte viac potvrdili hodnotu tejto modlitby. V Lurdoch (1858) Panna Mária držala v rukách ruženec. Svätý Ján Pavol II., veľký mariánsky pápež, obohatil ruženec o tajomstvá svetla (2002). Pripomenul, že ruženec je v skutočnosti „evanjeliom v miniaturke“, ktoré vedie veriacich k meditácii nad Kristovým životom. Ruženec nie je len modlitbou slov, ale školou kontemplácie. V jeho rytme sa človek učí spomaliť, otvoriť srdce a vnímať Krista očami Panny Márie. Každý desiatok je ako perla na duchovnej reťazi, ktorá spája nebo so zemou.
Veronika: V modlitbe ruženca je dieťa vedené k trpezlivej, sústredenej a načúvajúcej modlitbe. Dnes sa často pestuje modlitbová kreativita: dieťa ďakuje v krátkych prosbách za veci, ktoré ho tešia, alebo prosí za tie, po ktorých túži. Takáto modlitba má svoje výhody, pretože dieťa si buduje osobný vzťah k Bohu, ale má aj svoje limity. Dieťa je sústredené v modlitbe najmä na seba a svoje túžby.
Martin: Ja vnímam, že modlitba ruženca nám ako rodine prináša zjednotenie. Akokoľvek sa usilujeme, mnohokrát večer končíme deň smutní, nahnevaní či pohádaní. Deti aj dospelí (úsmev). A pri všetkej dobrej vôli sa nie vždy vieme cez to preniesť a pri večernej modlitbe za čokoľvek prosiť, ďakovať či odprosoovať.
Veronika: Myslím si, že môj manžel spravil tejto modlitbe celkom dobrú reklamu (úsmev). Ja sama ešte vnímam, akou dôležitou potrebou v živote našich maličkých je potreba poriadku a predvídateľnosti. Zvyk modliť sa túto štruktúrovanú modlitbu každý večer prispieva k napĺňaniu tejto potreby.
Ekumenický dialóg
My kresťania sme rodina, katolíci, pravoslávni, anglikáni, evanjelici…, všetci sme deťmi jednej Matky Cirkvi. Ako naznačili náš príbeh, rozdelenia medzi nami vznikli v priebehu dejín. Za niektorými stojí nepochopenie, niekedy ješitnosť, pýcha či neochota počúvať a pochopiť toho druhého. Ale nechýbajú žiaľ ani vieroučné spory. Rozdelenie je také veľké, že dnes nie je v ľudských silách opäť zjednotiť všetkých kresťanov. Nevieme ani, ako by mala taká jednota vyzerať. No tušíme, že byť jednotní nie je to isté ako byť rovnakí.
Po dlhom predlhom čase sa ale predsa začali veci hýbať k lepšiemu. Aspoň trochu. Niektoré z detí na západe sa začali spolu stretávať, rozprávať a modliť sa. Keď to mama zbadala, s radosťou povzbudzovala všetkých. Niektorí sa konečne po dlhom čase stretli a odpustili si krivdy minulosti. A odvtedy sa niektorí z nich stretávajú, niekedy viac, inokedy menej pravidelne. Spolupracujú a tešia sa zo všetkého, čo majú spoločné. Aj keď odlúčenie rodiny trvalo veľmi dlho, medzitým sa narodilo nových detí a potrvá asi dlhý čas, kým sa rodina opäť nejakým spôsobom spojí a obohatia sa navzájom tým, čo sa počas odlúčenia naučili.
Počiatky ekumenického hnutia siahajú do devätnásteho storočia a prvé pokusy o dialóg sa zrodili v protestantských spoločenstvách v Anglicku. Prvými krokmi bolo založenie vzdelávacích organizácií pre mládež YMCA (1844) a YWCA (1855), svetová konferencia o misiách (1910) a ďalšie stretnutia. Po Druhej svetovej vojne bola v roku 1948 v Amsterdame založená Svetová rada cirkví.
Odmietavý postoj Katolíckej cirkvi zmenil pápež Jan XXIII. založením Sekretariátu pre jednotu kresťanov (1960). Druhý vatikánsky koncil prijal dekréty o ekumenizme (1964) a o náboženskej slobode (1965). Pápež Pavol VI. s konštatinopolským patriarchom Athenagorasom I. zrušili roku 1965 vzájomné vylúčenie z cirkvi z roku 1054 a Katolícka cirkev sa stala pozorovateľom pri Svetovej rade cirkví.
A tak prosíme Ježiša, aby nás on zjednocoval a aby to robil spôsobom a do takej podoby, aká je Otcova vôľa. Preto viac ako pred sto rokmi vznikla iniciatíva Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Na severnej pologuli sa koná tradične od 18. do 25. januára. Tieto dni navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam. Na južnej pologuli je január čas prázdnin a dovoleniek, preto tam cirkvi často slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v období sviatkov Zoslania Ducha Svätého, ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi.
Počas tohto týždňa sa kresťania z rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev stretávajú na spoločných ekumenických bohoslužbách a spájajú sa v modlitbe za jednotu.
Mudrci sa z Betlehema vrátili každý do svojej krajiny. Mohlo by sa zdať, že sa nič nezmenilo. A predsa áno, putovanie a stretnutie s Ježišom zmenilo ich. Duch Svätý k nim už nehovorí len cez znaky v prírode (hviezda), ale nachádza si do ich sŕdc novú cestu (sen).