Trnavský arcibiskup Ján Orosch nepriamo skritizoval svojho predchodcu Róberta Bezáka a ďalších kňazov, ktorí vyjadrili podporu liberálnym prezidentským kandidátom. Arcibiskup Orosch sa počas kázne v trnavskej katedrále zaoberal blížiacimi sa prezidentskými voľbami.
Najprv v úvode povedal, že „pre nás v štáte by mal byť prezident svetlom pre všetkých aj svojím osobným, nielen intelektuálnym, ale aj mravným životom - ktorí svojim srdcom i životom vyznávajú úctu k pravým hodnotám, ako sú pravda spravodlivosť, úcta k životu, úcta k človeku od prirodzeného života po prirodzenú smrť. I k tradičnej rodine, ktorej základom je jeden muž, jedna žena - otec a mama,“ vyhlásil arcibiskup na nedeľnej bohoslužbe.
„Žiaľ, musím povedať, že kňazi prvého, druhého aj tretieho stupňa kňazstva, sa niekedy pridávajú k týmto ultraliberálnym názorom. Postaviť sa v televízii a propagovať kandidáta - kandidátku za túto ultraliberálnu stranu za prezidentku, je ťažkým hriechom,“ povedal Orosch. Poznamenal, že on ako arcibiskup vedie v arcidiecéze kňazov, ktorí sú vo všetkých funkciách. „A ku ktorého zodpovednosti patria aj emeritní biskupi či arcibiskupi. Ja to musím povedať, že toto nie je správna cesta. Touto cestou vedieme našich veriacich do slepej uličky a katastrofy," dodal.
Arcibiskup narážal najmä na svojho predchodcu Róberta Bezáka, ten v septembri vyjadril podporu Zuzane Čaputovej, ktorá v predvolebných debatách nevylučuje napríklad ani možnosť adopcie detí homosexuálnymi partnermi. Už však nedopovedal, že arcibiskup Bezák, ktorý naozaj podporuje Zuzanu Čaputovú ako prezidentskú kandidátku, sa súčasne verejne dištancoval od jej názorov na adopciu detí homosexuálnymi pármi.
Podporu prezidentskej kandidátke Zuzane Čaputovej vyjadril bývalý arcibiskup Róbert Bezák. Bývalý arcibiskup Róbert Bezák dnes v záhrade Prezidentského paláca vyjadril podporu kandidátke na prezidentku Zuzane Čaputovej. Pri vyhlásení nadviazal na svoju minulosť a boj za spravodlivosť, čo je hlavným motívom jeho podpory tejto kandidátky.
„Príbeh a aktivity Zuzany som sledoval. Sú dva silné dôvody, prečo tu stojím pri pani Zuzane. Hlavný, až transcendentný, je ten, že jedna z troch ústavných funkcií na Slovensku by mala byť zastúpená ženou. Bezák spomenul filozofiu Milana Machovca, podľa ktorého sú muži technokrati. „Chuť vládnuť nebol ženský príbeh. V ľuďoch treba obnoviť citlivosť. Tú som cítil práve v príbehu Zuzany.“
Ocenil aj jej starostlivosť o rodinu a kariérnu cestu, v ktorej podľa Bezáka nešlo o dobrý zárobok. „Vzdala sa niekoľkých lukratívnych ponúk. To mi bolo blízke. Kandidátka Čaputová Bezákovi vyjadrila vďaku. „Je to pre mňa česť. Bezák je človek s veľmi zaujímavým a silným príbehom. Bol veľakrát skúšaný, čelil klamstvám, opovrhnutiu, samote a napriek tomu zostal rovným človekom,“ povedala Čaputová.
Spomína na prvé stretnutie pred piatimi rokmi. "Mojou snahou je prispieť k dostupnejšej spravodlivosti na Slovensku, a to pre každého rovnako. Čaputová, ktorú zastáva liberálne hodnoty, sa bude snažiť, aby jej voliči správne pochopili podporu bývalého kresťanského arcibiskupa. „Pre mňa sú tieto hodnoty zlučiteľné. Ja sama som veriaci človek a uznávam rešpekt k právam jednotlivca,“ odpovedala kandidátka na otázku novinárov.
Bezák reagoval aj na stiahnutie podpory Imricha Béreša, ktorý sa do boja o Prezidentský palác chcel tiež uchádzať, no pre podozrenia z napadnutia manželky svoju kandidatúru nakoniec stiahol. „V živote sa niekedy sa rozhodujeme bez všetkých potrebných vedomostí.
