Písmo sväté, inak Biblia, je slovo gréckeho pôvodu a znamená knihy. Biblia sa delí na dve časti: na Starú zmluvu a Novú zmluvu (Starý a Nový zákon). V celej Biblii je 79 kníh.
Kanonické knihy sú božského pôvodu, obsahujú pravé Božie slovo, sú písané vnuknutím Ducha Svätého, a preto sú pre nás kánonom. Apokryfické knihy sú pôvodu ľudského a nepatria ku Starej zmluve, lebo neobsahujú ani jediné proroctvo o Pánu Ježišovi a uchyľujú sa od základnej pravdy Božej. Rozdiel medzi kanonickými a apokryfickými knihami zdôraznila reformácia.
Preklady Biblie
- grécky preklad Starej zmluvy Septuaginta (pred nar.
- staroslovanský preklad od Cyrila a Metoda z X.
- nemecký preklad dr.
- Kralická Biblia, vydaná v Kraliciach na Morave v r.
- slovenský preklad Novej zmluvy a žalmov z r. 1952.
Obsah Prvej knihy kráľov
Prvá kniha kráľov rozpráva o dôležitých udalostiach v dejinách Izraela, najmä o vláde kráľov Dávida a Šalamúna. Poďme sa pozrieť na jej obsah podrobnejšie.
Záver vlády kráľa Dávida a nástup Šalamúna
1 Kráľovská (1Kr) 1: Kráľ Dávid už bol vo vysokom veku a nevedel sa zohriať, hoci ho prikrývali. Preto zohnali veľmi pekné dievča, Abisagu, ktoré spávalo v jeho lone a staralo sa oňho, no kráľ s ňou nič nemal. Adoniáš chcel byť kráľom a zaopatril si vozy a 50 mužov. Mal peknú postavu. Na jeho stranu sa postavil Joab aj kňaz Abiatar, no kňaz Sadok, Banaiáš, prorok Nátan, Semei, Rei a Dávidovi hrdinovia nedržali s ním. Adoniáš obetoval dobytok a pozval všetkých bratov, kráľových synov a všetkých Júdovcov, ale svojho brata Šalamúna, proroka Nátana a hrdinov nepozval. Vtedy Nátan povedal Šalamúnovej matke Betsabe, že sa Adoniáš stal kráľom a Dávid ani o tom nevie. Poradil jej, aby šla za Dávidom a povedala mu, že prečo kraľuje Adoniáš, keď jej prisľúbil, že kráľom sa stane jej syn Šalamún a všetko mu vyrozprávala. Vošiel aj Nátan a všetko potvrdil. Nato Dávid prisľúbil, že kráľom po ňom sa stane Šalamún. Na kráľov príkaz Šalamúna posadili na kráľovu mulicu a Nátan a Sadok ho pri Gihone pomazali za kráľa. Potom trúbili a volali: „Nech žije kráľ Šalamún“. Dopočul sa to aj Adoniáš a všetci jeho pozvaní sa naľakali a rozišli sa. Tak sa naľakal, že sa až chytil rohov oltára. Keď prišiel pred Šalamúna, hodil sa na zem, no Šalamún ho poslal domov.
1Kr 2: Dávid dal pred smrťou Šalamúnovi príkazy, čo má zachovať a prial si, aby nenechal len tak Joaba a Geru a aby mal v úcte Berzelaiho synov. Potom Dávid zomrel a pochovali ho v Jeruzaleme. Nad Izraelom kraľoval 40 rokov, v Hebrone 7 rokov a v Jeruzaleme 33 rokov. Šalamún nastúpil na trón. Adoniáš prišiel za Betsabe a prosil ju, aby sa prihovorila u svojho syna Šalamúna, lebo chcel za manželku Abisagu. Šalamún sa rozhneval a na jeho príkaz Banaiáš dal Adoniášovi smrteľný úder a vyhnal aj kňaza Abiatara. Keď sa to dopočul Joab, bežal k Pánovmu stánku, chytil sa rohov oltára. Šalamún poslal Banaiáša, aby ho zoťal, no on sa nechcel pohnúť od oltára. Vrátil sa teda k Šalamúnovi, no on mu zopakoval, že musí zomrieť pre nevinnú krv Abnera a Amasu, tak sa teda vrátil a zoťal ho. Potom ho kráľ postavil na čelo svojho vojska a Sadoka postavil namiesto Abiatara. Semeimu pod prísahou prikázal, aby si postavil dom v Jeruzaleme a nikde sa odtiaľ nevzďaľoval. Po troch rokoch Semeimu ušli dvaja otroci do Gétu a on ich šiel priviesť späť. No dopočul sa o tom Šalamún a prikázal Banaiášovi, aby mu dal smrteľný úder. Tak sa upevnilo kráľovstvo v Šalamúnovej ruke.
