Apoštol Pavol píše listy.
Adresát a kontext
Adresát: kresťanské spoločenstvo v Korinte. Slávne mesto Korint bolo od r. 27 pred Kr. hlavným mestom rímskej provincie Achájsko (v Grécku) a sídlom prokonzula, ktorým bol v čase Pavlovej misionárskej činnosti v Korinte Lucius Janius Gallio, starší brat filozofa Seneku. Mesto vtedy bolo dôležitým politickým, kultúrnym a obchodným strediskom Rímskej ríše. Prispievali k tomu najmä dva prístavy, ktoré ho spájali s celým vtedajším svetom: Kenchry s Malou Áziou, Sýriou a Egyptom, a Lechaion s Itáliou, severnou Afrikou a Španielskom. Obyvateľstvo bolo zložené zo všetkých vtedajších národností. Až dve tretiny obyvateľov boli otroci. Po náboženskej stránke prevládal pohanský synkretizmus a orientálne kulty. Bola tu však aj početná židovská skupina so svojou synagógou (porov. Sk 18,4.8). Bohatstvo a blahobyt mali za následok, že Korint sa stal príslovečným úpadkom mravov a neviazaným životom (napr. »žiť po korintsky« znamenalo »žiť nemravne«). Nie náhodou sa Pavol naširoko rozpisuje o mravnom úpadku pohanov práve v Liste Rimanom (porov.1. a 2. list Korinťanom: Historické pozadie a prečo ich Pavol napísal (1. časť z 2)
Evanjelizácia Korintu
Pavol prišiel do Korintu z Atén na svojej druhej misijnej ceste, pravdepodobne v zime r. 50/51. Našiel tam prácu u židokresťana Akvilu a jeho manželky Prisky, ktorí boli, takisto ako on, výrobcami stanov (porov. Sk 18,2 n.). Po neúspechu v Aténach (porov. Sk 17,34) začal Pavol „slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený“ ohlasovať evanjelium v korintskej synagóge (porov. 1 Kor 2,3). Hneď sa dostal do sporu so Židmi, ktorí ho napokon po poldruharočnom účinkovaní v Korinte predviedli pred súdnu stolicu prokonzula Gallia, aby ho odsúdil (porov. Sk 18,12-16). Dovtedy však Pavol už založil a sformoval početnú a životaschopnú kresťanskú obec. Jej členovia boli poväčšine pohanského pôvodu (porov. 1 Kor 12,2; 8,7; 10,14.20) a patrili prevažne k nižším sociálnym vrstvám (porov. 1 Kor 1,26-29); viacerí však pochádzali aj zo židovstva (porov. Sk 18,8; 1 Kor 1,22-24; 10,32; 12,13). Pre tento rôznorodý pôvod vznikli medzi korintskými kresťanmi napätia medzi Grékmi a Židmi (porov. 1,12-13), medzi otrokmi a slobodnými (porov. 1 Kor 7,21-23; 12,13), medzi mužmi a ženami (porov. 1 Kor 7 passim; 11,3-15; 14,34 n.) a medzi majetnými a nemajetnými (porov.Po Pavlovom odchode pôsobil v Korinte nejaký čas Apollo, výrečný a v Písme vzdelaný kazateľ, ktorého v Efeze Akvila a Priska poučili o kresťanskej viere (porov. Sk 18,24-19,1; 1 Kor 3,6; 16,12). Za svojho pobytu v Efeze (r. 56/57) Pavol urobil do Korintu »bleskovú návštevu«, ale, ako sám napísal, „v zármutku“ (porov. 2 Kor 2,1); po tejto návšteve napísal „list cez mnoho sĺz“ (porov. 2 Kor 2,4). V Druhom liste Korinťanom 12,14 a 13,1.10 oznamuje ďalšiu návštevu, ktorú aj uskutočnil (porov. Sk 20,1 n.).Pavlov listový styk s Korinťanmi
Po založení kresťanskej obce v Korinte bol Pavol v čulom listovom styku s tamojšími veriacimi.* A = Takzvaný »list o nemravníkoch« (porov. 1 Kor 5,9 n.), označovaný ako »predkánonický list«.* C=Takzvaný »list sĺz« (porov. 2 Kor 2,4; 7,8).Otázka, či sa listy A a C stali neskôr časťou dnešných listov B a D (tzv.Okolnosti a cieľ listu
Prvý list Korinťanom Pavol napísal na svojej tretej misijnej ceste pri konci svojho trojročného pôsobenia v Efeze (porov. 1 Kor 16,5-9 a Sk 19), pravdepodobne na jar okolo Veľkej noci r. 56 po Kr. Napísanie listu podnietili jednak znepokojivé správy, ktoré Pavlovi priniesli nielen ľudia „z domu Chloe“ (porov. 1,11), ale aj Stefanas, Fortunát a Achaikos (porov. 16,17 n.), ktorí ho prišli navštíviť, a jednak list, ktorým sa Korinťania obrátili na Pavla a žiadali v ňom odpoveď na konkrétne otázky, ktoré sa vyskytli v ich cirkevnom spoločenstve (porov. Podľa spomenutých informácií sa v korintskom spoločenstve vytvorili antagonistické skupiny (porov. 