Manželstvo je v kultúre takmer každého národa dôležitý inštitút. Hoci sa formy uzatvorenia manželstva v priebehu histórie menili, samotný inštitút manželstva zostal vždy zachovaný. Na Slovensku je podľa právneho poriadku možná civilná aj cirkevná forma uzavretia manželstva.
Podľa slovenského právneho poriadku:
- Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
- Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením.
- Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné.
Práva a povinnosti manželov
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Zánik manželstva
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Sviatosť manželstva
Manželstvo je v Katolíckej cirkvi vnímané ako sviatosť, stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti a je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.
Základné podmienky pre uzavretie sviatostného manželstva:
- Pokrstený a slobodný muž a žena: Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve.
- Obojstranný súhlas: Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný.
Najdôležitejšou podmienkou cirkevného sobáša je, že aspoň jeden zo snúbencov musí byť pokrsteným kresťanom. V prípade, že je pokrstený len jeden z vás, musíte požiadať biskupstvo o takzvaný dišpenz, teda povolenie na uzavretie manželstva s kresťanom. Ak si neviete dať rady, obráťte sa na svojho oddávajúceho kňaza, ktorý vám určite rád pomôže.
Pretože cirkev neuznáva rozvody, musí to byť váš prvý zväzok. Druhýkrát môže do cirkevného manželstva vstúpiť len vdovec alebo vdova. Výnimku tvoria tiež ľudia, ktorých manželstvo je podľa cirkevného práva neplatné.
Ďalším predpokladom pre tento zväzok je vaša osobná viera a rozhodnutie, že v nej budete vychovávať aj svoje deti.
Poslednou podmienkou je potom absolvovanie prípravy na manželstvo. S tou je vhodné začať dostatočne včas pred uzatvorením manželstva, najlepšie rok. Za náuku je zodpovedný kňaz, ktorý vás bude oddávať. Počas niekoľkých stretnutí, s vami postupne preberie rôzne vieroučné aj manželské témy.
Čo sa týka viery vašich svedkov, nemusíte si s ňou robiť starosti. Svedok sa pri cirkevnej svadbe k ničomu nezaväzuje, vyššie spomínané podmienky sa preto naňho nevzťahujú. Bohato mu teda postačí občiansky preukaz a schopnosť vypočuť a potvrdiť dopredu určené slová.
V súčasnosti veľa mužov a žien žije vo voľných zväzkoch a požiadavky Cirkvi pokladajú za zaostalé. Je potrebné zdôrazniť to, že Cirkev nie je pri zrode inštitúcie manželstva, ale ono pochádza z Božieho ustanovenia. Náuka o manželstve bola odovzdaná skrze Ježiša Krista.
Dokumenty Cirkvi hovoria o potrebe vzdialenej, blízkej a bezprostrednej prípravy na manželstvo, ktorá prebieha prakticky od detstva. Katechézy tesne pred sobášom nestačia.
Dokument Katechumenátne itineráre pre manželský život (2022) pridáva novú paradigmu: príprava na manželstvo má mať charakter katechumenátu, teda procesu formácie, nie „kurzu s pečiatkou“.
Rada KBS pre rodinu už dokončila a predstavila novú metodiku kurzov prípravy na manželstvo, ktorá smeruje k dlhšej a ucelenejšej forme, aby vznikol reálny ročný plán takejto prípravy na manželstvo.
Ak niekde stále funguje mentalita „krstné listy, tri stretnutia a hotovo“, nie je to zločin proti kánonickému právu, ale je to pastoračne pod normou toho, čo Cirkev ponúka a očakáva.
V rámci prípravy na manželstvo je potrebný veľmi otvorený rozhovor o tom, či neveriaci snúbenec vôbec prijíma základný obsah manželského záväzku: nerozlučiteľnosť, vernosť, otvorenosť životu; a tiež či nemá vnútri pevné nastavenie proti výchove detí vo viere.
Ak by sa toto pri serióznej predmanželskej príprave odhalilo, je vhodné zvážiť odklad kánonického sobáša, v krajnom prípade azda aj navrhnúť jeho zrušenie.
5 biblických princípov pre silné manželstvo podľa modlitby Otče náš - Miro & Marta Tóth
Príprava na sviatosť manželstva
Na Slovensku sa v súčasnosti pociťuje ohrozenie manželstva a rodiny, ako aj znížená sociálna vážnosť hodnoty manželstva. Najväčšou výzvou sa v tomto ohľade ukazuje posilnenie prípravy na sviatosť manželstva. Preto aj Cirkev na Slovensku vypracovala spôsob prípravy na manželstvo formou kurzov blízkej prípravy. Tento spôsob je biskupmi schválený a odporúčaný pre celé územie Slovenska.
