Biblia obsahuje množstvo príbehov, ktoré majú hlboký duchovný význam a poskytujú ponaučenia pre život. Jedným z nich je príbeh o prorokovi, ktorého za neposlušnosť roztrhal lev. Tento príbeh slúži ako varovanie a pripomienka dôležitosti poslušnosti Božiemu slovu.
1. Kráľov 13 nám prináša príbeh o judskom prorokovi, ktorého Boh poslal do Bételu, aby prorokoval proti modlárskeho oltáru kráľa Jeroboáma. Boh mu prikázal, aby v Bételi nejedol ani nepil a aby sa nevracal tou istou cestou. Prorok poslúchol a úspešne splnil svoju úlohu. Avšak na spiatočnej ceste ho starý prorok z Bételu ľstivo prehovoril, aby sa vrátil do jeho domu a najedol sa. Judský prorok neposlúchol Boží príkaz, vrátil sa a jedol v dome starého proroka. Za túto neposlušnosť ho na ceste domov zabil lev.
Duchovný význam tejto udalosti je takýto: nad neposlušnými, vzbúrenými prorokmi, učiteľmi, kňazmi a pastormi uplatňuje svoju moc diabol. Boží súd zastihol proroka omnoho skôr než modlárskeho kráľa Jeroboáma. Druhé ponaučenie: spod víťazstva a ochrany Pána Ježiša Krista vypadne ten služobník, ktorý sa nepodriadi Božiemu slovu. Revúci lev hľadá hlavne neposlušných veriacich a duchovných vodcov, aby v ich životoch spôsobil rozpad na úrovni duchovnej, psychickej aj fyzickej. Diabol čaká iba na to, aby sa mu skrze hriechy otvorili dvere, čím získa základné práva uplatnenia svojej moci v životoch kresťanov.
Podobný príbeh nájdeme aj v 1. Kráľov 20,35-36, kde prorok odmietol zraniť iného muža na Boží príkaz a následne ho zabil lev. Tento príbeh zdôrazňuje, že uprednostňovanie ľudských vzťahov a emócií pred poslušnosťou Bohu môže mať tragické následky.
Pavol v Gal 1,10 hovorí: „... Lebo či teraz nahováram ľudí a či Boha? Alebo či hľadám ľúbiť sa ľuďom?“ Raná cirkev na čele s apoštolmi nekráčala cestou neposlušných prorokov. V prípade, že sa cesty človeka a Božie cesty dostali do konfliktu, oni vždy zostali na Pánových cestách. Aj toto zohralo veľkú rolu v úspešných prielomoch ranej cirkvi.
Peter hovorí náboženským vodcom Jeruzalema nasledovné: „Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravodlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.“
Triezvosť je nevyhnutná k tomu, aby sme rozpoznali svojho nepriateľa. Božie slovo hovorí, že diabol obchádza ako revúci lev, sliedi a hľadá kresťanov, ktorým by mohol vziať kresťanskú identitu, olúpiť ich a odtrhnúť od milosti Ježiša Krista. Triezvosť je podstatným momentom aj v modlitbe. Irealita urobí modlitbu bezvýznamnou a neúčinnou.
Apoštol Peter nie náhodou pokračuje tým, že definuje nepriateľa: „... O diablovi je všeobecne známe, že je totožný so satanom - nepriateľom, ktorý sa pred pádom človeka do hriechu ešte ako Lucifer vzbúril voči všemohúcemu Bohu. Následne sa toto anjelské knieža zmenilo na hlavného odporcu Božieho diela, a na autora hriechu a zla. Vo vzbure ho nasledovalo množstvo duchovných bytostí. Po tom, čo boli zvrhnutí z neba, ustanovil duchovnú ríšu temna, a na nešťastie ľudstva sa aj zem stala dôležitou súčasťou ich vlády.
Veriaci hovoria o diablovi ako o premoženom nepriateľovi, ktorého porazil Ježiš Kristus skrze svoju obeť na kríži.
Hlavným cieľom pozemskej služby a vykupiteľského diela Pána Ježiša Krista bola porážka diabla, smrti a pekla, čo sa aj uskutočnilo Jeho vzkriesením. A takto bolo umožnené človeku vstúpiť do vzťahu s Otcom. Preto musel Ježiš popri vykúpení človeka z moci hriechu a jeho následkov, vyslobodiť ľudstvo aj z pekla, smrti a démonickej vlády. Víťazstvo Ježiša Krista je úplné a univerzálne. No plné uplatnenie tohoto víťazstva sa v tomto svete udeje až počas Jeho druhého príchodu na zem.