1,11 n.) s tendenciou pestovať kult osobnosti (porov. 3,5 - 4,21) a ohrozovali jednotu Kristovho tajomného tela (porov. 1,10-17). Vyskytli sa aj iné neporiadky: pohoršlivý prípad nemravnosti (porov. 5,1-13), kresťania sa súdili pred pohanskými súdmi (porov. 6,1-11) a neprístojnosti a roztržky na liturgických zhromaždeniach (porov.Korinťania žiadali od Pavla odpoveď na otázky, ktoré sa týkali manželstva a panenstva (porov. 7,1-16.25-40), mäsa obetovaného modlám (porov. 8,1-13; 10,27-33), hodnotenia mimoriadnych darov Ducha Svätého (porov. hl. 12-14); žiadali tiež, aby sa Apollo vrátil do Korintu (porov. 16,12). V liste pravdepodobne žiadali Pavla aj o vysvetlenie vo veci styku s pohanmi (porov. 5,9-11), sexuálnej slobody (porov. 6,12-20) a vzkriesenia mŕtvych (porov. hl. List teda rieši konkrétne otázky, ktoré sa vynorili v živote korintskej kresťanskej obce. Preto má ráz príležitostného spisu.Hlavné témy a posolstvá
Pavol v liste zdôrazňuje potrebu vzájomnej jednoty a lásky medzi kresťanmi. Píše o sexuálnej mravnosti, súdnych sporoch medzi veriacimi, o manželstve a živote bez partnera, pravidlách náboženských obradov, význame Večere Pánovej, správnom používaní duchovných darov a slobode v Kristovi.Roztržky a jednota v cirkvi
Ekumenické stretnutie kresťanov.
V úvodných kapitolách sa Pavol venuje problému roztržiek a nejednoty v korintskom spoločenstve. V 1. liste Korinťanom 1,10-13 Pavol apeluje:10 Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku.11 Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry.12 Myslím na to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov,“ „Ja Apollov,“ „Ja zasa Kéfasov,“ „A ja Kristov.“13 Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?Pavol zdôrazňuje, že viera by sa nemala zakladať na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci (1 Kor 2,5). Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.Múdrosť a bláznovstvo
Múdrosť.
Pavol hovorí o múdrosti, ale nie o múdrosti tohto veku (1 Kor 2,6). Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť - no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú k záhube.Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. (1 Kor 1,18-21)Manželstvo a panenstvo
V siedmej kapitole sa Pavol venuje otázkam manželstva a panenstva. O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža. Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť. No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz. Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak, druhý inak. Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. (1 Kor 7,1-9)Mäso obetované modlám
Pavol rieši aj otázku jedenia mäsa obetovaného modlám. O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame. Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám? A slabý zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktorého zomrel Kristus! Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata. (1 Kor 8,1-13)Žena a muž pri bohoslužbách
Pavol sa zaoberá aj rolou ženy a muža pri bohoslužbách. Chválim vás teda, že vo všetkom na mňa pamätáte a držíte sa tradície, ako som vám ju odovzdal. Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto má mať žena na hlave znamenie moci kvôli anjelom. Ibaže v Pánovi nieto ani ženy bez muža, ani muža bez ženy. Lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu, a všetko je z Boha. Posúďte sami medzi sebou: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu s nezahalenou hlavou? Vari vás neučí sama príroda, že mužovi je na potupu, keď má dlhé vlasy, no žene, keď má dlhé vlasy, je to na slávu? Lebo dlhé vlasy dostala namiesto závoja. Ak by sa však niekto chcel o tom škriepiť, ani my, ani Božie cirkvi to nemáme vo zvyku. (1 Kor 11,2-16)Večera Pánova
Posledná večera.
