Na Slovensku štát prispieva na fungovanie cirkví a náboženských spoločností, ktoré sú registrované. Tento príspevok je určený na pokrytie niektorých výdavkov, pričom v rokoch 2019 až 2023 dostalo príspevok na fungovanie 14 cirkví registrovaných na Slovensku, štyri cirkvi oň nepožiadali. Rezort kultúry im v piatich kontrolovaných rokoch vyplatil cez 261 miliónov eur. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o financovaní cirkví a náboženských spoločností z kapitoly Ministerstva kultúry (MK) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Štátny príspevok a jeho využitie
Štát každoročne posiela náboženským spoločenstvám peniaze na základe zákona. Z 18-tich registrovaných cirkví na Slovensku, štyri z nich odmietli prijať podporu od štátu, napriek tomu, že na peniaze majú zákonný nárok. V roku 2012 poslal štát na účet Katolíckej cirkvi viac než 21 miliónov Eur. Z týchto peňazí sú hradené platy duchovných a prevádzkové náklady cirkevnej administratívy (napr. biskupské úrady). Rekonštrukciu budov a kostolov si hradia cirkvi z vlastných peňazí a darov.
Podľa zákona dostávajú cirkvi a náboženské spoločnosti príspevok, ktorý je vypočítaný na základe počtu veriacich danej cirkvi. Tieto údaje sú dostupné vždy z posledného sčítania obyvateľstva. Ministerstvo kultúry každoročne alokuje niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré predovšetkým spotrebuje cirkev na výdavky súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa tzn. mzdy, sociálne poistenie a sociálne dávky duchovným a ostatným zamestnancom. Výdavky na mzdy tvoria každoročne okolo 97% celej sumy, ktorá je alokovaná z Ministerstva kultúry. Napríklad, v roku 2020 z celkovej sumy 51,7 mil. eur tvorili tieto náklady sumu vo výške takmer 50 mil.
Platy duchovných sú hradené nielen z príspevku štátu, ale aj z vlastných zdrojov. Platy duchovných sú stanovené nariadením vlády SR. Ich výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov a hodnosti. Katolícky kaplán začína s platom približne 340 Eur mesačne. Platy farárov sú približne 400 Eur mesačne. Náboženské spoločenstvá na svoju činnosť nezískavajú peniaze iba od štátu a milodarov ale aj z rôznych iných aktivít.
Zmeny v legislatíve a ich dopad
Až do roku 2020 boli cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku financované na základe úpravy platnej od roku 1949. Na základe novelizácie zákona sa v roku 2020 zmenila výška príspevku, ako aj jeho použitie. Vypočítaval sa zo sumy z predchádzajúceho roka zvýšenej o valorizáciu. Rezort kultúry postupoval podľa zistení z kontroly pri výpočte a poskytovaní príspevku štátu v súlade so zákonom. Mesačné príspevky boli poskytované v zákonom stanovenej výške a termíne. Vyše 97 % z príspevkov bolo použitých na platy.
Zákon upravuje zmenu výšky príspevku pri zvýšení alebo poklese počtu veriacich o viac ako 10 % zistených pri sčítaní obyvateľov. Počet ľudí, ktorí sa prihlásili k nejakej cirkvi či náboženskej spoločnosti poberajúcej príspevok, poklesol pri poslednom sčítaní v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním v roku 2011 o 8,48 %, k žiadnej úprave príspevku preto neprišlo. Pri porovnaní údajov zo sčítania obyvateľov v roku 2021 a 2001, teda v priebehu 20 rokov, bol zaznamenaný pokles počtu veriacich o 17,4 %.
Zmeny prináša návrh novely zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom úpravy je zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve SR a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Každej cirkvi sa tak má zabezpečiť rast príspevku podľa miery rastu minimálnej mzdy.
