Objavte krásy Tadžikistanu: Pod jednou strechou informácie o Fanských horách a ďalších skvostoch

Tadžikistan, krajina plná majestátnych hôr, krištáľovo čistých jazier a bohatej histórie, čaká na objavenie. Nechajte sa uniesť rozmanitosťou prírody a kultúry, ktorá vás zaručene očarí.

Fyzická mapa Tadžikistanu.

Cesta do srdca Tadžikistanu

Cesta z Dušanbe na sever je dnes príjemná a rýchla. Postavili ju, aj so všetkými tunelmi v tomto 370-kilometrovom úseku Číňania, a svet by Tadžikom túto cestu mohol závidieť. Akonáhle opúšťame Dušanbe, vnárame sa do impozantných hôr. Obehneme všetky tie nedozerné hory zo severovýchodu, otočíme to vľavo a naberáme smer Pendžikent, ktorý je spoločne s Khudžandom dnes kultúrnym centrom severného Tadžikistanu. Magická krajina plná nížin, lánov bavlny, s chuťou sušených marhulí, okrúhleho chleba a plovu s bielou mrkvou. Ideme okolo dedinky, kde pôsobil otec slávneho lekára Avicenu (Ibn Sina).

Vedzte, že tu žiadna MHD neexistuje, do týchto hôr musíte mať vlastné auto, a to veľmi kvalitné, aby zvládlo tieto “cesty”... Prvú noc spíme v dome Muhammadi Bekova, ktorému tu nikto nepovie inak ako Bobo. Dostal meno po svojom starom otcovi a hotovo, je Bobo! Trekking sme začali v osade Artuč, kde sme bývali u Boba a mali prístup k niečomu, o čom si domáci myslia, že je to civilizácia. No spalo sa tu vynikajúco, pod oknami nám burácala horská rieka, vzduch bol čistučký. Ráno nám naviazali naše veľké batohy na somáre a my sme naľahko vyrazili.

Nezabudnuteľný trekking vo Fanských horách

Svojimi krásami predčil trekking všetky moje očakávania. Prechádzame dedinou, ktorá mi veľmi pripomína tie z hôr Kašmíru, na kraji cesty potôčik, ktorý slúži ako “mestský vodovod”, starobylé mešity, prastaré zavlažovacie systémy. Vyrážame z horskej dedinky Artuč. Pripadám si ako v Bielovodskej doline alebo akejkoľvek doline alpského charakteru. V prvej časti cesty (čo trvá asi hodinku) sme sa mohli dať vyviesť autom, ale ja som už chcel chodiť. Cesta vedie po rovine a nie je namáhavá, je to fajn na rozchodenie sa. Slnko svieti (Bobo sa tvári, že je to tak v sezóne vždy), obloha je krásne modrá, obklopuje nás zeleň, ktorá je inak v Strednej Ázii veľkou vzácnosťou, všade okolo riečky a potôčiky.

Stúpame tri hodiny na Kulikalon plateau, kde sa nachádza štrnásť tyrkysovo- smaragdových jazier. Systém jazier pod spoločným menom Kulikalon, ktoré sú skutočným pokladom Tadžikistanu. Prenádherná romantická krajina Kulikalom. Najprv ideme k jazeru vpravo na severe údolia, kde nám Bobo pripraví obed. Potom všetci ako na povel na tridsať minút zaspíme. Iba sme si ľahli na trávičku a naše mozgy unisono začali vysielať vlny delta. Zrejme sme ešte dospávali európske resty a deň príletu. Urobíme prvé fotografie na kameni s nádherným jazerom v pozadí, a potom prechádzame krížom náhornou plošinou na celkom opačnú stranu.

Nachádzame usadlosť seminomádov, ktorí v letných mesiacoch žijú tu hore. Muži boli akurát s ovcami na paši, ženy zatiaľ spracovávali mlieko. Syr, maslo, tvaroh ale aj kurt - typické syrové guľôčky. Spolu s kumysom a ajranom ide o typickú fermentovanú pochutinu tunajších nomádskych kultúr. Pokojne si ho kúpte aj na domov, jesť ho môžete aj po rokoch. Len ho nezabaľte do plastového vrecka, ale radšej do látky, či čohokoľvek prírodného. Opäť nádherná fotogenická vec. Syráreň vo výške 2850 metrov. Aj my sa zapojíme do činnosti, i keď treba povedať, že veľmi nám to nejde.

Odtiaľ asi po tridsiatich minútach konečne prichádzame k najkrajšiemu jazeru celého Kulikalonu - k Bibidžanatu. Toto jazero už skoro nikto nepozná, o to viac je tu čarokrásne. Vychutnávame nádheru miesta, môžeme zaslúžene oddychovať. Naše mulice už dorazili, naše stany stoja, spolu s veľkým stanom štábu, kde už Asad pripravuje večeru. Stôl je rozložený na tom najkrajšom mieste, aké sme si mohli vysnívať. Nad nami tzv. Kulikalonská stena, tvorená štyrmi zaľadnenými vrchmi: Maria (4970 m), Mirali (5120 m), Rudaki (4900 m), Adamtaš (4700 m).

Kulikalon jazerá.

Z priesmyku sa naskytnú nezabudnuteľné výhľady na jazerá pod nami a na zaľadnené vrcholky hôr: Čapdara 5049 m, Zamók 5070 m, a neskôr Ganza 5306 m. Kto si netrúfa ísť týmto priesmykom, dá sa ísť aj priesmykom Lándana (3623 m). Vyjdete z rovnakého miesta (Bibidžanat) a večer kempujete na tom istom (Alaudinské jazero). Ak máte dobrého sprievodcu, ten už vidí, v akej ste kondícii, a podľa toho môže vybrať trasu. Rozdiel vo výške je necelých 230 metrov, ale pre neaklimatizovaného turistu je každý výškový meter ťažký. Po tom, ako si v priesmyku oddýchneme, zostupujeme dole. Obed si dávame opäť na tom najkrajšom mieste. Kemp sme rozložili pri Alaudinskom jazere.