Mesiášske víťazstvo nad satanovou ríšou sa v súčasnosti môže uskutočniť iba v životoch tých, ktorí skrze osobnú vieru prijmú Ježiša ako svojho Vykupiteľa, a na základe Božieho slova žijú v osobnom, úzkom vzťahu s Ním skrze Ducha Svätého. Na základe Novej zmluvy je spoločenstvo takýchto ľudí cirkvou, ktorú nepremôžu ani brány pekla.
Modlitby vyplývajúce z takéhoto nesprávneho chápania vopred bránia odpovediam od Pána. Musíme si byť vedomí ďalšieho faktu: až do druhého príchodu Ježiša Krista na zem si porazené Satanovo kráľovstvo zachová svoju schopnosť fungovania. Na konečné zúčtovanie - skrze bezprostredné zásahy Ježiša Krista - príde rad až v budúcnosti. Preto sa v súčasnosti môže Ježišovo víťazstvo nad mocou diabla realizovať iba v životoch tých, ktorí zotrvajú v životnom štýle zaviazanosti a poslušnosti Božiemu slovu.
1. Petra 5,8-9 nás povzbudzuje: „Buďte triezvi! Bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na vašich bratov po celom svete.“
Lev - ako biblický symbol - vystupuje v Písme dvojakým spôsobom. Evanjelium ako dobrá správa obsahuje to, že Ježiš svojou smrťou, následným vzkriesením a obeťou zmierenia porazil Satanovo kráľovstvo. Otec ho v nebesiach korunoval, a takto sa stal Pánom Pánov a Kráľom Kráľov. V tejto kvalite obsadil Ježiš svoje miesto po pravici Boha - Otca. Pohanskí vladári staroveku napísali mená svojich porazených rivalov na svoju podnož. Na podnoži Pána Ježiša Krista je teda napísané meno Satan - revúci lev. Takže náš nepriateľ je už pod Pánovými nohami. Triezvi budeme len vtedy, keď upriamime svoj pohľad na tento fakt. Absencia triezvosti je v životoch tých kresťanov, ktorí sa aj naďalej správajú tak, akoby bol Satan ešte stále ich pánom.
Lev ako biblický symbol.
Príbehy o prorokoch, ktorých zabil lev, nám pripomínajú, že poslušnosť Bohu je prvoradá. Diabol, ako "revúci lev", neustále hľadá príležitosť, ako nás odtrhnúť od Božej milosti. Preto je nevyhnutné, aby sme boli triezvi, bdelí a pevní vo viere, aby sme sa mu mohli účinne vzoprieť.
Ámos 3,11-12: „Preto takto hovorí Pán Hospodin: Nepriateľ! A to kolom dookola zeme, a strhne z teba tvoju silu, a vylúpené budú tvoje paláce. Takto hovorí Hospodin: Tak ako keď vytrhne pastier dva hnáty alebo kus ucha z tlamy leva, tak budú vytrhnutí synovia Izraelovi, ktorí sedia v Samárii v kúte na posteli a na damašku lože.“
Aj v tomto proroctve je nepriateľ zobrazený v podobe leva, ktorý zničí ľud Boží pre neposlušnosť. Podľa proroka spôsobil rozpad Izraela ako štátu diabol, pretože sa odtrhli od Pána, čím stratili silu a schopnosť postaviť sa nepriateľovi na odpor. Pre toto zvíťazil Satan nad Izraelom, olúpil ho o krajinu, ukončil jeho štátnu moc, a jeho mestá zrovnal so zemou. Lev uskutočnil svoje pustošenie skrze pohanské národy (Asýria a Babylon). Zo starovekej slávy Izraela zostanú pri príchode Mesiáša v duchovnom význame dva hnáty a ucho.
Obraz poukazuje na to, že Boží ľud stratí svoju vládu nad zlom, prorocká služba bude na dlhý čas prerušená, a nebude mať podiel na vedení od Boha. Sluch je obrazom poslušnosti Božiemu slovu: „Viera je z počutia.“ Za odtrhnutím sa od Božieho slova nasleduje duchovný aj duševný úpadok.
Prorocké videnie sa vzťahuje aj na kresťanskú cirkev. Peter upozorňuje cirkev ešte pred samotným prenasledovaním kresťanov cisárom Nerom. Tí, ktorí nie sú silní a triezvi vo viere, sa dostanú medzi jeho čeľuste, a ich dobrý pastier (Mesiáš) nájde z nich len hnáty a ucho.
Aj prorok Ezechiel vykresľuje otrasný obraz o pustošení kresťanov. Najprv vidíme údolie plné suchých ľudských kostí. Údolie v Písme má tiež viacero významov. Jeho negatívny význam je: miesto kliatby, kde démoni týrajú Boží ľud, čoho dôsledkom je stav strachu a trápenia. Kniha Zjavenia nám približuje podobné znaky laodicejskej cirkvi. Tragédiu olúpenej a nešťastnej cirkvi prehlbuje navyše aj sebaklam. Nie je ochotná pozrieť sa zoči-voči svojmu kritickému duchovnému a duševnému stavu, ba svoju démonizáciu a trápenie sa snaží predstaviť a prijať ako milosť a požehnanie.
