Cirkev bratská je mladým výhonkom na kmeni jednej, svätej, všeobecnej, apoštolskej cirkvi. Korene má zapustené v osobe a diele Ježiša Krista, ako je zjavený v Písmach. Život k nej prúdi cez storočia verných svedkov o tomto Kristovi. Radostne sa preto hlásime k starokresťanským vyznaniam viery, k učeniu zbožných stredoveku, ako aj k dedičstvu svetovej i domácej reformácie a k zásadám evanjelikálneho hnutia.
Korene v reformácii
Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther 1483-1546) a Švajčiarsku (O. Zwingli 1484-1531 a J. Kalvín v Švajčiarsku) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus). Ako neskôr reformátori na západe, aj on nabádal cirkev, aby sa vrátila k Písmam. Až jeho smrť naštartovala silné reformačné úsilie a zápal husitov.
Napriek pohnutým časom a zložitej situácii, ktorá nastala po bitke pri Lipanoch (1434), reformačné myšlienky pretrvávali nielen v Čechách, ale aj v okolitých krajinách, kde exulanti utiekli. Spolu s myšlienkami Valdenských (reformné katolícke hnutie založené v Lyone r.1200 sa po 300 r stransformovalo na Valdénsku evanjelickú cirkev na severe Talianska) a anglického teológa Johna Wycliffa ako i Jana Milíče z Kroměříža, či Matěja z Janova, reformačné snahy „bratov“ formovali myšlienkový priestor v strednej Európe.
Jednota bratská
Historický pôvod Cirkvi bratskej je spojený s pôsobením Petra Chelčického, ktorý je považovaný za zakladateľa Jednoty bratskej (1457). Jeden z nich, Peter Chelčický je považovaný za zakladateľa Jednoty Bratrskej, Unitas Fratrum (1457). “Jednota” bolo v tej dobe slovo, ktorým sa označovala cirkev. Jednota Bratrská sa tak stala prvou “protestantskou” cirkvou na svete. V svetovej literatúre sa toto hnutie uvádza ako „Moravskí bratia“, resp. „Unitas Fratrum“.
Duchovní odkaz J. A. Komenského dnešku
Z nej vzišli výrazné osobnosti európskeho formátu. Jej posledným biskupom bol učiteľ národov Ján Ámos Komenský (1627-1672). Učiteľ národov Ján Ámos Komenský bol jej biskupom (1632). Pod silným protireformačným tlakom však musela Jednota Bratrská do exilu. Neskôr na území Saska obnovila svoju činnosť a stala sa cirkvou s ohromnou, celosvetovou misijnou aktivitou. Jej mottom bolo: “Baránok zvíťazil. Nasledujme ho!”
Mikuláš Zinzendorf dal celý svoj majetok k dispozícii, na jeho usadlosti v Herrnhute (Prusko) sa zrodila úžasná misijná aktivita trvajúca 100 rokov. Misionári vycestovali na ostrovy Tichomoria, priniesli evanjelium Afrike, Amerike... Mnohé z tých zborov dodnes existujú.
Vplyvy a formovanie
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej a jej teologických východísk je potrebné spomenúť vplyv misionárov zo Škótskej presbyterskej cirkvi (okolo r.1860) a vplyv kongregacionalistickej americkej misie v Bostone (okolo r. 1870), ktoré spolu s pietistickými dôrazmi formovali evanjelikálne spoločenstvá vtedajšieho Rakúsko-Uhorska v období po páde bachovského absolutizmu.
Na našom území, pod vládou Habsburgovcov, nové cirkvi mohli existovať až po vydaní Tolerančného patentu (1781). V r. 1880 vznikol v Prahe prvý zbor Svobodné církve reformované. Po prvej svetovej vojne cirkev zmenila svoje meno na Církev českobratskú. Svojím menom tak chcela nadviazať na odkaz Jednoty bratrské a jej bohaté dejiny.
Dielo českých bratov
Nedá sa tu z dejín nespomenúť unikátne dielo „českých bratov“, preklad Biblie do češtiny (1579-1593) známy ako „Bible kralická“. Táto sa na niekoľko storočí stala aj Bibliou slovenských protestantov až do prekladu prof. Roháčka.
Podobne i spevníky českého exulanta Jiřího Třanovského (1592-1637) Cithara sanctorum (1636), ktorý po bitke na Bielej hore (1620) ušiel na Slovensko a usadil sa v Liptovskom Mikuláši, kde zložil množstvo duchovných piesní, si osvojila celá evanjelická cirkev na Slovensku.
Cirkev bratská v Československu a na Slovensku
Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR v r. 1919 sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T.G.Masaryka stal kazateľ Cirkvi bratskej František Urbánek. Na Slovensku sa zbory Cirkvi bratskej formovali hlavne v 20. storočí.
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu, Svobodnú církev reformovanú. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol zreteľne premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo konečnou a dostačujúcou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu rozchyrovať ďalej. Za 1.Československej republiky, prišlo aj nové meno, Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli aj na Slovensku.
Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r. 1993 sa Jednota českobratská premenovala na Cirkev bratskú.
Vývoj Cirkvi bratskej v Bratislave
Počiatky duchovnej práce Cirkvi bratskej na Zemplíne boli veľmi skromné. Aj keď Zbor Cirkvi bratskej v Michalovciach bol založený až 1. marca 1988, duchovné prebudenie na Zemplíne sa začalo dávno predtým.
Zbor na Cukrovej 4 založil účelové zariadenie Združenie škôl C. S. Lewisa, ú.z., ktoré sa stalo zriaďovateľom Cirkevnej základnej školy Narnia a Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa. Gymnázium sa presťahovalo do zrekonštruovanej budovy na Haanovej ulici č. 28. Kazateľom zboru bol Josef Sýkora.
Z "podvečerných" bohoslužieb vznikol druhý zbor CB v Bratislave s názvom Kaplnka. Jeho prvým správcom sa stal Daniel Pastirčák.
Spoločenstvo vo Svätom Jure vznikla misijná stanica zboru. Vikárom zboru bol Daniel Poloha, v r. 1990 - 1993.
Z iniciatívy D. Laca a D. Pastirčáka vzniklo Združenie pracovníkov CB.
Kazateľ Ján Novák viedol novú stanicu zboru v Petržalke, neskôr pretransformovanú na zbor.
Od r. 1997 funguje aj domáca opatrovateľská služba a od r. 1998 Detské centrum Úsmev.
Z iniciatívy kazateľa J. Nováka založená cirkevná základná škola. V r. 1997 sa škola pretransformovala po obsahovej aj personálnej stránke. Ako kazateľ pre mladých prišiel do zboru Daniel Pastirčák.
Správcom zboru je od r. 1998 Ľubomír Batka.
Kazateľ F. Ciesar odchádza do dôchodku. Zbor ostáva bez správcu zboru až do r. 2000.
So súhlasom vedenia diakonického zariadenia Betánia v Nemecku bolo založené Diakonické združenie Betánia na Slovensku.
Výstavba novej modlitebne. Stavbu podľa projektu architekta Jana Komrsku viedol Milan Jurčo spolu s ostatnými členmi stavebného odboru.
Základné princípy viery
Cirkev bratská je jednou z kresťanských cirkví, ktorá vyznáva základné starokresťanské vyznania viery. Svoj pôvod, tak ako celá kresťanská cirkev, má v Bohu.
Za reformáciou stála snaha o návrat cirkvi k biblickému evanjeliu. Reformačné myšlienky aj napriek silnej protireformácii pretrvávali. Dôkazom je aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457.
Biblia ako autorita
Veríme a vyznávame, že kanonické spisy svätých prorokov a, apoštolov oboch zákonov, sú skutočným slovom samotného Boha a že majú dostatočnú hodnovernosť nie z ľudí, ale v sebe samých. A v tomto svätom Písme nachádza obecná kresťanská cirkev najplnšie vyložené, všetko to, čo sa vzťahuje ako na spasiteľnú vieru, tak na správne riadenie Bohu ľúbeho života.
Boh a svätá trojica
Veríme a učíme, že Boh vo svojej podstate a prirodzenosti je jeden, ktorý trvá sám od seba, ku všetkému sám postačuje, je neviditeľný, nehmotný, nezmerateľný, večný, stvoriteľ všetkých ako viditeľných tak neviditeľných vecí, najvyššie Dobro, živý a všetko obživujúci a zachovávajúci, všemohúci a najmúdrejší, milostivý a milosrdný, spravodlivý a pravdovravný.
Nič menej však o tomto neobsiahlom, jedinom a nerozdelenom Bohu veríme a učíme, že čo do osoby je nerozlučiteľne a nesmiešateľne rozdielny, to jest Otec, Syn a Duch svätý, takže Otec od večnosti splodil Syna; Syn »nevypraviteľným« spôsobom sa zrodil, Duch svätý však pochádza od oboch a to od večnosti s oboma má byť vzývaný; takže nie sú traja Bohovia, ale sú tri osoby, ktoré sú jednakej podstaty, jednako večné a spolu rovné, kým čo do bytosti rozdielne a čo do poradia, jedna druhú predchádza, predsa však bez akejkoľvek nerovnosti.
Súčasnosť Cirkvi bratskej
Máme svoju históriu. Deväťdesiat rokov tvorivého dobrodružstva v Bratislave na Cukrovej ulici. Pochádzame z Jednoty bratskej. Jej posledným biskupom bol Ján Ámos Komenský.
V duchu Jána Ámosa i my chápeme Cirkev ekumenicky. Každú cirkev, ktorá verí vo veľkonočné evanjelium, vo vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi, v spásu cez jeho smrť a vzkriesenie, vnímame ako súčasť jediného celku. Sme iba jeho maličkou čiastkou.
Žijeme v Strednej Európe. V postkomunistickej zóne západnej civilizácie. Žijeme v dobe masívnych zmien, na začiatku tretieho tisícročia.