Na Oroschove slová kriticky zareagovala Čaputová aj Róbert Bezák. „Vnímam to ako posolstvo, ktoré, žiaľ, rozdeľuje a nespája. Nechcem k tomu prispievať, a preto chcem skôr prehovoriť k ľuďom, aby sme sa nenechali rozdeľovať. Arogancii moci sa doposiaľ darilo len preto, že slušní ľudia boli rozdrobení,“ hovorí Čaputová, ktorú podľa prieskumov podporuje aj množstvo veriacich voličov.
Bezákovi sa Oroschove slová takisto nepáčia. „Podľa arcibiskupa Oroscha sa kardinál Beran aj Vatikán dopustili ťažkého hriechu?“ pýta sa Bezák, ktorý Čaputovú podporil ešte minulý rok na jeseň.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tvrdí, že nemá žiaden vplyv na vyjadrenia biskupov. „Každý z biskupov sa verejne vyjadruje slobodne, podľa vlastného uváženia. KBS do ich vyjadrení nezasahuje,“ povedal hovorca biskupov Martin Kramara.
Podobnú skúsenosť ako Čaputová má aj Iveta Radičová, ktorá kandidovala za prezidentku v roku 2009. Tú vtedy biskup Rudolf Baláž vo vysielaní rádia Lumen nepriamo prirovnal k Hitlerovi. Dôvodom bol tiež Radičovej postoj k interrupciám.
Radičová hovorí, že všetky tieto útoky od konzervatívnych kresťanských hnutí a od predstaviteľov cirkvi mali „rozhodujúci vplyv“ na jej volebný výsledok. Orosch vo svojej kázni nečakane zaútočil aj na dlhoročného poslanca KDH Františka Mikloška. „On povie, že keď cítia vzťah lásky dvaja muži, jeden k druhému, majú sa radi a spolu založia spoločenstvo, to nie je hriech.
Mikloško sa voči jeho tvrdeniam ohradil. „Arcibiskup Orosch mi vložil do úst slová, ktoré som nepovedal. Radičovej sa nepáči, že cirkev robí zo slova „liberál“ nadávku a stotožňujú ho len s postojom k interrupciám a LGBT ľuďom. „Liberalizmus sa stal negatívnou nálepkou. „Pre časť predstaviteľov konzervatívneho priestoru je komunizmus a fašizmus menším ohrozením, ak vôbec, než liberalizmus.
Hovorí bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý najnovšie podporil liberálnu prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputovú. Momentálne vyučuje gymnazistov, no svoj nútený odchod z čela cirkvi aj po 6 rokoch považuje za krivdu.
Kritický k pomerom v katolíckej cirkvi je aj dnes a to napriek tomu, že sa stále cíti byť jej členom. Trápia ho sexuálne škandály aj dlhoročná snaha ututlať ich. "Neviem, čo by som robil, keby som bol biskupom v Trnave, čo by som im povedal. Asi by boli mnohé vyjadrenia také, ktoré by mi robili problém, aby som ich ďalej posúval," myslí si Bezák.
Bezák ohlasuje podporu prezidentskej kandidátke Čaputovej
A rebel je aj v názore na registrované partnerstvá: "Ak ľudské spoločenstvo dospelo k tomu, že prijíma veci, ktoré boli kedysi neprijateľné, treba s tým pracovať. To, prečo musel opustiť arcibiskupský úrad, stále nevie. Jeho prípad uzamkli na 25 rokov. Nepomohlo ani osobné stretnutie s pápežom Františkom.
Pred piatimi rokmi Robert Bezák odmietol kandidovať za prezidenta. A napriek tomu, že ho čoraz častejšie vídať na verejnosti, aktívne pôsobenia v politika odmieta aj naďalej. Teraz podporuje prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputovú. Ak by uspel, poradcu jej robiť neplánuje.
Parlamentné Listy sa Roberta Bezáka pýtali, či sú hodnoty katolíckeho biskupa zlučiteľné s liberálnymi hodnotami na poli registrovaných partnerstiev, ktoré presadzuje Progresívne Slovensko. „Viete, možno chceme zadefinovať niektoré veci, ktoré už potichu fungujú. Možno treba ten boj posunúť ďalej a hľadať spôsob, ako budú ľudia dôstojne a právne určení.
Emeritný arcibiskup však zároveň očakáva, že budú rôzne reakcie na jeho podporu Čaputovej. „Vždy, keď takto vystúpim, tak bude opäť kopec blogov o mne a na mňa. To je samozrejmé. Nedá sa však niekedy sa schovať a radšej mať pokoj. Každý kandidát má aj svojich zástancov, aj odporcov. Prijmem teda, že budú aj rozličné hlasy proti mne.
