Príprava na Vianoce: Advent, Tradície a Zvyky

Advent, predvianočný čas, nákupná horúčka, upratovanie... Asi toto nám napadne ako prvé, keď sa povie „advent“. Postupným príchodom tohto najkrajšieho sviatku v roku nepochybne symbolizuje adventné obdobie, čas oddychu a príprav na samotné vianočné sviatky.

Advent pochádza z latinského slova „adventus“, čo v preklade do slovenčiny znamená „príchod“. Adventom označujeme obdobie 4 nedieľ pred Vianocami, pričom každá z týchto nedieľ má svoje špeciálne meno. Prvou nedeľou je železná. Za ňou nasleduje bronzová, strieborná a nakoniec zlatá.

Adventný veniec so štyrmi sviečkami je symbolom adventu.

Predvianočná adventná príprava sa spomína už od začiatku 5. storočia v Ríme, kedy bol pápežom Lev I. Veľký. Ďalšia zmienka o advente pochádza z koncilu vo Francúzsku v roku 582, ktorý nariadil, aby sa príprava pred Vianocami slávila už od nedele po sviatku Sv. Martina a trvala šesť nedieľ. O 8 rokov neskôr pápež Gregor I. Veľký skrátil toto obdobie na štyri nedele. Konečnú podobu nadobudol advent v 8. až 9. storočí. V 14. storočí bol advent vždy časom zmierenia.

Začiatok adventného obdobia v minulosti oznamovali pastieri hlasným trúbením. Predvianočná príprava sa začínala už na Katarínu, kedy sa konala posledná zábava. Deň Ondreja, 30. november, sa spájal so všakovakými veštbami ohľadom vydaja. Slobodné dievčatá si na papieriky písali mená chlapcov, liali roztavené olovo do nádoby s vodou, vyklopkávali na chlievy a vyvárali halušky. Na Barboru, 4. decembra, bolo zvykom odrezať vetvičku čerešne a ponoriť ju do vázy s vodou. Ďalšou adventnou tradíciou bolo vymetanie príbytkov husími pierkami. Domy od zlých duchov vymetali 13. decembra.

Obzvlášť symbolické boli v našich končinách takzvané Rorátne sväté omše, a táto tradícia pretrváva dodnes. No a určite by sme nemali zabudnúť ani na sviatok Svätého Mikuláša, ktorý takisto patrí do adventného obdobia. Pripomíname si ním biskupa Mikuláša, ktorý je známy predovšetkým vďaka jeho štedrosti. Na Slovensku, podobne ako vo väčšine Európskych krajín, ho oslavujeme 6. decembra. Prípravy naň začínajú už v predvečer tohto dňa, kedy si deti čistia čižmičku, položia ju na okno a čakajú, čo im Mikuláš donesie. V iných krajinách poznajú Mikuláša pod rôznymi menami, v závislosti od jazyka.

V ostatných európskych krajinách sú prípravy na Vianoce veľmi podobné. Spoločnými prvkami predvianočného obdobia je výzdoba stromčekov a príbytkov, pečenie koláčikov a cukroviniek, vianočné trhy a vzájomné obdarovávanie, ktoré vrcholí Štedrým dňom alebo Prvým sviatkom vianočným. Ale napríklad v takom Taliansku si vymieňajú darčeky aj 6. januára. V USA a Kanade sa na kozuby sa pripínajú pančuchy, ktoré im darčekmi vyplní Santa Claus. Veľmi známe sú aj návštevy a pomoc pre chudobných a bezdomovcov, ktorých rodiny obdarúvajú darmi a jedlom. Na Štedrý večer (po anglicky Christmas Eve) sa veriaci, podobne ako u nás, stretávajú na polnočných omšiach. Vianoce tu vrcholia 25. decembra. Mexiko a ďalšie krajiny Strednej a Južnej Ameriky oslavujú advent tradičnými sprievodmi s hudbou a v kostýmoch. Kresťanstvo je v týchto krajinách na prvom mieste a práve tomu sa prispôsobuje aj celý proces príprav počas adventného obdobia až po vyvrcholenie vianočných sviatkov. Kresťania v Číne počas adventu osvetľujú svoje domovy s krásnymi papierovými lampášmi. Aj vianočné stromčeky majú ozdobené papierovými kvetmi, reťazami a lampášikmi. No a v Austrálii si počas adventu a Vianoc deti užívajú letné prázdniny. Sviatky oslavujú podobným spôsobom ako vo zvyšku sveta, akurát v horúcejšej letnej verzii, napríklad aj na pláži.

Adventný veniec a jeho symbolika

Typickou súčasťou predvianočného obdobia je adventný veniec so štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa v smere hodinových ručičiek zapaľuje nová svieca, ktorou sa približujeme k najkrajšiemu sviatku v roku. Tento zvyk má však oveľa kratšiu tradíciu ako samotný advent. Zmienka o modernom adventnom venci pochádza z 19. storočia.

Pôvodný adventný veniec mal svoje pravidlá. Adventný veniec mal okrúhly tvar, ktorý vyjadroval večnosť. Bol vyrobený z vetvičiek ihličnanov, šišiek či orieškov symbolizujúcich život. Tradičnou farbou adventu bola fialová, predstavujúca dôstojnosť a pokánie, do ktorej sa ladili sviečky a stuhy.

