Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri, pani ministerky, dovoľte mi začať vecne a takýmto spôsobom by som chcel aj pokračovať, pretože nemám dôvod útočiť na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, keďže ho nepovažujem za politicky svojprávneho.
Toto je vláda Zuzany Čaputovej, toto je vláda pani prezidentky, ktorá si vymenovala všetkých jej členov, ktorá ich vyberala a čo je najdôležitejšie, vyberala ich v rozpore s ústavou. Pretože čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že predseda vlády má vyberať členov vlády, ale pani prezidentka Čaputová sa pri menovaní vlády pochválila, že s radosťou ich vyberala ona sama, čím de facto porušila ústavu. Títo páni, tieto dámy tu de facto vôbec nie sú. Oni porušili ústavu.
Dnes v priamom prenose vidíme, že toto je koaličná vláda Progresívneho Slovenska a SaS-ky. Oni sa k tomu otvorene priznávajú. Táto vláda je čisto liberálna, čisto pravicová. Má svoju jasne vyhranenú ideológiu. Pravicový liberalizmus alebo neoliberalizmus. A keď čítate ako politológ tú znôšku fráz, ktoré napísali do programového vyhlásenia vlády, to je číri neoliberalizmus.
Ale čo sa čudujeme, veď si pozrime históriu pána Ódora alebo ďalších členov vlády. Pán Ódor bol spolutvorcom dôchodkovej reformy na Slovensku, druhého dôchodkového pilieru. Oni sa tvária, že to je ako technické riešenie celá táto programová, celé toto programové vyhlásenie vlády sa tvári, že to je technický text, že oni sú nadstranícki, oni nie sú politickí, nie, nie sú ideologickí. Ale to je číry omyl! To je ťažká politika, ťažké hodnotové spory.
Neoliberalizmus a jeho vplyv
Prečo dôchodkový druhý pilier je politická otázka a nie technická otázka? Veď sa pozrite do západoeurópskych krajín, ktoré sú najvyspelejšie vo svete, koľko z nich má druhý kapitalizačný pilier, aký navrhoval pán Ódor? Žiadna, žiadna, to je vyslovene výsada postkomunistických štátov niektorých, ktorých sa väčšina zbavila tohto piliera, alebo nášho úžasného Pinochetovho Chile, kde vznikla táto reforma za čias diktátora Pinocheta, autorom bol Piňera. Alebo rovná daň, ďalší neoliberálny experiment.
Tak isto mi povedzte nejakú západoeurópsku krajinu, ktoré sú najvyspelejšie na svete, kde nemajú progresívne dane, ale majú tam tzv. flat tax alebo rovnú daň. Nikde, zase to sú krajiny buď postkomunistické, alebo rôzne také krajinky typu Mongolsko, Bosna a rôzne karibské ostrovčeky, ktoré majú rovnú daň, ale toto obhajoval pán Ódor. On sa nemôže tváriť, že on je apolitický, nadstranícky. A toto isté platí aj o jeho kolegoch.
Viete, tváriť sa, že pani Dubovcová je nadstranícka, veď tu sedela za SDKÚ a potom ešte kandidovala za Progresívne Slovensko. V čom je nadstranícka? Pán Šimko je nadstranícky? Však je členom KDH alebo donedávna bol. A to ešte tam v tom liberálnom krídle, ktoré je najnovšie, chce vítať migrantov. Gratulujeme celému KDH k pánovi Šimkovi! Toto som zvedavý, jak budú vysvetľovať voličom, že tu chcú vítať migrantov, úžasné!
Potom tu máme pána Wlachovského, Miroslav Wlachovský, tak sa volá, aby som nepoplietol meno. To je jeden z tej najväčšej proamerickej úderky na ministerstve zahraničných vecí. Však si tu z nich robíme srandu už niekoľko rokov. My presne vieme, kto to je. Či už je to pán Wlachovský, pán Šebej, pán Demeš, pán Bútora, to všetko boli ľudia, ktorí boli prakticky, nechcem to povedať, to slovo, asi ma niekto bude žalovať, agenti, ale v zmysle nositelia, nositelia amerických názorov. A dneska najviac podporujú všetky tie militaristické rusofóbne a americké riešenia. Propaganda, číra propaganda.
