Prípravy na Vianoce: Tradície a zvyky na Slovensku

Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, niektoré rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť.

Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.

Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa? Máme pre vás všetko, čo potrebujete vedieť.

Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály.

Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.

Tradičné Vianoce v minulosti

Vianočné sviatky využívali naši predkovia predovšetkým na oddych v rodinnom kruhu. Na rozdiel od súčasných Vianoc bolo obdarovávanie sa skôr druhoradé. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu.

Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu. Viac o jednotlivých tradíciách a zvykoch si povieme ďalej v článku.

Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.

Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.

Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín.

Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.

Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.

Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.

Až do východu prvých hviezd sa držal pôst. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili.

Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček.

Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy.

Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia.

Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov alebo išli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia.

Pred večerou sa dodržiaval celodenný pôst, nejedlo sa mäsité jedlo ani to, ktoré sa chystalo na Štedrý večer.

Vianočné jedlá

V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.

Ľudia si na Vianoce zdobili obydlia Betlehemom. Vianočný stromček sa u nás objavil až neskôr.

Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.

K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.

Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.

Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj duše mŕtvych. Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista.

Štedrá večera a vianočné stolovanie

Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.

Vianočné stolovanie je mimoriadne slávnostné a dekoratívne. Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká.

Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.

Čo ďalej? Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.

Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.

Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.

Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Vianočné tradície a zvyky

Množstvo spomínaných zvykov historici zaraďujú medzi pohanské i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov.

• Čítanie zo Svätého písma.
• Delenie oblátok.
• Koledovanie.
• Požehnanie.

Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.

Ktoré tradície sa dodržiavajú v súčasnosti?

Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, to znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej. Možno niektoré z nich dodržujete aj vy alebo si na ne spomínate z čias návštev u starých rodičov. A možno sa vám niektoré zapáčia tak, že ich začnete doržiavať od tohtoročných Vianoc.

• Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Dajú sa však nájsť aj na internete. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas môžu čítať. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje hrajú a spievajú koledy.
• Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch všeobecnej krízy.
• Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. To znamená, že má motivovať k tomu, aby aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
• Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť.
• Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
• Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
• Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc.

V čom sa líšia regióny?

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.

Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát.

V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.

Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami. Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne.

Vianočný pôst

Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.

Vianočné povery

• Od stola sa nevstáva - Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
• Omotávanie nite - Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Knôt sviečky - Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
• Zlaté prasiatko - Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
• S hydinou odletí šťastie z domu - Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.

Ako vyzeral štedrovečerný stôl v minulosti?

V prvom rade musel byť poriadne poumývaný, nechýbal na ňom ani tanier pre nečakaného hosťa - pocestného. Symbolickú úlohu tiež zohrával vianočný obrus: biely s červenou vzorkou a červeným vyšívaním. Červená farba sa na ňom nezjavuje náhodou - je to symbol ohňa, ktorý tiež znamenal očistu či ochranu.

Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. A čo šupiny z kapra pod obrusom? Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách, a to pomerne neskoro - až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo.

Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.

Ako vyzeral vianočný stromček v minulosti?

Prekvapením môže byť, že ide o pomerne novú vianočnú tradíciu. Síce už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, no stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia. Prichádza z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až 30. rokov 20. storočia.

A prečo je vianočný stromček ihličnatý? Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami. V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia.

Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Prečo? Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti. Vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.

5 otázok a odpovedí o Vianociach na Slovensku

1. Aký je pôvod vianočných zvykov na Slovensku? Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov.
2. Prečo sa na Štedrý večer dáva pod obrus minca alebo reťaz? Minca pod obrusom má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku.
3. Odkiaľ pochádza zvyk zdobiť vianočný stromček? Zdobenie stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570. Vtedy sa stromčeky zdobili najmä sviečkami, sušeným ovocím a orechmi.
4. Aký je význam pôstu na Štedrý deň? Pôst je prípravou na sviatok - má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa niesla celá adventná doba v znamení zdržanlivosti.
5. Prečo sa chodí na polnočnú omšu? Polnočná omša sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Pre veriacich je to vrchol vianočných osláv. Má silný komunitný aj duchovný rozmer - stretáva sa celá farnosť.

tags: #pripravy #na #vianoce #a #tradicie