Adventný veniec už neodmysliteľne patrí k symbolom predvianočného obdobia. Je nepochybne krásne, keď nezabúdame na predvianočné tradície a prinášame ich do svojich domovov. Tradičný adventný veniec si môžete jednoducho vyrobiť aj sami v dostatočnom časovom predstihu, aby ste boli na obdobie adventu pripravení.

Adventný veniec je azda najtradičnejším symbolom Adventu. Adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ má svoju históriu. Pôvodný adventný veniec bol totiž vyrobený z dreva a mal až 24 sviečok. Vyrobil ho Johann Henrich Wichern, nemecký teológ, pedagóg a sociálny pracovník, pre deti ktoré učil. Tie sa ho neustále pýtali, kedy budú Vianoce. Preto sa rozhodol že im každý deň na venci zapáli jednu sviečku, a keď budú všetky sviečky na venci horieť, budú Vianoce. Deti si veniec vyzdobili vetvičkami ihličnanov a farebnými stuhami.

Adventný veniec, ako ho poznáme dnes, má štyri sviečky a mali by byť farebne odlíšené.

• Prvá adventná sviečka sa zapaľuje na prvú adventnú nedeľu, ktorej sa hovorí aj železná. Symbolizuje nádej a zapáliť by ju malo najmladšie dieťa rodiny.
• Druhá adventná sviečka symbolizuje mier a zapáli sa na bronzovú nedeľu, čiže druhú adventnú nedeľu. Túto sviečku by malo zapáliť najstaršie dieťa rodiny.
• Tretia adventná sviečka predstavuje priateľstvo, zapaľuje sa na striebornú nedeľu a zapáliť by ju mala matka rodiny.
• Štvrtá adventná sviečka značí lásku, zapaľuje sa na štvrtú adventnú nedeľu, tzv. zlatú nedeľu. Túto sviečku zapaľuje otec rodiny.

Sviečky na adventnom venci by ste mali zapaľovať postupne, proti smeru hodinových ručičiek. Veniec by mal byť tradične ladený do fialovej alebo modrej farby, čo sú liturgické farby adventu, aj keď dnes už poznáme rôzne moderné prevedenia. Niekedy sa stretávame aj s tým, že má adventná veniec sviečok päť. Piata svieca je biela a predstavuje Ježiša Krista. Táto sa zapaľuje až na Vianoce. Ak máte veniec so štyrmi sviecami, môžete piatu umiestniť na Štedrý večer do jeho stredu.

Tradície a zvyky počas adventu na Slovensku

Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.

Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Advent je významným obdobím najmä pre kresťanov, ktorý sa v tomto čase duchovne pripravujú na začatie slávnostného, vianočného obdobia. Obdobie adventu môže spravidla vyjsť medzi 27. novembrom až 24. decembrom. Toto obdobie vymedzujú, ako sme už spomenuli vyššie štyri adventné nedele. Každá jedna zo štyroch adventných nedieľ má svoj liturgický význam. Prvá adventná nedeľa nabáda na sústredenosť, druh adventná nedeľa by sa mala niesť v znamení pokánia a tretia predstavuje radosť. Posledná štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach tesne pred narodením Ježiša.

S adventom sú späté aj viaceré tradície a zvyky, ktoré sa dodržiavajú do dnes. Tento zvyk sa spája so sviatkom svätej Barbory (4.12.), kedy sa zo stromov režú vetvičky, ktoré môžu do Vianoc vyrásť. Vetvička ktorá vyrastie prinesie rodine šťastie a slobodným dievčatám vydaj. Do obdobia adventu neodmysliteľne patrí aj sviatok sv. Mikuláša (6.12.), ktorý poslušným deťom prináša sladkosti a tým neposlušným zemiaky a uhlie. Táto tradícia vznikla v 10. storočí v Nemecku a dodnes je, nie len medzi najmenšími, veľmi obľúbená. Imelo má prinášať do rodiny šťastie a božie požehnanie a podľa keltskej tradície taktiež plodnosť. U nás je známou tradíciou najme bozk pod imelom, ktorý má zaručiť, že pobozkaní sa budú vzájomne ľúbiť až do budúcich Vianoc. Tento predvianočný zvyk obľubujú najme deti, ktoré si spríjemňujú čakanie na Vianoce otváraním adventného kalendára, v ktorom sa nachádzajú rôzne maškrty. Adventný kalendár pozostáva z 24 políčok, pričom sa od 1. decembra otvára každý deň jedno políčko až do Štedrého dňa.

Aj stavanie Betlehemu patrí k rozšíreným zvykom počas adventu. Výroba Betlehemu je taktiež skvelou aktivitou na dlhé zimné večery, kedy si deti aj dospelí precvičia svoju zručnosť.

Betlehem ako symbol Vianoc.

Štedrý deň a vianočné stolovanie

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy.

Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku.

K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.

Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.

Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.

Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie.

Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Vianočné jedlá a recepty

V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.

Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.

K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.

Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Tradičné vianočné jedlá:

• Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
• Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.

Vianočné polievky:

• Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka.
• Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou.
• Kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.

Najznámejšie vianočné zvyky a tradície na Slovensku

• Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
• Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Vianoce vo svete

Vianočné zvyky sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od krajiny a kultúry. Tu je niekoľko príkladov:

tags: #priprava #na #vianoce #advent