Načovka Alaudin je pri rovnomennom jazere vo výške 2780 metrov. Dnes bolo už oveľa teplejšie a ja som spal dvanásť hodín. Je skoro ráno, pijem zelený čaj, čo mi doniesol Janobil, slnko bozkáva vrcholy hôr. Kým som dopísal, zasvietilo aj dole na pleso, a zrazu sa to stalo. Otriasla sa zem a tam v diaľke sa spustila obrovská kamenná lavína. V prvej chvíli mi napadlo, či nezavalilo nejakých turistov. Nechal som notebook tak a vybehol som. Utekám okolo plesa, prach z lavíny sa začína dvíhať hore. Bežím asi pätnásť minút, kúdoľ prachu sa postupne dvíha do výšky viac ako sto metrov. Bola to naozaj ohromná rana. Zrazu stretnem Alexeja z Petrohradu - šéfa skupiny, ktorá ide paralelne s nami. Hovorí mi, že sa bol tiež na ten hrmot pozrieť, vraj to padlo úplne inde a nikomu sa nič nestalo. Vraciam sa späť, stretávam somáriky, brodiace sa plesom. V pozadí klesá kúdoľ prachu. Prekrásny akčný záber v rannom svetle.

Iskanderkul: Alexandrovo jazero

Horské jazero Iskanderkul - má plochu 3,4 kilometrov štvorcových, je sedemdesiatdva metrov hlboké. Leží v nadmorskej výške 2195 metrov vo Fanských vrchoch, na severných svahoch pohoria Hissar. Je ľadovcového pôvodu, má trojuholníkovitý tvar a tvrdí sa, že je jedným z najkrajších horských jazier bývalého Sovietskeho zväzu, a teda celého sveta. Ako pozorujeme odrážajúce sa majestátne hory na jeho hladine, musíme len dať za pravdu.

Svoje meno dostalo jazero po Alexandrovi Veľkom Macedónskom (iskander je perzská výslovnosť mena Alexander, kul je jazero po tadžicky) nie náhodou. Až sem naháňal slávny panovník Alexander lokálneho vládcu a partizána Spitamena. Iskanderkul - Alexandrovo jazero. Bucephalus bol možno najznámejším koňom sveta. Mozaika Alexandra na Bucephalovi sa našla napríklad aj vo Faunovom dome v Pompejách. Alexander ešte ako chlapec neskrotného koňa zvládol tým, že ho otočil proti slnku, aby kôň nevidel svoj tieň, ktorý ho dráždil. Keď to videl jeho otec - vládca Filip, vyhlásil, že pre tohto koňa je Macedónsko malé. Čierny kôň stál v tej dobe viac ako Ferrari. A keď zmizol pod hladinou, nebolo to len tak... Alexander po tejto strate svojho ´špičkového Ferrari´ smútil a nenávidel Spitamena ešte viac. Hlavu svojho manžela napokon doniesla Alexandrovi samotná Spitamenova žena, ona mu aj navrhla, nech si ju Alexander vezme. Veľký vládca si však ťažkých súperov vážil. Na druhej strane sa bál, že táto dračica raz odreže hlavu aj jemu.

Jazero Iskanderkul.

Kultúrne centrá severného Tadžikistanu: Pendžikent a Chudžand

Toto druhé najväčšie mesto Tadžikistanu - metropola severu, je jedno z najstarobylejších miest Strednej Ázie vôbec. Svoju históriu datuje až 2500 rokov dozadu, bolo súčasťou aj Hodvábnej cesty. BUBO sem chodieva už roky rokúce. Od roku 2005 sme hojne chodievali aj do Pandžikentu, ktorému sa vďaka impozantnej histórii hovorí aj Pompeje Strednej Ázie. Vedľa neho sa nachádza v dnešnej dobe jediná UNESCO pamiatka krajiny - staroveké predmestské osídlenie Sarazm. No som si istý, že tých krás Tadžikistanu bude v ďalších rokoch zapísaných medzi pamiatky UNESCO viac.

Tadžická kuchyňa: Plov od Avicenu

Pôvodný recept na plov vraj vymyslel práve geniálny lekár Avicena. Mäso pokrájate na menšie kocky, cibuľu nasekáte, orestujete spolu na masle, okoreníte, osolíte, podlejete vodou. Medzitým dáte variť ryžu, privediete do varu, pridáte nastrúhanú a orestovanú mrkvu, môžete pridať podľa miestnych zvyklostí šafrán, dusíte domäkka. Podľa chuti môžete pridať sušené ovocie, či vajíčka. Mäso aj ryža sa robí na veľkom ohni, ideálne v originálnom kazani (obdoba čínskeho woku ale trošku iného tvaru a namiesto ručiek má akési držadlá).

Záver

Tadžikistan je krajinou, ktorá ponúka nielen nádherné prírodné scenérie, ale aj bohatú kultúru a históriu. Od majestátnych Fanských hôr a jazera Iskanderkul, cez historické mestá Pendžikent a Chudžand, až po tradičnú tadžickú kuchyňu, Tadžikistan má čo ponúknuť každému cestovateľovi. Nechajte sa očariť touto krajinou a zažite nezabudnuteľné dobrodružstvo!

tags: #chvalim #ta #jezis #pod #jednou #strechou