Neuvažoval teda Bezák o podpore pre Františka Mikloška? „Nie, neuvažoval. Kriticky sa ešte pred samotnou tlačovou konferenciou na adresu bývalého arcibiskupa vyjadril poslanec Richard Vašečka.
Arcibiskup Bezák podporil Zuzanu Čaputovú už na začiatku kampane. S jej výrokmi o adopcii detí homosexuálnymi pármi nesúhlasí, ale podporu nesťahuje. Slovensko by podľa neho malo mať ženu prezidentku. Moja základná myšlienka bola, že by mohla nastať chvíľa, keď by už politika na Slovensku nemusela byť len mužská vec. Lebo doteraz to tak je. Stretol som sa s ňou, dlho sme sa rozprávali. Neprebrali sme, samozrejme, všetky otázky a veci, ktoré sa dnes riešia. Sledoval som kauzu pezinskej skládky, videl som, že je právnička, ktorá je nastavená na spravodlivosť. Rozprávala mi o svojom pracovnom živote, ako sa snaží pomáhať ľuďom, je ochotná bojovať za spravodlivosť. A aj ja som chcel, aby sa spoločnosť posunula tým smerom. Ale v každom vzťahu ide do veľkej miery o intuíciu. Oslovila ma - jej príbeh, jej život aj ona ako žena. Mohla by byť žena prezidentkou?
Veľmi sa tlačí na rozdelenie spoločnosti na konzervatívnych a liberálnych. Skúsil by som to inak. V spoločnosti existujú dve etické cesty. Jedna je sekulárna etika a druhá náboženská. Sú to dve cesty, ktoré niekedy idú vedľa seba, niekedy sa približujú, inokedy vzďaľujú. Ja nerozlišujem - liberál či konzervatívec, ale ide o to, či sa snažíme nájsť prienik alebo priblíženie. Tu nejde o budovanie spoločnosti, kde zvíťazí jedna alebo druhá strana. Tu si aj liberál musí uvedomiť, že sú hodnoty, ktoré sú pre konzervatívca dôležité, a naopak - konzervatívec si musí uvedomiť, že sú tu nejaké liberálne hodnoty.
Pán Mistrík sa mi zdal ako silnejší nositeľ konzervatívnej, náboženskej etiky. Pani Čaputová mieri na liberálnu. Ale vo chvíli, keď sa pán Mistrík vzdal, prenechal svoju agendu pani Čaputovej. A jej veľkosť by mala byť aj v tom, aby pochopila, že veľkú časť jeho voličov preberá. Povedal, že končí, a ukázal na ňu, že ju podporí. Pritom mohol skončiť a odísť.
Bola veľmi úprimná a to sa v politike nenosí. Musí si uvedomiť, že chce byť prezidentka. Nechce byť Zuzana Čaputová. Uvedomil som si to aj pri sebe. Ako Róbert Bezák som mohol hovoriť len dovtedy, kým som sa nestal arcibiskupom, potom to bolo ťažšie. Mala by sa už cítiť ako prezidentka a nie ako Zuzana Čaputová. Na niektoré otázky by mala odpovedať, že to nie je v jej kompetencii, nech sa jej pýtajú na spravodlivosť, korupciu, rovnosť šancí.
Ak bude do popredia tlačiť témy homosexuálov, interrupcií, adopcií, môže na tom zhorieť. A potom to zaujímavé, čo ma v jej príbehu oslovilo, ostáva v pozadí, a pritom to je dobré. Musí povedať jednoznačne, že ako prezidentka túto tému tlačiť nebude. Ešte sa nenaučila byť prezidentkou, je stále Zuzana Čaputová. Ale zároveň ako prezidentka musí potlačiť seba samu. Že už sa k nim vyjadrila a necíti potrebu to stále opakovať. A že to nie je prezidentská téma a nebude do toho môcť zasahovať.
Na niektorých weboch, najmä konšpiračných, jej začínajú vyčítať, že je rozvedená. Počudoval by som sa, keby to bol pre nich problém. Žiaľbohu. Ale často nie je iné riešenie. Musí si vedieť odôvodniť, prečo sa to stalo. Čo by sme chceli mať za prezidenta dokonalého človeka? To by sme sa tak museli pozrieť aj na iných politikov.