Šalamúnova vláda a stavba chrámu
1Kr 3: Šalamún si vzal za manželku dcéru egyptského faraóna a doviedol si ju do Jeruzalema. Keď obetoval Pánovi v Gabaone, zjavil sa mu v noci vo sne Boh a povedal, aby si niečo žiadal. Keďže bol mladý, tak si žiadal od Pána pozorné srdce, aby vedel rozlišovať medzi dobrým a zlým. Pánovi sa to páčilo a splnil mu jeho žiadosť. Prisľúbil mu k tomu aj bohatstvo a dlhý vek, ak bude kráčať po Pánových cestách. Pred kráľa predstúpili dve neviestky a jedna mu vravela, že žijú v tom istom dome a porodila dieťa. O tri dni porodila aj druhá, no v noci zomrel synček tej ženy, lebo ho priľahla. Druhá vzala jej syna a vymenila deti navzájom. Ráno našla mŕtve dieťa a rozpoznala, že to nie je jej syn. Druhá žena tvrdila, že nažive je jej syn a dohovárali sa pred kráľom. Kráľ prikázal, aby priniesli meč a rozsekli dieťa na polovice a každej žene dali jednu polku dieťaťa. Nato jedna žena povedala, nech ho radšej dajú živé tej druhej. Druhá žena hovorila, nech ho pretnú, nech nie je ani jednej. Nato kráľ rozkázal, aby dieťa nezabíjali a dali ho pravej matke.
1Kr 4: Šalamún mal kniežatá a 12 správcov nad celým Izraelom. Každý mesiac v roku sa jeden staral o zásobovanie kráľovho domu. Bol jeden správca nad celou krajinou.
1Kr 5: Šalamún vládol nad krajinou od Rieky až po krajinu Filištíncov, až po hranice Egypta a mal pokoj od všetkých okolitých susedov. Na kráľovskom dvore bol dostatok všetkého. Šalamúnovi sa v múdrosti nik nevyrovnal. Hiram, kráľ Týru, poslal k Šalamúnovi svojich sluhov, lebo sa dopočul o jeho vymenovaní za kráľa. Šalamún ho poprosil o drevo z Libanonských cédrov na stavbu chrámu pre Pána. Hiram mu vyhovel a na oplátku mu Šalamún dodával jedlo. Šalamún mal množstvo robotníkov a kamenárov, ktorí pripravili drevo z Libanonu a otesávali kamenné bloky na stavbu chrámu.
1Kr 6: V štvrtom roku kraľovania začal Šalamún stavať Pánovi dom s rozmermi 60 x 20 lakťov. Na okná dal husté mreže a k múrom dookola primuroval prístavby. Z kameňolomu nosili už opracované kamene. Pán mu povedal, že ak bude zachovávať jeho prikázania, tak splní prisľúbenia, ktoré dal jeho otcovi Dávidovi a neopustí Izraelitov. Staval chrám a dokončil ho. Zvnútra ho celkom obložil drevom. Dnu urobil príbytok pre archu, ktorý celý obložil zlatom. Vnútri boli dvaja cherubi z olivového dreva, ktorých obtiahol zlatom. Všetky steny chrámu dal povyrezávať do podoby cherubov, paliem a polootvorených kvetov. Aj dvere a podlahu dal obložiť zlatom. Po siedmych rokoch chrám dokončil.
1Kr 7: Svoj dom staval 13 rokov. Postavil aj Libanonský lesný dom krytý cédrovým drevom, súdnu sieň, dom na inom dvore a dom pre faraónovu dcéru, jeho manželku. Poslovia doviedli k nemu Hirama, kráľa Týru, ktorý bol zručný pri práci s kovom a odlial mu dva stĺpy s hlavicami do predsiene chrámu. Urobil mu aj more z liatiny, ktoré stálo na dvanástich býkoch a desať kovových podstavcov s umývadlami, ktoré umiestnil po stranách chrámu. Zhotovil aj hrnce, zmetáky a kropáče. Šalamún dal zhotoviť zo zlata oltár, stôl, svietniky a iné vybavenie. Keď boli všetky práce hotové, dal uložiť do pokladnice v Pánovom dome posvätné dary svojho otca Dávida.