Pavol pripomína správny spôsob slávenia Večere Pánovej (Eucharistie). Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb a keď vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku! Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku! Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil kalich Pána, previní sa proti telu a krvi Pána. Nech teda skúma človek sám seba a tak je z chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, je a pije si odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a viacerí umierajú. Keby sme však sami seba súdili, neboli by sme súdení. Tým však, že nás súdi Pán, vychováva nás, aby sme neboli odsúdení so svetom. A tak, bratia moji, keď sa zídete jesť, čakajte jeden na druhého! Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné veci usporiadam, keď prídem. (1 Kor 11,23-34)Duchovné dary a láska
Pavol sa venuje aj otázke duchovných darov a zdôrazňuje, že najdôležitejšia je láska (1 Kor 13). Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre.Vzkriesenie mŕtvych
V pätnástej kapitole Pavol vysvetľuje podstatu a zmysel viery vo vzkriesenie mŕtvych. Aj výklad o podstate a zmysle viery vo vzkriesenie mŕtvych sa zakladá na prvokresťanskom ohlasovaní Kristovho zmŕtvychvstania (porov. 15,3-5), ktoré je základom kresťanskej viery (porov. 15,12-19) a zárukou vzkriesenia veriacich (porov. 15,20-23) v tele podobnom telu zmŕtvychvstalého Krista (porov.Teologický a pastoračný význam listu
Pri riešení jednotlivých problémov ide Pavol na koreň veci a usiluje sa ich riešiť podľa kristologického kľúča, t. j. vo svetle evanjeliového posolstva o Ježišovi Kristovi (kerygma) a so zreteľom na cirkevnú tradíciu. Pavlove odporúčania (parenéza) sa zakladajú na hlavných pravdách kresťanskej náuky, a preto majú zásadne výchovný ráz. Ich cieľom je formovať a priviesť veriacich k zrelosti kresťanského života. Hoci Pavol rieši konkrétne problémy a osobitnú situáciu korintskej kresťanskej obce, majú jeho odpovede všeobecnú platnosť a sú aktuálne aj v dnešných časoch, lebo Apoštol takmer vždy poukazuje na teologické princípy, ktoré majú nadčasovú platnosť.Napríklad jeho napomenutia proti straníckym tendenciám sa zakladajú na posolstve múdrosti kríža (porov. 1,18-25), z ktorej pochádza pravá múdrosť Ducha (porov. 2,6-16), a na náuke, že Ježiš Kristus je jediný základ viery a Cirkvi (porov. 3,11-15). V prípadoch mravného úpadku kresťanského života sa Pavol odvoláva na novú realitu života veriacich v Kristovi (porov. 5,6 n.; 6,19 n.). Keď hovorí o sociálnom stave kresťanov na tomto svete, poukazuje na základné učenie o ospravodlivení z viery (porov. 7,17-24) a na eschatologické zameranie kresťanského života (porov. 7,29-31). Problém jedenia mäsa obetovaného modlám Pavol rieši vo svetle kresťanskej lásky, pre ktorú sa zrieka osobných názorov a slobody, ak by mali byť príčinou pohoršenia (porov. 8,9-13 a celú úvahu o apoštolovej nezištnosti v hl. 9; pozri aj 10,31-33). Odpoveď na otázku o hodnote duchovných darov (porov. hl. 12 a 14) sa zakladá na Apoštolovej zvesti, že najväčšia zo všetkých chariziem je láska (porov. hl. 13) a že všetky dary Ducha Svätého majú slúžiť Cirkvi (porov. 12,4-12).| Dátum | Téma | Rečník |
|---|---|---|
| 8. 9. | 1. Korinťanom 10,1-13 | Katarína Hudáková |
| 15. 9. | 1. Korinťanom 10,14-11,1 | Peter Mihoč |
| 22. 9. | 1. Korinťanom 11,2-16 | Katarína Valčová |
| 29. 9. | 1. Korinťanom 11,17-34 | Martin Šefranko |
| 6. 10. | 1. Korinťanom 12,1-11 | Július Filo |
| 13. 10. | 1. Korinťanom 12,12-31 | Michal Findra |
| 20. 10. | 1. Korinťanom 13,1-3 | Peter Mihoč |
| 27. 10. | 1. Korinťanom 13,4-13 | Ján Hroboň |
| 3. 11. | 1. Korinťanom 14,1-25 | Stanislav Grega |
| 10. 11. | 1. Korinťanom 14,16-40 | Július Filo |
| 17. 11. | 1. Korinťanom 15,1-11 | Katarína Valčová |
| 24. 11. | 1. Korinťanom 15,12-19 | Jaroslav Petro |
| 1. 12. | 1. Korinťanom 15,20-34 | Martin Chalúpka |
| 8. 12. | 1. Korinťanom 15,35-58 | Katarína Hudáková |
| 15. 12. | 1. Korinťanom 16,1-12 | Katarína Valčová |
tags: #prvy #list #korintanom #evanjelium