Kostol sv. Ladislava v Rajci je jednou z najstarších a najvýznamnejších pamiatok mesta. Stojí excentricky od námestia, v juhovýchodnej najstaršej časti mesta, pod cintorínskym kopcom a nachádza sa pri hlavnej ceste. Jeho história siaha až do 14. storočia, pričom v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami a rekonštrukciami.
História a Stavebný Vývoj
Gotický kostol z prvej polovice 14. storočia sa spomína v roku 1368. V Rajci stál kostol už dávnejšie pred rokom 1368. Bol to pravdepodobne malý jednoloďový priestor, opatrený len drevenou povalou, ľahko podliehajúcou skaze. Nie je teda vylúčené, že na mieste dnešnej stavby stál pôvodne už malý románsky kostol, z ktorého sa zachovala iba spodná časť veže. Z kostola sa zachoval nartex (podvežie), zaklenutý valenou klenbou a lomeným ranogotickým portálom, nesúmerne nadväzujúcim na strednú os dnešného kostola. Na pôvodné podvežie v nepravom uhle zasadá neskoršie hlavná loď.Kostol bol koncom 15. storočia opravený, v roku 1610 prestavaný, v roku 1622 postavený severný portál a v rokoch 1647 - 1648 bola nadstavaná veža. V 18. storočí bol kostol zbarokizovaný. Väčšie opravy sa uskutočnili niekedy pred rokom 1803 a začiatkom 20. storočia. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala spodná časť veže a čiastočne aj obvodové murivo so západným a južným neskorogotickým portálom s pretínavými prútmi.
V neskorej renesancii (1610) preklenuli trojlodie krížovými klenbami, prestavali polygonálny uzáver presbytéria a zároveň v kratších časových intervaloch prikročili k stavbe južnej predsiene a veže datovanej nápisovou tabuľou s rokom 1647. Z tých čias je aj neskororenesančný maľovaný podstrešný vlys, ktorý badať pod omietkou.
Kamenná plastika nasvätejšej trojice v štítovom výklenku je z druhej polovice 17. storočia.
Interiér Kostola
Vnútorné zariadenie kostola je neobarokové z druhej polovice 19. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Ladislava od Jozefa Zanussiho z konca 18. storočia. Uprostred kostola visí veľký luster s nápismi. Vnútorný kruh udáva, že luster bol zhotovený v roku 1875. Vo vonkajšom kruhu je nápis: Magistri huius aedificii fuerunt An. J L O, v ktorých do veľkého O je vpísaná malá 2. Z týchto písmen sa usudzuje, že kostol bol postavený v roku 1102 alebo 1120.Dnešný kostol má polygonálne ukončené široké presbytérium dverami do sakristie, ku ktorej vedú kamenné schody do panského oratória šľachtickej rodiny, ktorá izolovaná od prostého ľudu, zo zvláštnej miestnosti cez okno pozorovala cirkevné obrady. Lode majú krížovú klenbu, spočívajúcu na šiestich štvorhranných pilieroch, ktoré sú v miestach zasadnutia klenby zdobené profilovanou rímsou. Hoci v pôdoryse badať ešte náznaky bazilikárneho rozdelenia priestoru, hlavná loď a dve bočné lode, ktorých spoločná šírka sa rovná šírke hlavnej lode, nové zaklenutie zjednotilo celý priestor na štvorcovú sieň s podpornými piliermi.Najkrajším architektonickým článkom je južný portál. Nesie znaky neskorej gotiky, profilovanú šambránu s dvoma prútmi, ktoré sa vo vrchole pretínajú a dolu zasadajú točenými pätkami do kamenného muriva portálu. Prúty, čiže pôvodné rebrá stratili tektoniku a stali sa dekoračným detailom. Kostol bol zdobený červeno-čiernym ornamentálnym pásom sgrafita, ktorý prebiehal po celej dĺžke južnej steny popod ukončujúcou rímsou. Na rohoch bola čiernym grafitom naznačená iluzívna kamenná bosáž, ktorá spolu s rastlinným vlysovým pásom predstavovala dosť vzácny príklad sgrafitovej výzdoby cirkevnej architektúry u nás. Táto výzdoba sa nezachovala.
| Rok | Udalosť |
| 1368 | Prvá písomná zmienka o kostole |
| 1610 | Prestavaný v renesančnom slohu |
| 1647-1648 | Nadstavaná veža |
| 18. storočie | Zbarokizovaný |
| 2. polovica 19. storočia | Neobarokové vnútorné zariadenie |
Cirkevné Pomery a Majitelia
Svetským patrónom kostola bolo panstvo hradu Lietava. Pôvodný rozsah rajeckej farnosti bol veľký, lebo k nej patrila aj Konská, Kamenná Poruba, Frívald a iné. V 16. a 17. storočí sa podľa náboženského vyznania lietavského panstva menili aj cirkevní majitelia a užívatelia kostola. Pri týchto zmenách a náboženských nepokojoch sa zničili všetky vzácne písomnosti a historické doklady.V roku 1556 pánom Lietavského hradu sa stal František Thurzo, ktorý prijal Lutherovu vieru. Tak od roku 1560 do roku 1672 rajecký kostol prevzali do svojho užívania evanjelici. V roku 1610 bola gotická klenba odstránená, gotické okno zamurované a kostol bol preklenutý novou krížovou klenbou. Dostal vzhľad renesančnej halovej budovy. V roku 1647 bola prvý raz zvýšená veža kostola a materiál pre nadstavbu použili z rumovísk Rajeckého hradu.Na južnú stenu veže umiestnili slnečné hodiny s nápisom: Non numero horas, nisi seneras (Keby nebolo slnka, hodiny by neukazovali čísla). Okolo obvodových múrov v lodi kostola boli zhotovené drevené pavlače, ktoré tu boli do roku 1896. Patrili jednotlivým remeselníckym cechom. Na operadlách boli namaľované rôzne biblické výjavy. Zvláštnu pavlač mal richtár a občania z Ďurčiny.V roku 1672 po vymretí Thurzovcov, za Mikuláša Dražkoviča, správcu Lietavského hradu, sa rajecký kostol vrátil do rúk katolíkov. V rokoch 1682 - 1684 kostol sa dostal druhýkrát do rúk evanjelikov. V čase povstania Františka II. Rákócziho, od roku 1705 do roku 1709, mali evanjelici tretí a posledný raz v užívaní farský kostol. V tom čase bol farár Martin Ďuračka z fary vyhnaný. Bohoslužby konal v súkromnom dome u Medňanských.V roku 1733 nadmuroval vežu kostola o ďalšie podlažie a na vežu dal novú vyššiu strechu. V tom čase v rajeckej farnosti bolo 4003 katolíkov a 382 evanjelikov.