Naplnili sa Ježišove proroctvá: „Vypovedia vás zo synagóg, ba ide hodina, aby každý, kto vás zabije, sa domnieval, že tým koná Bohu službu.“ (Jn 16,2) Pánových učeníkov a nasledovníkov ničili v stredoveku pod záštitou mena Ježiš. Vrahov a prenasledovateľov poháňalo náboženské presvedčenie, podľa ktorého očistenie Európy od kacírov je v Božích očiach milou vecou.
Z histórie Európy je dokázateľné, že vždy existovali pokusy o prielomy z temného, kresťansky sfarbeného diabolského kruhu. Druhý spôsob hľadania cesty boli snahy o obnovu pravých kresťanských hodnôt. Naproti alternatívam Respublicy Christiany, vytvorili podmienky v prvom rade reformácia a osvietenstvo. Rozkvet západnej kultúry potvrdil, že duchovné povrazy Európy sú uvoľnenejšie. No po páde diabolskej ničivej, zhubnej národno-socialistickej a komunistickej moci sa ukázalo, že východná a stredná Európa z pohľadu démonológie uviazla v stredoveku v náboženských podvodoch.
Evanjelikálne prebudenie nevnieslo Božie dary a spoločenstvo s Duchom Svätým do úplne prázdneho a čistého prostredia. Peter a Ján písali svoje listy v čase, keď už boli v cirkvi zjavné odklony od pravej viery. Apoštol Peter dostal od Pána zjavenie, že cirkev bude musieť prejsť súdom. „Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Božieho; ale ak najprv od nás, čo bude koniec tých, ktorí neposlúchajú evanjelia Božieho?!
Horeuvedený text je Petrovým proroctvom o historickom súde cirkvi. Najbolestivejší súd Božieho ľudu bol skrze Babylon. Boží hnev na Júdeu bol dokonaný skrze historický Babylon, a súd nad cirkvou skrze duchovný Babylon (falošné, zdanlivé kresťanstvo). Apoštolovi Petrovi bolo pred smrťou úplne jasné, že kresťanstvo ako také, bude vystavené ťažkým skúškam, a vo viere vytrvajú iba tí jedinci, ktorí zachovajú svoju triezvosť a postavia sa na odpor revúcemu levovi. Títo kresťania obstoja a vytrvajú v stave spasenia iba vďaka svojej triezvosti, modlitebnému životu a odporu voči diablovi. Po skúškach a utrpeniach pravých kresťanov príde na rad súd nad svetom.
Často počujeme, že kresťanstvo žije v dobe Ducha Svätého. No toto každopádne nezodpovedá úplnej pravde. V dobe Ducha Svätého žijú totiž iba tí kresťania, ktorí žijú v nepretržitom, osobnom vzťahu s Ježišom Kristom Nazaretským, tí, ktorí majú triezve srdce, vytrvalo sa modlia a sú napĺňaní Duchom Svätým. No tá Cirkev, ktorá stratila svoju schopnosť orientácie a duchovného súdu, nerozozná nebezpečenstvá prítomného veku, a preto bude nesprávne reagovať na výzvy doby a bude sa zle rozhodovať.
Rimanom 16,20: „… a Boh pokoja skoro skrúši satana pod vaše nohy. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami! Amen.
Je dôležité si uvedomiť, že súčasný svet je v otroctve zlých duchovných bytostí. Materialistické a iné svetské názory neprijímajú realitu nadprirodzena, a tak popierajú aj existenciu osoby diabla. Takýto postoj je zdanlivo racionálny a triezvy, no v skutočnosti je nesprávny, lebo berie na vedomie iba to, čo je uchopiteľné rozumom a rukolapne dokázateľné. Žiaľ, málokto z ľudí pod pojmom triezvosť chápe poslušnosť voči Božiemu slovu, skôr ju chápe ako racionálny, primeraný životný štýl. Podľa apoštola Petra je jednou z dôležitých zložiek triezvosti to, že veriaci počítajú s existenciou diabla ako s úhlavným nepriateľom číslo jeden.
Ježiš Kristus a Jeho učeníci boli z iného cesta. Ježiš sa odmietol spriateliť s Herodesom a s Pilátom, aj keď bol vo veľmi ťažkej situácii. Keď sa Herodes tešil, že Ježiš pred ním urobí nejaký zázrak, urazil sa, lebo jeho prianie sa nesplnilo. Pilátovi Ježiš po určitej dobe už tiež neodpovedal.