Kurzy prípravy na manželstvo sú odlišné od doterajšieho spôsobu náuk: sú vedené tímom, v ktorom je minimálne manželský pár, kňaz a odborníci. Kurzy sú zaradené do obdobia blízkej prípravy - to je obdobie známosti, keď sa počiatočná zamilovanosť mení na hlbší vzťah s vážnymi úmyslami do budúcnosti, ktorá sa ešte nemusí spájať s presným termínom uzavretia manželstva - čiže približne rok aj viac pred sobášom. Takže snúbenci môžu tento kurz absolvovať s dostatočným predstihom pred sobášom, brz tlaku presobášneho zhonu. Pripomeňme, že tieto témy nerozoberajú len kňazi, ale odborníci z daných oblastí.
O Vašom úmysle uzavrieť sviatostné manželstvo príďte informovať kňaza čím skôr, najneskôr však 3 mesiace vopred! Uskutočniť náležitú prípravu na sviatosť manželstva, sú to stretnutia na predmanželských náukách.
Na Slovensku je podľa právneho poriadku možná civilná aj cirkevná forma uzavretia manželstva.
Podľa slovenského právneho poriadku:
- Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Dokumenty Potrebné pre Cirkevný Sobáš
Či sa vám to páči alebo nie, prípravy na svadbu v kostole nezahŕňajú len výber svadobných šiat a kvetov, ale tiež aj veľa papierovania. Aby sme vám to čo najviac uľahčili, pripravili sme pre vás zoznam dokumentov, bez ktorých sa počas cirkevného obradu nezaobídete.
Doklady pre farský úrad:
- Žiadosť o uzavretie manželstva (predpísané tlačivo, ktoré potvrdíte na matrike).
- Potvrdenie o absolvovaní cirkevných sviatostí (krst, prvé sväté prijímanie a birmovka).
- Údaje o svedkoch: meno, priezvisko, adresa a rodné číslo.
Doklady pre Matričný Úrad
- Vyplnená žiadosť o uzavretie manželstva.
- Občianske preukazy.
- Rodné listy.
Aspoň sedem dní pred sobášom ste ako snúbenci povinní predložiť na matrike vypísanú žiadosť o uzavretie manželstva spolu so všetkými dokladmi a dokumentmi spomínanými vyššie. Po overení správnosti všetkých údajov vašu žiadosť úradne potvrdia a vy ju takto potvrdenú následne zanesiete na príslušný farský úrad.
Po svadobnom obrade sa vyhotoví zápisnica o uzavretí manželstva, ktorú je povinný orgán cirkvi, pred ktorým sa manželstvo uzavrelo (najčastejšie oddávajúci farár) doručiť na príslušnú matriku do troch pracovných dní. Asi týždeň po svadbe je možné vyzdvihnúť si na matrike sobášny list.
Termín svadby si dohodnete s oddávajúcim kňazom, a to najneskôr tri mesiace pred plánovaným obradom. Čo sa týka miesta, cirkevný sobáš sa zvyčajne oslavuje v domovskej farnosti jedného zo snúbencov. Ak plánujete svadbu v inom kostole, budete potrebovať takzvané prepustenie z farnosti. Ide o povolenie farára z vášho miesta bydliska na to, že môže svadba prebehnúť inde. Pokiaľ máte svojho obľúbeného kňaza a želáte si, aby vás oddal on, budete navyše potrebovať súhlas duchovného, ktorý ma poverenie na službu vo vami vybranom kostole.
Prekážky Manželstva
Manželstvo môže uzavrieť len osoba právne spôsobilá. Prekážky môžu byť rôzne. Pri ohláškach novomanželov v kostole, sú veriaci vyzvaní k tomu, aby ohlásili na farskom úrade, ak vedia nejakej o cirkevno-právnej prekážke tých, ktorí majú vstúpiť do manželstva. Od prekážok môže dišpenzovať biskup. Dišpenzovať, teda oslobodiť od prekážky a udeliť tým povolenie. Od niektorých prekážok môže dišpenzovať len pápež. Napríklad od prekážky posvätného rádu alebo sľubu čistoty. Sú prekážky, ktoré sa nikdy nedišpenzujú, sem patrí napríklad to, ak by chcel manželstvo uzavrieť niekto z pokrvného príbuzenstva v tzv. priamej línii a v druhom stupni bočnej línie. Celkovo existuje 12 kanonických prekážok. Niektoré sú božského (zaväzujú všetkých) a niektoré cirkevného práva (zaväzujú iba katolíkov).
Medzi prekážky manželstva patria:
- Prekážka veku - minimálny vek na uzavretie manželstva je stanovený u muža na 16 rokov a u ženy na 14 rokov.