Teraz sa stala súperkou. Tí, ktorí sú proti nej, sa neštítia ničoho. Teraz začnú vyťahovať veci. Kedysi som si myslel, že keď niekto o vás povie klamstvo, vysvetlíte to - veď je to lož. Ale nie je to tak. Nevysvetlíte to. To, že niekto urobí rezne, ešte neznamená, že sa majú radi. Je to diplomat, čo je jeho veľká výhoda. Vie sa ovládať, vie, čo má povedať, vie premýšľať, vie, čo sa dotýka ľudí.
Aj keď pani Čaputová chce hovoriť pravdivo a úprimne, je otázne, či vstupuje do priestoru, kde sú tieto dve veci najdôležitejšie. Dostal som ponuku, aby som s ňou spolupracoval. Ale nechcel som za ňou stáť, aby mi nehovorili, že som jej šedá eminencia.
Pani Čaputová sa snažila na všetko odpovedať. Niekedy treba buchnúť po stole a povedať, že už odpovedala a už na to nebude reagovať. Keď sa ho pýtali na Istanbulský dohovor, povedal, že ho nečítal a bodka. Mne sa to páčilo. Teraz sú veľmi vystrašení z toho, čo sa deje. Cítiť, že Harabin a Kotleba by pre niektoré akože kresťanské otázky neboli pre nich až takí neprijateľní. Akoby sme sa zamerali na jeden fakt a všetko ostatné ide bokom. Akoby v cirkvi zabudli, že otázky spravodlivosti, korupcie a dôstojnosti sú dôležitejšie. Tvária sa, že prvoradé sú otázky homosexuálov, interrupcií a podobne. To dobre pochopil Harabin aj Kotleba a začínajú tak hovoriť.
Naznačili ste, že cirkev potichu podporuje Kotlebu a Harabina. Títo kandidáti vedia, ako sa prihovoriť jednoduchým ľuďom. To je niečo, čo pani Čaputová celkom nezvláda. Jednoduchí ľudia chcú na jednoduché otázky jednoduché odpovede. Migranti? Odpoveď: My ich tu nechceme. A máte jednoduchú odpoveď.
Podporili ste zhromaždenia Za slušné Slovensko. Bol som, ale schovaný, aby si nemysleli, že som šedá eminencia. Chodím tam tlieskať, aby bolo viac ľudí. Ak by toto neprebralo Slovensko, tak už neviem, čo by ho prebralo. To bola posledná hranica. Aj tieto voľby ukážu, či sme sa prebrali, alebo budeme ako otec Pacha, hybského zbojníka, hovoriť: „Len si udrite, pán veľkomožný.“ Mladí už chcú, aby začali žiť v normálnej spoločnosti. Nič viac netreba. Nemusí byť ani super spravodlivá, aj malá korupcia bude vždy. Ale mala by to byť spoločnosť, kde nezabíjajú ľudí, kde sa nepresúvajú milióny, kde nie sú naši ľudia. To sú nebezpečné veci.
Zuzana Čaputová sa len pred pár mesiacmi objavila v kampani za právo žien na potrat, čo je však v ostrom rozpore s učením cirkvi. Bývalý arcibiskup ju aj tak podporil.
Koho nemôžu voliť katolíci? Bezákovo rozhodnutie vyvolalo vlnu kritiku viacerých konzervatívcov, ale aj Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
„Od cirkevných predstaviteľov sa, samozrejme, neočakáva, že budú vyjadrovať podporu kandidátom, ktorí presadzujú postupy v priamom rozpore s cirkevným učením,“ odpovedal na otázky Aktuality.sk hovorca KBS Martin Kramara.
Cirkev sa podľa neho zvyčajne nevyjadruje k jednotlivým kandidátom alebo stranám. „Voličom skôr pripomína hodnotové otázky - aby zvážili, či to, ako ich politici predstavujú, zodpovedá evanjeliu a učeniu cirkvi,“ dodal Kramara.
Podobne sa vyjadril aj výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. Ale postoje k otázkam vyššie sú natoľko významné, že všetko ostatné jednoducho prekrývajú. Ak by sme tieto témy nepovažovali pri výbere hlavy štátu za zásadné, popreli by sme tým našu duchovnú a kultúrnu identitu,“ doplnil sekretár biskupov.
Za veľmi zvláštny považuje Bezákov výber aj konzervatívny web Postoj.sk . Portál pripomína, že Bezák ešte ako arcibiskup napísal pre svoju diecézu pastiersky list, v ktorom sa jednoznačne postavil proti potratom.