„A keď videl Herodes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už oddávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nádejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div. A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal.“ (Lk 23:8-9)
„… a zase vošiel do pretória a (Pilát) povedal Ježišovi: Odkiaľ si ty? Ale Ježiš mu nedal odpovedi. Vtedy mu povedal Pilát: So mnou že nehovoríš?
V 8. kapitole Skutkov je popísane prebudenie v Samárii. Toto prebudenie nastalo na základe toho, že Filip kázal evanjelium, veľa ľudí uverilo v Ježiša, dali sa pokrstiť a evanjelium bolo sprevádzané uzdraveniami a oslobodením od démonov. Skôr, ako prišiel do Samárie Filip, bol tam dominantnou osobou čarodejník Šimon, ktorý na seba strhával pozornosť a uvádzal ľudí pod vplyv démonov. Šimon bitku o Samáriu prehral, lebo moc, ktorá sprevádzala Filipovu službu, bola väčšia ako jeho. Reagoval na to podobne ako Ben-hadad po prehratej bitke. Začal byť pokorný a priateľský, no v skutočnosti sa nikdy nezmenil. Človek musí byť veľmi obozretný, keď dosiahne nejaký úspech, lebo zrazu sa k nemu správajú priateľsky aj takí ľudia, ktorí ho v skutočnosti nenávidia.
Ako príklad môžeme uviesť Tobiáša Amónskeho, ktorý nenávidel Izrael a v dobách Nehemiáša sa všemožne snažil zabrániť obnove Jeruzalema, no keď nevedel zabrániť obnove, zmenil taktiku, začal sa pretvarovať a začal hovoriť o spolupráci a o priateľstve.
Podobne je to dnes, keď kážeme evanjelium na dedinách, stretávame sa s najbrutálnejším odporom, ale v mestách, kde už evanjelium dosiahlo určité víťazstvá a ľudia sú menej infantilní, je taktika iná.
Vráťme sa k príbehu Šimona - mága. Keďže mal Filip úspešnú kampaň, nevidel tak jasne postavu Šimona. Po úspechu je človek ireálny, chce vidieť veci lepšie ako v skutočnosti sú. Veľa ľudí si počínalo dobre, pokiaľ dosiahli úspech. Keď prišiel, prestali byť obozretní a radikálni, úspech ich spacifikoval, a potom prišiel krach. Pretvárku Šimona - mága odhalil až Peter, keď prišiel z Jeruzalema. Nenazýva Šimona bratom, ale hovorí mu veľmi tvrdé slová: „Nemáš dielu ani losu v tejto veci ..... tvoje peniaze nech sú na zatratenie aj s tebou, si v horkej žlči v putách neprávosti“ a ďalej ho vyzýva ku pokániu.
Šimon mal jednoduchý plán - votrieť sa do Filipovej pozornosti, nastúpiť na víťazný voz evanjelia, v najbližšej zákrute Filipa zraziť z voza a znovu získať dominantný vplyv v Samárii.
Dôležité je povšimnúť si, že Šimon odmietol urobiť pokánie, keď ho Peter ku tomu vyzval, podobne ako Achab neurobil pokánie, keď bol napomenutý prorokom. Achab namiesto toho odišiel mrzutý a nahnevaný. V príbehu o Nábotovej vinici jeho mrzutosť šla tak ďaleko, že odmietol rozprávať a dokonca aj jesť.
Bojujme dobrý boj viery a vytrhujme ľudí z pekla. Ďalej pokračujme v kázaní evanjelia, bojujme na modlitbách, bojujme proti hriechu, poukazujme naň a slúžme Pánovi, ktorý je naším najväčším príkladom, najväčším hrdinom, bojovníkom aj víťazom. Nedajme sa v tomto boji oklamať ani pretvárkou, ani falošnými rečami o láske.
„A keď aj niekto zápasí nebude korunovaný, keby nezápasil zákonite. Trudne pracujúci roľník má prvý dostať z úrody. Rozumej, čo hovorím. Lebo nech ti dá Pán rozum vo všetkom! Pamätaj na Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, zo semena Dávidovho, podľa môjho evanjelia, v ktorom trpím a znášam zlé až po putá ako zločinec, ale slovo Božie nie je poviazané.
Kľúčové body:
- Poslušnosť Bohu je prvoradá.
- Diabol je ako "revúci lev", ktorý hľadá, koho by zožral.
- Triezvosť a bdelosť sú nevyhnutné pre odolávanie diablovi.
- Víťazstvo nad diablom je možné skrze vieru v Ježiša Krista.
Nech nám tento príbeh slúži ako pripomienka, aby sme boli vždy poslušní Božiemu slovu a aby sme boli triezvi a bdelí vo viere, aby sme sa mohli účinne vzoprieť diablovi a žiť v Božej ochrane.