Novela zákona prichádza aj so zvýšením, respektíve znížením sumy príspevku štátu pre konkrétnu cirkev. Zvýšenie alebo zníženie počtu veriacich konkrétnej cirkvi o viac ako desať percent zistené v sčítaní obyvateľstva by malo mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy príspevku pre túto cirkev o jednu tretinu percentuálneho zvýšenia alebo zníženia. V roku 2025 by mali podľa návrhu cirkvi dostať jednorazové zvýšenie príspevku štátu o 5,9 milióna eur. Cieľom je čiastočne kompenzovať prudký nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rastom príspevku štátu od roku 2019.
Porovnanie s inými krajinami
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré registrované cirkvi a náboženské spoločnosti podporuje prostredníctvom štátneho príspevku. Obdobný model je napríklad v Belgicku, Grécku či niektorých švajčiarskych kantónoch. V Európe fungujú aj modely založené na financovaní cez cirkevnú daň, daňovú asignáciu či cez majetkové výnosy, ako je to vo Vatikáne či Veľkej Británii.
Sekularizácia štátu v západných krajinách a znižovanie počtu veriacich vedie ľudí k presvedčeniu, že žiadna cirkev by nemala byť financovaná priamo štátom. V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví. V Rakúsku a Nemecku sa príspevky cirkvám platia na základe percenta z príjmu. V Rakúsku je priemerný ročný príspevok katolíka 112 Eur ročne. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.
V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
Alternatívne zdroje financovania
Denník Pluska.sk priniesol v januári 2013 odhad príjmov Katolíckej cirkvi z milodarov. Podľa prieskumu sa na milodaroch za svadby, krsty, pohreby a zo zbierok „do zvončeka“ môže vyzbierať celkovo 68 miliónov Eur ročne. Finančné nároky Katolíckej cirkvi sú výrazne vyššie ako poskytovaná štátna dotácia. Ak by cirkev chcela aby zbieranie milodarov počas bohoslužieb nebolo nutné, cirkevná daň by musela nahradiť tieto príjmy.
Evidencia a kontrola
Evidencia cirkevných právnických osôb sa na rezorte kultúry vedie v excelových a wordových súboroch. Podľa NKÚ ide o zastaraný spôsob vedenia informácií o 3000 subjektoch. Odporúča preto ministerstvu kultúry vytvoriť pre cirkevný odbor užívateľsky prívetivé softvérové prostredie. Najvyšší kontrolný úrad SR preto odporúča Ministerstvu kultúry SR vytvoriť pre cirkevný odbor užívateľsky prívetivé softvérové prostredie s cieľom zníženia administratívnej záťaže, optimalizácie, zefektívnenia a zjednotenia procesu evidencie cirkevných právnických osôb.
Podpora cirkvi prostredníctvom dotácií
Štát podporuje cirkvi a náboženské spoločnosti aj poskytovaním dotácií. Rezort kultúry napríklad poskytuje dotácie v rámci programu Obnovme si svoj dom určeného na rekonštrukciu pamiatok. V rokoch 2019 až 2023 boli cirkvám a náboženským spoločnostiam poskytnuté z MK účelové dotácie na obnovu pamiatok vo výške vyše 26 miliónov eur.
Ďalšou formou podpory cirkví a náboženských spoločností sú oslobodenia a úľavy na daniach a poplatkoch. Podľa zákona dostávajú cirkvi a náboženské spoločnosti príspevok, ktorý je vypočítaný na základe počtu veriacich danej cirkvi.
Tabuľka: Príspevky štátu pre cirkvi v roku 2021
| Cirkev | Príspevok zo štátneho rozpočtu (v mil. eur) |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 34,8 |
| Evanjelická cirkev a.v. | 5,1 |
| Gréckokatolícka cirkev | 5,1 |
| Ostatné cirkvi a náboženské skupiny | 7 |
Diskusia o odluke cirkvi od štátu
Odluka cirkví od štátu je téma, ktorá sa pravidelne otvára pred voľbami. Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Cirkvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť.
COVID FREE ZONE: Odluka cirkvi od štátu
Vatikánske zmluvy boli témou v roku 2015, keď bola na stole zmena financovania a popritom sa začalo hovoriť aj o odluke štátu od cirkvi. Nakoniec v tomu roku neprešla ani zmena financovania kvôli nedostatočnému súpisu majetku cirkví. Zmenilo sa to až v roku 2019.