- Ďalšou prekážkou je trvalá impotencia, nie dočasná.
- Prekážka rozdielneho náboženstva alebo vierovyznania - neplatné manželstvo je uzatvorené medzi katolíckou stránkou a stránkou nepokrstenou.
- Prekážka posvätných rádov - platne prijatá diakonská, kňazská alebo biskupská vysviacka je prekážkou k uzavretiu manželstva.
- Prekážka sľubov čistoty - verejné večné sľuby čistoty sú prekážkou k uzavretiu manželstva.
- Prekážka zločinu - platne uzavrieť manželstvo nemôže ten, kto za účelom uzavrieť manželstvo s istou osobou spôsobí jej manželskému partnerovi fyzickú alebo morálnu smrť.
- Pokrvné príbuzenstvo je prekážkou k uzavretiu manželstva.
- Prekážka verejnej mravopočestnosti - vzniká z neplatného manželstva alebo z verejného konkubinátu a zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a pokrvnými príbuznými ženy a obrátene.
- Prekážka švagrovstva - nemôže sa platne uzavrieť manželstvo v priamej línii.
- Manželstvo s adoptovanou osobou.
Väčšina týchto prekážok sa môže „odstrániť“ dišpenzom, čiže individuálnym povolením pápeža alebo biskupa.
Zoznam najčastejších prekážok manželstva:
- Nedostatočný vek (kán. 1083).
- Predchádzajúca a trvalá impotencia (kán. 1084).
- Trvanie zväzku predchádzajúceho manželstva (kán. 1085).
- Keď je jedna zo stránok nepokrstená (kán. 1086).
- Prijatie sviatosti posvätného stavu - diakonát alebo kňazstvo. (kán. 1087)
- Sľub čistoty v rehoľnom inštitúte (kán. 1088).
- Únos alebo násilné zadržiavanie ženy za účelom sobáša (kán. 1089).
- Ten, kto so zámerom uzavrieť manželstvo spôsobí smrť manželskej stránke osoby, s ktorou sa chce zosobášiť, alebo vlastnej manželskej stránke. (kán. 1090).
- Pokrvenstvo v priamej línii vždy a v bočnej línii do štvrtého stupňa (kán. 1091). Vo štvrtom stupni bočnej línie sa nachádzajú bratranec so sesternicou.
- Príbuzenstvo v priamej línii (kán. 1092).
- Verejná mravopočestnosť, ktorá vznikla z neplatného manželstva alebo z verejného konkubinátu a zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a pokrvnými príbuznými ženy a obrátene (kán. 1093).
- Zákonné príbuzenstvo, ktoré vzniká adopciou a platí vždy v priamej línii a v druhom stupni bočnej línie (kán. 1094).
Miešané Manželstvá
Často sa stáva, že vnímanie a interpretácia uzatvárania miešaných manželstiev zo strany veriacich je rôznorodá. Ak chceme dôkladne vysvetliť celý problém, je potrebné si uvedomiť, že na tomto mieste sa nachádzajú vlastne tri otázky.
- Krst evanjelikov Katolícka cirkev uznáva od doby Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 1965). Pokrstený nekatolík (evanjelik, reformovaný, pravoslávny a i.) nie je viazaný uzatvárať manželstvo katolíckou kánonickou formou, ale stačí, aby ho uzavrel nejakou verejnou formou, napríklad občianskym sobášom.
- Nie je sviatostným manželstvom manželstvo nijakého kresťana s nepokrstenou osobou. To znamená, že aj manželstvo katolíka (pravoslávneho, evanjelika atď.) platne uzavreté s nepokrstenou osobou je vždy iba „prirodzene platné“. Z dôvodu, že sviatosť je pre obe stránky, nie len pre jednu z nich! Ak je iba jedna stránka pokrstená a druhá nie je, nemôže toto manželstvo byť sviatostné len pre jednu stránku a pre druhú nie.
- Teda ak katolík uzatvára iba civilné manželstvo alebo manželstvo inak než tzv. kánonickou formou, dopúšťa sa ťažkého hriechu a stráca možnosť pristupovať k sviatostiam (najmä k sv. omši a sv. spovedi). Preto sa žiada dodať, že katolíkov viaže tzv. kánonická forma uzatvárania manželstva (pred povereným služobníkom Katolíckej cirkvi a dvomi svedkami - kán. 1108 CIC).
V ekumenickom duchu dnes nie je problém s uzatvorením miešaného manželstva v Cirkvi, ale je potrebné povolenie alebo dišpenz cirkevnej vrchnosti t. j biskupa. Cirkev počíta s tým, že v prípade rozdielnosti kultu sa budú manželia jeden od druhého učiť spôsobu prežívania vernosti Kristovi.