1Kr 8: Šalamún zvolal všetkých Izraelitov, obetovali veľké množstvo dobytka a Pánovu archu vniesli do veľsvätyne chrámu pod krídla cherubov. Keď kňazi vyšli, Pánov dom naplnil oblak. Šalamún požehnal zhromaždenie, velebil Pána a modlil sa na kolenách, aby Pán vypočul ich modlitby na tom mieste, aby spravodlivo rozsúdil spory, aby odpustil vinu a pomohol, keď sa budú kajať. Potom obetoval 22000 kusov hovädzieho dobytka a 120000 oviec a zasvätili dom Pánovi.
1Kr 9: Pán sa po druhý raz zjavil Šalamúnovi a povedal mu, že vypočul jeho prosby a upevní jeho trón, ak bude zachovávať jeho prikázania. Ak sa však odvrátia od Boha, tak Izraelitov vyhubí z povrchu zeme a tento dom bude zrúcaniskom. Počas dvadsiatich rokov, čo stavali domy, dal kráľ Šalamún Hiramovi 20 miest v galilejskej krajine, ale nepáčili sa mu. Hiram poslal Šalamúnovi 120 hrivien zlata. Všetkých Amorejčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov zadelil Šalamún na otrocké roboty. Tri razy do roka prinášal obety na oltári, ktorý postavil Pánovi. Na berhu Červeného mora postavil loďstvo, ktorého posádku tvorili aj Hiramovi ľudia a doniesli Šalamúnovi 420 hrivien zlata.
1Kr 10: Keď sa kráľovná Sáby dopočula o Šalamúnovom chýre, prišla aj so sprievodom, aby ho skúšala hádankami. Šalamún jej dal odpoveď na všetky jej otázky a to všetko urobilo na ňu veľký dojem. Dala mu 120 hrivien zlata, voňavky a drahokamy. Hiramove lode priviezli veľké množstvo ebenového dreva, z ktorého vyrobili náradie pre Pánov dom, citary a hafry. Šalamún ju štedro obdaroval a pobrala sa do svojej krajiny. Dal zhotoviť dvesto štítov a tristo pavéz z rýdzeho zlata a trón zo slonoviny potiahnutý zlatom. Šalamúnovu múdrosť prichádzalo obdivovať množstvo ľudí, ktorí prinášali dary. Mal početnú jazdu s vozmi. Kone mu obstarávali z Egypta a z Koy.
| Kráľ | Doba vlády | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Dávid | 40 rokov | Upevnenie kráľovstva, príprava na stavbu chrámu |
| Šalamún | 40 rokov | Stavba chrámu, múdrosť, bohatstvo |
Odklon od Boha a rozdelenie kráľovstva
Pochopenie rozdelenia Izraela na 2 národy - Izrael a Júda (1. časť - Modul 11 - Lekcia 4)
1Kr 11: Šalamún mal aj 700 kniežacích žien a 300 vedľajších žien, medzi nimi aj Moabčanky, Amončanky, Edomčanky a iné, o ktorých Pán povedal, aby k nim nevchádzali. Keď bol už starý, zviedli jeho srdce k iným bohom. Tak uctieval bohyňu Aštaru a ohavy Molocha a Kamoša, ktorým postavil výšiny. Srdce sa mu odvrátilo od Pána a ten sa rozhneval. Dva razy sa mu Pán zjavil a dal mu v tejto veci príkaz, aby nešiel za cudzími bohmi. Pretože neposlúchol, Pán dá kráľovstvo jeho sluhovi, ale až za vlády jeho syna, ktorému nechá jeden kmeň, kvôli Dávidovi a Jeruzalemu. Pán povzbudil proti Šalamúnovi Edomčana Adada, ktorý za Joabovho plienenia ušiel do Egypta, kde si vzal sestru faraónovej ženy. S ňou mal syna Genubata. Keď sa dopočul o Dávidovej smrti, pýtal faraóna, aby ho prepustil. Boh vzbudil ďalšieho protivníka, Razona, ktorý sa pri prenasledovaní za čias kráľa Dávida ukryl v Damasku, kde panoval. Adad sa stal kráľom v Edome. Aj Šalamúnov sluha Jeroboam sa vzbúril proti nemu. Bol šikovný a kráľ ho postavil nad všetky roboty Jozefovho domu. Raz cestou z Jeruzalema stretol proroka Ahiáša, ktorý rozsekol svoj nový plášť na 12 častí a 10 dal Jeroboamovi ako znak, že mu Pán dá panovať nad desiatimi kmeňmi Izraela. Pán mu sľúbil požehnanie a moc, ak bude zachovávať jeho príkazy. Šalamún ho hľadal na smrť, preto odišiel do Egypta až do Šalamúnovej smrti. Šalamún po štyridsiatich rokoch panovania zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Roboam.