Kanonické Vizitácie a Opravy
V roku 1767 z nariadenia biskupa Jána Gusztányiho sa v Rajci konala kanonická vizitácia. V zápise, ktorý sa z nej zachoval, sa píše, že klenba svätyne rajeckého kostola sa v roku 1764 nešťastne zrútila a strhla aj časť klenby lode kostola. Hlavný oltár a tri bočné oltáre boli rozobraté a čo nebolo zničené, bolo uschované. Kanonická vizitácia ďalej uvádzam že aj veža kostola popraskala, má vážne trhliny, takže nemá trvanlivosť. V čase tejto vizitácie mala rajecká farnosť 4698 katolíkov a 177 evanjelikov.V rokoch 1767 - 1782 bol farárom Ján Pinkam, ktorý opravil klenbu svätyne kostola. Roku 1777 zaobstaral krásnu neskorobarokovú sedemdielnu vyrezávanú skriňu, oltrány obraz - olejomaľbu sv. Ladislava od Jozefa Zanussiho. On pravdepodobne zakúpil barokový inventár (hlavný oltár a dva bočné oltáre), ktoré sa už dnes v kostole nenachádzajú.Za účinkovania farára Jozefa Záhoráka sa opäť konala kanonická vizitácia nariadená biskupom Františkom Fuchsom. V nej sa píše, že interiér svätyne je nanovo zariadený. Na hlavnom oltári sú okrem obrazu sv. Ladislava aj sochy sv. Petra a Pavla, Jozefa a Jána Krstiteľa. Okrem toho sú v svätyni dva bočné oltáre. Aj v tejto správe sa opakuje, že veža kostola má vážne trhliny z južnej strany, lebo medzičasom bola zasiahnutá bleskom.Za farára Ondreja Halásza (1800 - 1825) bolo na námestí postavené súsošie sv. Trojice a opravená strecha kostola. V roku 1831, za biskupa J. Wuruma, je z kanonickej správy jasné, že veža je už veľmi chatrná. Bude ju treba odstrániť a nahradiť nižšou. Nariadili opraviť alebo odstrániť z námestia sochu sv. Jána a vymeniť ohradu kostola.Farár František Nemček (1891-1898) v túžbe opraviť kostol čo najmodernejšie, urobil niektoré nešetrné kroky, ktoré negatívne zasiahli do interiéru kostola. Prievidzský majster Sziklay zhotovil nový oltár, iba obraz sv. Ladislava bol ponechaný. I bočné oltáre nahradil novými. Na starú dlažbu položil novú z pieskových tabúľ. Staré spráchnivené a životunebezpečné pavlače dal odstrániť. Kostol dal vymaľovať a do celého kostola zakúpil nové lavice. Čiastočne opravil i farskú budovu.
20. Storočie a Súčasnosť
Karol Baroš tu veľmi aktívne pôsobil v rokoch 1899 - 1933. V rokoch 1901 - 1922 dal prikryť kostol novou šindľovou strechou a neskôr plechom. V tom istom roku bol oplotený celý cintorín. Postupne sa renovovali a obielili vonkajšie steny kostola, na veži sa vymenili kostolné hodiny. Na farskú budovu dal nový krov a prikryl ju plechom. Múry na veži zaistil železnými ankrami. V roku 1929 dal okolo kostola prestavať chórus s novou organovou aparatúrou. Dňa 27.3.1935 udrel do veže blesk. Vďaka včasnému zákroku hasičov bol oheň zneškodnený.Správca fary Anton Miklovič (1961-1966) za veľkých ťažkostí reštauroval fasádu kostola a veže, vtedy bolo odkryté gotické okno a portál. Nové zariadenie do sakristie kostola zhotovil rajecký podnik Obnova a rezbár Štefan Bača urobil drevené spovedelnice, vo svätyni kostola taktiež obnovil a upravil liturgické zariadenia.Starý organ rajeckých Pažickovcov bol roku 1989 nahradený novým z podniku Organa v Kutnej Hore. Dňa 6.7.1988 sa prehnala víchrica, ktorá strhla z veže kostola kríž. Na celej veži bola vymenená drevená konštrukcia a debnenie. Dňa 1.7.1990 po odchode kanonika Teodora Smatanu do dôchodku bol do Rajca menovaný za farára Michal Keblušek. Ten sa v roku 1992 ujal náročných prác - kompletnej výmeny krovu lode a malej veže, opravy fasády a novej maľby kostola.Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
tags:
#rajecky #kostol #sochy