A ja sa pýtam, prečo toto celé bolo potrebné, prečo bolo potrebné znásilniť ústavu, znásilniť demokratické tradície, absolútne obísť parlament a prezidenta Čaputová si tu ako nejaká Šeherezáda vymenuje vládu bez akéhokoľvek demokratického mandátu. Prečo to bolo potrebné, prečo sa nemohla spýtať politických strán, ako to je bežné v iných krajinách, kde majú tiež tzv. úradnícke vlády, kde sa ale spýtajú politických strán, že prosím vás, vy máte akú nomináciu, vy máte akú a hľadá sa podpora. Nie, tu sa absolútne ignorovala napríklad opozícia. Najsilnejšia opozičná strana bola totálne odignorovaná.
Ja sa pýtam, ako môžeme ako ľavičiari a vlastenci podporovať vládu, ktorá je neoliberálna, pravicová, protislovenská, ktorá sa správa ako kolónia Spojených štátov amerických? Prečo by sme to robili?
Vyhlásenie prezidentky k aktuálnej politickej situácii
Podpora Ukrajiny a názory obyvateľstva
Pozrite sa, aké sú prieskumy verejnej mienky. Hovorím o prieskumoch, ktoré predkladá Denník N alebo GLOBSEC, čo sú takisto proamerické inštitúcie. A ony hovoria o tom, že prakticky len 14 % Slovákov podporuje zbrojenie Ukrajiny. To znamená, že 86 % Slovákov nepodporuje zbrojenie Ukrajiny. Ale táto vláda podporuje zbrojenie Ukrajiny, čiže ide proti ľuďom, proti Slovákom, proti demokracii. Nemajú žiaden mandát a robia veci, ktoré Slováci nechcú. Viete, berme tú demokraciu vážne.
Vy máte plné ústa slobody a demokracie od roku ´89. Ale potom tu máte vládu, ktorá nemá žiaden mandát, nemá žiaden mandát cez parlament, nemá žiaden mandát cez voľby a ešte navyše robí veci, ktoré ľudia na Slovensku nechcú. Tak v čom je potom demokratická, povedzte mi, a prečo ju máme rešpektovať? Lebo si povedala pani Čaputová, tým, že porušila Ústavu Slovenskej republiky čl. 111?
Keď si potom pozriem tie priority tejto vlády, ktoré napísala do programového vyhlásenia vlády, tak tam vidím napríklad, alebo rozdelili to na dve časti. Jedna je že dlhodobé priority. Už sa tu o tom rozprávalo. Dlhodobé priority nás vôbec nemusia zaujímať, lebo oni tu budú tri mesiace, hej, čiže načo to tam vôbec písali? A tam píšu o tom, že aké strašné plány majú s digitalizáciou, modernizáciu, aké strašné reformy idú robiť. Ale urobiť ich nemôžu, nedokážu, čiže je to úplný blábol. Tak potom sa zamerajme na tie krátkodobé priority. A tam vidíme úplne jasne, chcú podporovať mimovládky.
A to už aj urobili, už Sorosovi prihrali 21 miliónov, fantastické, toto Slovensko fakt potrebuje! Chcú podporovať Ukrajinu. A potom tu máme podporu Rómov, oni to ešte tak nazývajú, najzraniteľnejší, najslabší, ale priamo sa tu bavíme o Rómoch konkrétne, lebo Slováci neexistujú, Slováci nemajú problémy, seniori nemajú problémy, na tých sa treba vykašľať. Treba riešiť iba Rómov, iba mimovládky a iba Ukrajincov. A zabudol som ešte jednu vec, treba zbrojiť, treba rvať peniaze do zbraní. Existuje taká krásne heslo, že jedlo namiesto zbraní. Táto vláda robí presný opak, zbrane namiesto jedla. Vykašlala sa na seniorov, na pracujúcich ľudí, na rodiny, na každého, len aby sme tu mohli nakupovať tanky, stíhačky, protiraketové ochrany, ktoré sme rozdali na Ukrajinu v rozpore s ústavou. Toto je dnešná neoliberálna pravicová Čaputovej vláda.
Ja by som si možno pomohol slovom alebo výrazom bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktorý takisto patrí do neoliberálneho razenia, ktorý asi najlepšie vystihol to, čo tu dneska sedí - čaputovská beznádej. Toto je čaputovská beznádej a prosím, každý na Slovensku nech sleduje, čo táto vláda robí. Lebo pani prezidentka Čaputová prevzala na niekoľko mesiacov plnú zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje. A keď sa dneska ľudia budú pýtať, prečo sa nerieši zdražovanie, tu máme odpoveď. Čaputovská beznádej.