1Kr 12: V Sicheme sa zišiel celý Izrael, aby ustanovili Roboama za kráľa. Keď sa to dopočul Jeroboam, vrátil sa z Egypta a hovoril Roboamovi, nech uvoľní z ľudu ťažké jarmo, ktoré na nich dal jeho otec Šalamún. On ich poslal na tri dni preč a radil sa. Starší mu poradili, aby vypočul ľud a uľavil mu a budú mu poddaní. No radil sa aj s mladíkmi s ktorými vyrastal, a tí mu poradili, aby ľudu nevyhovel a ešte mu pridal. Keď sa na tretí deň ľud s Jeroboamom vrátil, dal im tvrdú odpoveď podľa rady mladíkov. Ľud odpovedal, že nemajú podiel na Dávidovom dedičstve a odišli domov. Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale Izraeliti ho ukameňovali a kráľ ledva ušiel do Jeruzalema. Tak Izraeliti odpadli od Dávidovho domu a zvolili si za kráľa Jeroboama nad celým Izraelom, okrem Júdovcov. Roboam zhromaždil Júdov a Benjamínov kmeň a vytiahli, aby získali späť kráľovstvo. No Pán prostredníctvom proroka Semeiáša dohovoril Roboamovi, aby nebojovali, a oni poslúchli. Jeroboam opevnil Sichem a býval tam. Bál sa, že Izraeliti budú chodiť obetovať do Jeruzalema do Pánovho domu a tak by sa priklonili späť k Roboamovi, preto dal zhotoviť dve zlaté teľce a zakázal ľudu chodiť do Jeruzalema. Vyhlásil teľce za bohov, narobil svätyne a vymyslel aj sviatok. Ustanovil kňazov zo spodiny, ktorí neboli leviti a priniesol obety zlatým teľcom.
Proroctvá a osudy kráľov
1Kr 13: Na Pánov pokyn prišiel do Betelu Boží muž práve keď chcel Jeroboam páliť tymian a začal hovoriť, že Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš, ktorý bude na tom oltári zabíjať kňazov výšin. Znamením bude, že oltár sa roztrhne a popol sa rozsype. Keď to Jeroboam počul, odtiahol ruku od oltára a začal kričať, nech ho chytia. Vtom mu ruka, ktorú mal vystretú proti nemu uschla a nemohol ju pritiahnuť k sebe. Oltár sa roztrhol a popol sa rozsypal. Kráľ prosil Božieho muža, aby udobril Pána a on tak aj urobil a kráľova ruka opäť ožila. Kráľ ho volal k sebe a chcel ho pohostiť, no Boží muž odmietol s tým, že mu Pán prikázal, aby nejedol chlieb, ani nepil vodu a aby sa vrátil inou cestou. Vybral sa inou cestou. V Beteli býval starý prorok a jeho synovia mu o tom všetkom rozpovedali a ukázali mu cestu, ktorou odišiel. Synovia mu osedlali oslicu a vybral sa za Božím mužom. Našiel ho sedieť a povedal mu, aby si s ním zajedol. Boží muž mu povedal o Pánovom príkaze, no prorok ho oklamal, že sa mu zjavil Pánov anjel a prikázal mu, aby ho priviedol k nemu a pohostil ho. Vrátil sa k nemu a jedol a pil. Ako sedeli pri stole, Pán oslovil proroka a ten povedal Božiemu mužovi, že nezachoval príkaz a preto sa jeho mŕtvola nedostane do hrobu jeho otcov. Osedlali mu osla a odišiel. Cestou ho napadol lev a usmrtil ho. Keď sa to dopočul prorok, osedlal osla a vybral sa za ním. Osol a lev stáli pri mŕtvole. Naložil Božieho muža na osla, pochoval ho vo svojom hrobe a oplakával ho. No ani po tomto sa Jeroboam neodvrátil od svojej zlej cesty a ustanovoval kňazov z každého, kto to chcel.