Neplatné Manželstvo
Niekedy sa dozvieme, že sa niekto po uzavretí manželstva v kostole po určitom čase rozišiel s manželom/manželkou, nasledoval civilný rozvod, potom obdržali úspešný rozsudok cirkevného súdu a uzavreli nové cirkevné manželstvo. S prekvapením sa pýtame, ako je to možné? Predsa cirkevné manželstvo je nerozlučiteľné. Katechizmus dáva odpoveď používajúc pojmy známe pre kanonický kódex: „platné manželstvo“ a „manželstvo neplatné“.
Ak bolo manželstvo uzavreté a zachovali sa všetky predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre jeho platnosť, vtedy ho žiadna ľudská moc nie je schopná zrušiť. V súlade so zásadou nerozlučiteľnosti manželstva zjavenou Kristom a slávnostne ohlásenou Tridentským Koncilom je katolíckej Cirkvi cudzí pojem rozvodu a zneplatnenia manželstva, ktoré je známe statnému právu .
Kanonické právo podmieňuje platnosť kanonického manželstva pomocou určitých požiadaviek, preto prijíma aj možnosť neplatného uzavretia manželstva. Toto je faktom vtedy, keď liturgické celebrovanie manželstva bolo vykonané správne, ale kvôli nesplneniu aspoň jedného z troch predpokladov, ktoré sú požadované pre platnosť manželstva, nebolo de facto nebolo uzavreté; inak povedané bolo uzavreté neplatne.
Nik nemôže byť sudcom vo vlastne záležitosti, preto sa problém - dokázať neplatnosť manželstva - odovzdáva objektívnej inštitúcii. Katechizmu, odvolávajúc sa na Kódex kanonického práva, hovorí: „Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“, to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť.“
Len cirkevný súd (diecézny v zložení troch sudcov) má právo rozoznať zistenie o neplatnosti manželstva. Určité dôkladné súdne procedúry vo veciach zistenia neplatnosti manželstva smerujú k poznaniu objektívneho stavu, aký jestvoval vo chvíli uzavretia manželstva. Ak sa zistí, že všetky požiadavky k platnému uzavretiu manželstva boli v tom okamihu splnené, to znamená, manželstvo bolo platne uzavreté. Ak neboli splnené - vtedy bolo manželstvo uzavreté neplatne.
Všetky okolnosti, ktoré vznikli po uzavretí manželstva, napríklad jedná so strán prepadla závislosti, nemôžu zrušiť platnosť manželského zväzku.
Rozluka Manželov
Sú však situácie, v ktorých sa manželské spolužitie stáva z najrozličnejších dôvodov prakticky nemožným. V takýchto prípadoch Cirkev pripúšťa fyzickú rozluku manželov a koniec spolužitia. Pred Bohom však manželia neprestávajú byť manželom a manželkou; nemôžu uzavrieť nový zväzok. Ak niekto predsa sa rozvedie a podľa občianskych zákonov civilne uzavrie nové manželstvo, Cirkev nemôže uznať nový zväzok za platný, ak je platné prvé manželstvo a manželský partner ešte žije. Rozvedení a znovu zosobášení prakticky trvalo žijú v cudzoložstve.
Už od začiatku boli v Cirkvi muži a ženy, ktorí sa zriekli veľkého dobra manželstva, aby dokonalejšie nasledovali Krista. Podľa Nového zákona (Mk 10,6-9; Mt 19,4n.) sa manželstvo považuje za trvalé spojenie jedného muža a jednej ženy. Žena má v manželstve rovnoprávne postavenie. Manželstvo má podľa Nového zákona svoje miesto v dejinách spásy a vzťah muža a ženy je podľa neho predobrazom vzťahu Krista a cirkvi (Ef 5,32). Na manželstvo sa teda pozerá ako na Božiu vôľu pre človeka. Podľa katolíckeho učenia sa každé platné manželstvo uzavreté medzi dvomi pokrstenými považuje za sviatosť.
V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Základom manželskej zmluvy je teda manželský sľub snúbencov.
Kódex kánonického práva a Kódex kánonov východných cirkví stanovujú právne podmienky pre uzavretie sobáša v Katolíckej cirkvi. Pre platnú formu uzavretia manželstva sa vyžaduje aktívna účasť farára alebo biskupa jedného zo snúbencov v mieste uzavretia manželstva a aspoň dvoch svedkov. Farár môže svoju právomoc delegovať inému kňazovi (v latinskej cirkvi aj diakonovi). V nebezpečí smrti je možná účasť iba dvoch svedkov. Táto forma je povinná pre všetkých, ktorí sú v katolíckej cirkvi.