Prečo sa neriešia hypotéky, lebo to je časovaná bomba, ktorá môže každú chvíľku vybuchnúť, že ľudia, ktorí si zobrali hypotéky a dneska platia 300 eur, budú platiť o rok, keď im končí fixácia, 600 eur. A kľaknú, finančné kľaknú a to sa týka mladých rodín, voličov mnohých Progresívneho Slovenska a SaS-ky. Páni kolegovia a pán Ódor na čele s nimi skúšajú taký typický neoliberálny odžub, že sa budú hrať na technické riešenia, že oni sú tí odborníci. Prepáčte, akí sú odborníci, ja tam nevidím jediného profesora, docenta alebo nič podobné. Pán magister Ódor je možno odborník, ale nemám pocit, že by bol nejaký silný akademik. Akurát tu robil neoliberálne reformy a dobre, slúži Američanom, to je celé, v čom je odborník. Čo si to dovoľujú takýmto spôsobom klamať Slovensko?
Toto nie je apolitická vláda. Toto nie je vláda, ktorá nemá ideológiu. Jeden z takých príkladov krásnych, ktoré som si všimol v programovom vyhlásení vlády, oni jednu kapitolu nazvali, že peniaze nerastú na stromoch. Keby ste poznali ten príbeh tohto hesla, ktoré sa spadá, každý politológ to vie, do dejín neoliberalizmu, keď Theresa Mayová, konzervatívna premiérka, nie dlho a nie moc kvalitne, sa preslávila týmto výrokom, keď na jednom stretnutí so zdravotnými sestričkami vo Veľkej Británii v roku 2017 sa tie sestričky sťažovali, že majú tak strašne slabé platy v Anglicku alebo vo Veľkej Británii, že musia chodiť do potravinových bánk, lebo inak neprežijú. A ona im odvrkla, a však neexistuje žiaden rozprávkový strom, na ktorom by rástli peniaze. Toto isté hovoria títo. Oni si berú inšpirácie od takýchto tuhých až tupých neoliberálov, ktorí vlastne necítia absolútne žiadnu solidaritu, žiadnu empatiu k ľuďom. Nevedia im pomáhať, budú sa furt len oháňať peniazmi, že nie sú v rozpočte. Ale na zbrane sú v rozpočte, že áno?! Čiže neverme im ani slovo. Oni nie sú nijakým spôsobom neutrálni, oni sú ťažko spolitizovaní, a opakujem, ich mentorom je Zuzana Čaputová, ktorá je ťažká neoliberálka, progresivistka a veľmi militaristická politička vo vzťahu k vojne na Ukrajine.
A to je ďalšia otázka, ktorú musíme riešiť. Oni ťahajú Slovensko do vojny. Takáto vláda, ktorá nemá žiaden mandát v protiklade k tomu, čo si ľudia želajú, ťahá Slovensko do vojny proti Rusku. A tu teraz treba veľmi vážne brať aj slová, ktoré vyslovil bývalý generálny tajomník NATO Rasmussen, ktorý pred pár dňami informoval svetovú verejnosť, že niektoré východoeurópske štáty zvažujú, že pošlú vojakov na front na Ukrajinu. Spomínal Poľsko a pobalské krajiny, ale ja som presvedčený, že keď príde v septembri nová vláda, ktorá bude zoskladaná z týchto ľudí z Progresívneho Slovenska, zo SaS-ky, možno z ďalších liberálnych strán alebo pravicových strán, tak veľmi radi budú posielať slovenských vojakov a slovenských mužov na front na Ukrajinu. O tom som presvedčený.
Dámy a páni, pán Ódor, ale aj programové vyhlásenie vlády hovorilo o tzv. križovatke. Veľmi sympatická metafora. Ja som presvedčený, že áno, stojíme na križovatke, ale zároveň som presvedčený, že ako demokratická krajina musíme dať možnosť ľuďom, aby rozhodli, po ktorej ceste sa vydať. A my stojíme pred štyrmi rôznymi rázcestiami. Buď pôjdeme cestou neoliberálnou, o ktorej som hovoril, to znamená podpora podnikateľov, znižovanie daní pre bohatých a vykašľanie sa na všetkých ľudí, ktorí to potrebujú, či už seniori, pracujúci ľudia a tak ďalej. Všetko vyrieši voľný trh. Toto je tá neoliberálna cesta a škrtať, škrtať a škrtať, to už pripravujú, budú brať ľuďom aj ten posledný kúsok chleba, ale banky budú, samozrejme, bohatnúť, lebo o tom je neoliberalizmus.
