Mesto Humenné, často nazývané centrom horného Zemplína, sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. storočia. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov. V Humennom existovali rôzne náboženské komunity, vrátane rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, evanjelikov a židov.
Najstaršou architektonickou pamiatkou v Humennom je gotický rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, ktorý je spojený s budovou kláštora. Tento kostol je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni.
Rímskokatolícky Kostol Všetkých Svätých
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.
Kostol Všetkých svätých v Humennom
Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami.
Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sú umiestnené v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie.
Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka.
Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy.
Františkánsky kostol Panny Márie v Humennom predstavoval pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Išlo o gotický sakrálny objekt, ktorý v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba v presbytériu a kružby v oknách datujú kostol do prvej polovice 15. storočia.
Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku.
Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia.
V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). V roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).
Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.
Architektúra a Exteriér
Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom.
Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu.
Interiér
Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi.
Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold.
Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.
Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka. Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. storočia.
Gréckokatolícka Cirkev v Humennom
Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou.
Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596. Stretli sa však s veľkým odporom a tak sa za Juraja III Drugetha zjednotenie nepodarilo. Stalo sa tak až po únii uzavretej v Užhorode 1646.
V Zemplínskej stolici bola užhorodská únia zavedená v roku 1690, keď ju v Humennom dňa 11. decembra podpísalo 40 pravoslávnych kňazov za prítomnosti Jozefa De Camillisa, ktorého pápež Alexander III roku 1689 ustanovil za „apoštolského vikára pre Grékov, ktorí prebývajú v mukačevskom biskupstve a kdekoľvek v Uhorsku.
V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Do roku 1869 však počet veriacich rapídne stúpol na 321 (7,8%). V roku 1881 bolo v Humennom 332 veriacich a podiel na konfesnej skladbe dosiahol 8%.
| Rok | Počet veriacich | Podiel na konfesnej skladbe |
|---|---|---|
| 1749 | 174 | cca 10% |
| 1869 | 321 | 7,8% |
| 1881 | 332 | 8% |
V roku 1910 gréckokatolíci tvorili až 12% obyvateľstva počtom 553 veriacich. Tomu, že obe obrady katolíckej cirkvi spolu dobre nažívali svedčí aj katolícky deň, ktorý sa uskutočnil 19. júla 1936 na námestí, kde bol vztýčený kríž a postavený oltár a za účastí 10 000 veriacich bola celebrovaná rímskokatolícka aj gréckokatolícka bohoslužba.
Pre odmietnutie prestupu na pravoslávie 30. apríla 1950 štátna tajná bezpečnosť odviedla vtedajšieho katechétu na slovenskom gymnáziu o. Michala Šutaja od oltára, keď vysluhoval sviatosť Eucharistie pre prvoprijímajúcich.
Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku.
Gréckokatolícka cirkev v Humennom začala rásť hlavne po nežnej revolúcii roku 1989. V 90. rokoch vznikli dve nové farnosti: Dubník a Sídlisko Pod Sokolejom. Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 2003, bol biskupom Jánom Babjakom vysvätený nový chrám zasvätený týmto svätým. V roku 2019 bola posvätená aj nová farská budova s pastoračným centrom.