1Kr 14: Keď ochorel Jeroboamov syn Abiáš, tak poslal svoju ženu v preoblečení aj s darmi do Šíla za prorokom Ahiášom, aby sa dozvedel, čo bude s chlapcom. Ahiášovi Pán odhalil, kto je a povedal jej, že Jeroboam nezachoval príkazy a preto privedie nešťastie na jeho dom. Všetko mužského rodu z jeho domu zomrie a Izraelitov roztrúsi za rieku, lebo si narobili ašier. Keď sa Jeroboamova manželka vrátila, jej syn už bol mŕtvy, ako predpovedal Ahiáš. Jeroboam kraľoval 22 rokov a po ňom sa stal kráľom jeho syn Nadab. Roboam kraľoval v Júdsku 17 rokov a robili čo sa Pánovi nepáči. Postavili si výšiny, pomníky a ašery. V piatom roku kráľa Roboama pritiahol egyptský kráľ Sesak a zobral všetky poklady Pánovho domu aj kráľovského domu. Namiesto zlatých štítov zhotovili kovové. Roboam zomrel a namiesto neho kraľoval jeho syn Abiam.
1Kr 15: Abiam, syn Absolónovej dcéry Maáchy, nad Júdom kraľoval tri roky. Robil tie isté hriechy ako jeho otec. Medzi Abiamom a Jeroboamom bola vojna. Zomrel a 41 rokov po ňom kraľoval jeho syn Asa. Asa odstránil z krajiny všetky modly. Medzi ním a izraelským kráľom Básom bola stále vojna. Bása opevnil Rámu, aby Asovi zamedzil prístup. Nato vzal Asa všetko striebro a zlato z pokladnice Pánovho domu a poslal ho ku kráľovi Aramu, Benadadovi, do Damasku a požiadal ho, aby s ním uzatvoril zmluvu. On s tým súhlasil a porazil Keneret aj s územím Neftaliho. Bása prestal opevňovať Rámu a vrátil sa do Tersy. Drevo a kameň z toho opevnenia použil Asa na opevnenie Gabay a Masfy. Zomrel a po ňom sa stal kráľom jeho syn Jozafat. Izraelský kráľ Nadab robil čo sa nepáči Pánovi. Sprisahal sa proti nemu Bása a zabil jeho aj celý Jeroboamov dom, presne podľa Pánovho slova. Robil, čo sa nepáči Pánovi.
1Kr 16: Pán oslovil proroka Jehua proti Básovi slovami, že kráčal po Jeroboamovej ceste a zviedol izraelský ľud, preto s ním naloží tak, ako s Jeroboamovým domom; kto zomrie, nedostane sa do hrobu, ale ho zožerú psy, alebo vtáctvo. Zomrel a po ňom 2 roky kraľoval jeho syn Ela. Sprisahal sa proti nemu jeho sluha Zambri. Opil sa a Zambri ho udrel, zabil ho. Stal sa namiesto neho na 7 dní kráľom a pobil celý Básov rod. Keď sa o tom dozvedeli vojaci, ktorí vtedy obliehali Gebeton, vyhlásili za kráľa veliteľa vojska, Amriho. Nato tiahli a obkľúčili Tersu. Keď to videl Zambri, podpálil sa aj s kráľovským palácom a tak zomrel. Vtedy sa izraelský ľud rozdelil na dve časti. Jedni sa priklonili k Tebnimu a ostatní k Amrimu. Ale ľud, ktorý šiel za Amrim prevládol tých druhých a tak Tebni zomrel a kráľom sa stal na 12 rokov Amri. Od Semera kúpil za dve hrivny striebra vrch Samáriu, ktorý opevnil a postavil na ňom mesto. On robil, čo sa nepáči Pánovi. Keď zomrel, tak po ňom kraľoval 22 rokov jeho syn Achab, ktorý robil väčšmi, čo sa Pánovi nepáči. Vzal si za manželku dcéru sidonského kráľa, Jezabel. Potom šiel a klaňal sa Bálovi, ktorému postavil aj oltár v Bálovom chráme. Postavil aj Ašeru, čím ešte viac popudil Pána. Za jeho čias postavil Betelčan Hiel Jericho, za cenu svojich dvoch synov.