Alebo sa vydáme sociálnodemokratickou cestou. A opakujem, ja neberiem príklady o sociálnodemokratickej ceste niekde z krajín Karibiku ako tuto kolegovia, ktorí obhajovali rovnú daň. Ja hovorím o krajinách ako Švédsko, Nórsko, Dánsko, ale aj Belgicko, Francúzsko, Rakúsko a tak ďalej, to sú sociálnodemokratické, sociálne štáty, alebo konzervatívne, ale veľmi, veľmi expanzívne. Majú tam progresívne dane, si predstavte. Nemajú druhý kapitalizačný pilier, si predstavte. Nemajú tu takéto neoliberálne experimenty, ako tu skúšal pán Ódor, a fungujú ďaleko lepšie, majú ďaleko vyššiu kvalitu života. Zázrak! Pýtame sa, ľudia, chcete mať neoliberálnu cestu alebo sociálnodemokratickú cestu?
Druhá otázka, pred ktorou budú stáť ľudia v septembri, a oni majú rozhodnúť, opakujem, nie pani Čaputová, je, či pôjdeme cestou vojny, alebo cestou mieru. A keď máte 86 % ľudí na Slovensku, ktorí nechcú zbrojiť Ukrajinu, keď máte väčšinu ľudí na Slovensku podľa prieskumov GLOBSEC-u a Denníka N, ktorí hovoria, že za vojnu na Ukrajine môžu buď Ukrajinci, alebo Američania, tak to jednoducho musíte rešpektovať, či sa vám to páči, alebo nie, aspoň do tej miery, že nás nebudete ťahať do vojny a že nebudete zbrojiť Ukrajinu a že budete hľadať mierové riešenia také, aké navrhujeme my, aké ponúkajú Číňania, Brazílčania, najnovšie Dáni. Viete, to je vaša povinnosť ako demokratov rešpektovať názory ľudí na Slovensku. Opäť musíte toto nechať rozhodnúť ľuďom. A ja som presvedčený, že táto vláda, akože apolitická, ak chce mať štipku demokracie v sebe, tak musí rešpektovať ľudí, musí. A vojenskú pomoc nemôže na Ukrajinu jednoducho posielať.
Tretia vec, pôjdeme cestou suverenity alebo budeme kolóniou, satelitom impéria? Veľa tuto miestni antikomunisti hovoria o tom, aké to bolo strašné v tom roku ´48 až ´89, kedy tu Československo fungovalo ako satelit Sovietskeho zväzu. No tak čo potom robíte to isté vo vzťahu k Amerike? Však vy ste taký istý satelit vo vzťahu k Amerike, len sa vymenili strany. Predtým bolo zle, že sa slúžilo Sovietskemu zväzu, tak prečo má byť dobre, že slúžime Američanom? A počúvam tie isté reči, tie isté reči, čo mali aj tí kolegovia ešte v roku ´68, toto extrémne krídlo, hej, ten Vasil Biľak a tak ďalej, že teda musíme nejak si nechať pomôcť od tých, od toho imperiál... od tých Sovietov, lebo však, preboha, tu majú niektorí iný názor, no chápete? A tak zavolali teraz tie sovietske tanky, tie to vyriešili, aby teda nemal niekto iný názor, božechráň! No fajn, dobre, oni mali svoju ideológiu, ktorou to ospravedlňovali. Ja sa pýtam veľkých demokratov, že ako to ospravedlňujú oni. Prečo nemôžeme mať iný názor? Prečo tu po mne vyhukujú, že mu...
Prieskum verejnej mienky na Slovensku
Pre lepšiu ilustráciu názorov slovenskej verejnosti na zbrojenie Ukrajiny uvádzame nasledujúcu tabuľku:
| Podpora zbrojenia Ukrajiny | Nepodpora zbrojenia Ukrajiny |
|---|---|
| 14% | 86% |
Z tabuľky je zrejmé, že väčšina Slovákov nepodporuje zbrojenie Ukrajiny, čo by malo byť rešpektované pri rozhodovaní o zahraničnej politike.
Poloha Slovenska v Európe