1Kr 17: Eliáš z Tesbe povedal Achabovi, že v krajine nebude dážď, ani rosa, iba na jeho slovo. Potom na Pánovo oslovenie odišiel k potoku Karit, kde mu krkavce nosili mäso a chlieb ráno aj večer. Po istom čase bez dažďa potok vyschol.
Historickými sa tieto knihy nazývajú preto, lebo nám rozprávajú históriu o stvorení sveta, o prvých ľuďoch Adamovi a Eve, o potope, o veži babylonskej a patriarchoch národa izraelského (1. Mojž.). Ďalej o Mojžišovi, o zajatí národa izraelského v Egypte, o jeho vyslobodení Mojžišom, o putovaní národa židovského po púšti (2.Mojžiš.), o vydaní zákona na hore Sinai (3. Mojž. a 4. Mojž.), o smrti Mojžišovej na vrchu Nebo (5. Mojž.). Potom rozprávajú o vodcovi národa izraelského po smrti Mojžišovej, ktorým sa stal Jozue (kniha Jozue). Jozue previedol národ židovský cez Jordán, dobyl mesto Jericho, zaujal Kanaán a rozdelil ho medzi 12 kmeňov izraelských. Po smrti Jozueho národ židovský spravovali a viedli sudcovia. Písmo sväté spomína 16 takýchto sudcov. (kniha Sudcov) Potom viedli národ izraelský významní kňazi (1. a 2. Sam.). Po dobe kňazov prišla doba kráľov, z ktorých najvýznamnejšie miesto mali títo: Saul - Zakladateľ, Dávid - Zjednotiteľ a Šalamún - Rozmnožiteľ (knihy Kráľovské a Kronické). Po smrti Šalamúnovej sa kráľovstvo rozpadlo. Národ židovský dostal sa do zajatia. Ďalšie knihy rozprávajú o vyslobodení a o návrate židov z babylonského zajatia.
Vyučujúce knihy Starej zmluvy nás učia modliť sa a spievať Pánu Bohu v radosti i v bolesti: Učia nás trpezlivosti v kríži a dávajú nám cenné rady a napomenutia pre náš život. Z vyučujúcich kníh je knihou modlitieb kniha Žalmov. Všetkých žalmov je 150.
Proroci boli ľudia naplnení duchom Božím, ktorí karhali národ izraelský, poukazujúc na jeho častú neveru, pokryteckú zbožnosť i na sociálnu nespravodlivosť. Volali ľudí k pokániu. Izaiáš je evanjelista Starej zmluvy. Nazývame ho tak preto, lebo hovorí o našom spasení, predpovedá narodenie Mesiáša z Panny, akoby stál pri jeho kolíske (Iz. 7,14) a kreslí verný obraz jeho utrpenia, akoby bol očitým svedkom Kristovej obeti na kríži (Iz.
Prorocké knihy: 1 kniha.
Evanjelium podľa sv. evanjelium podľa sv. evanjelium podľa sv. evanjelium podľa sv. Skutky apoštolov. Pisatelia evanjelií sa nazývajú evanjelisti. Prví traja evanjelisti, t.j. Skutky apoštolov nám hovoria o zoslaní Ducha svätého, o založení cirkvi kresťanskej v Jeruzaleme, o účinkovaní apoštolov, najmä Petra a Jána, a od 13. kapitoly o Pavlovi.
List Júdu. Listy Pavlove boli adresované cirkevným zborom, medzi ktorými Pavel pôsobil na svojich misijných cestách, alebo súkromným osobám. Tri z týchto listov napísal cirkevným zborom v Malej Ázii (Gal., Efez., Kol.), 6 listov cirkevným zborom v Európe (Rím., 2 Kor., 2 Tes. Milosť Pána Ježiša (Krista) so všetkými (svätými! Zp.