Čaputová nie je prvým politikom, ktorého Bezák podporuje. Bývalý arcibiskup najskôr uvažoval o podpore Imricha Béreša, ktorý však nakoniec nekandiduje, pretože na povrch vyplávalo podozrenie z domáceho násilia.
Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik je opatrný. „Poviem to takto, neublíži jej to. Bezák je akceptovanou osobnosťou.
Normy pre vystupovanie kňazov v médiách vyvolali búrlivé reakcie. Biskupi si na seba zobrali neľahké jarmo. V prijatej smernici sa stanovuje, aby diecézny biskup určil vo svojej diecéze kompetentnú osobu, ktorá bude poskytovať pomoc a rady z oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov a má sa postarať aj o to, aby bola zabezpečená primeraná pastoračná starostlivosť o pracovníkov médií.
Každého novinára, zvlášť z katolíckeho média, takáto snaha poteší. Téma cirkevnej komunikácie i tejto jednej normy je taká zložitá a rozsiahla, že sa nedá zodpovedať jedným polemickým článkom. A najväčšia obava plynie z toho, či sa skutočne len ďalej nezatvárajú dvere Cirkvi pred okolitým svetom - a sme to práve “my”, čo ich zatvárame zvnútra.
Akoby už kňaz nemal čo povedať ostatným, akoby pre neho neplatila sloboda slova, akoby sa nevedel vyjadriť, akoby nemohol mať aj dar komunikácie s médiami a ich recipientmi. Z kňazov sa tak stávajú nesvojprávne osoby, ktoré si na každú mediálnu hlášku musia pýtať povolenie.
Voči normám sa dá mať kritický postoj. Niektoré odmietavé reakcie voči normám sú však úplne iracionálne. Veľa z nich pochádza z kauzy odvolania arcibiskupa Bezáka, čo by obidve strany sporu mali uznať ako veľký zásah do slovenskej cirkvi. Okrem vnútorného rozdelenia pri nej vznikli aj vážne podozrenia z nesprávneho postupu cirkevnej vrchnosti.
Tieto dve veci by sme však mali oddeliť. Interná norma na komunikáciu s médiami je štandardným prvkom v každej spoločnosti, mala by byť aj v Cirkvi. Treba si uvedomiť, že kňaz nie je laik. Ich pozícia v Cirkvi nemôže byť chápaná na úplne rovnakej úrovni a z toho vyplýva aj iná úloha pri vystupovaní na verejnosti a v médiách.
Kňaz na rozdiel od bežného veriaceho laika je cirkevným zamestnancom, ktorý prešiel štúdiom, podlieha svojmu biskupovi a jeho diecéza mu za vykonanú prácu dáva plat. Keby ste boli zamestnancom napr. michalovskej pobočky firmy Orange a novinár sa vás opýta, aký máte názor na cenovú politiku firmy, či podľa vás nie je predražená a čo by ste robili inak - samozrejme že jednak pravdepodobne nemáte dostatok informácií na posúdenie problému ako celku, a jednak vaše kritické vyjadrenie na verejnosť bude podľa závažnosti chápané ako nelojalita k svojmu zamestnávateľovi.
Ak by ste aj vo svojej kritike mali pravdu, vaša verejná odpoveď je celkom určite neštandardným postupom zamestnanca. Takýto krok žiadna spoločnosť nezvykne akceptovať, keďže všetky problémy, ak sú, majú sa najprv riešiť v jej internom prostredí. Na druhej strane - ak máte vo svojich výpovediach pravdu, alebo ak sa vyjadrute k skutočnému problému, spôsob, akým vedenie rieši vašu kritiku, odráža vnútornú kultúru, aká je v spoločnosti nastavená.
Toto tiež treba povedať. Mnohí zástancovia arcibiskupa Bezáka (možno aj väčšina) nestoja na jeho strane kvôli "liberálnejším" názorom, ale kvôli reálnym problémom s korupciou v jeho diecéze, o ktorej vyšlo najavo veľa informácií podložených reálnymi dokumentami a ktorú chcel odstrániť.
Problémom noriem by však mala byť skôr iná vec. Stále zostáva otvorenou otázkou napr. šiesty bod - ...klerici sa majú "zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky" - kto určí, čo je kontroverzná téma? Je takou napr. skorumpované spoločenské prostredie alebo významná politická kauza? Na vážne konkrétne problémy asi nemôžeme stále čakať stanovisko KBS... Alebo ôsmy bod -"k stálej i jednorazovej spolupráci klerika alebo rehoľnej osoby s médiami, sa vyžaduje súhlas vlastného ordinára". Vzniká z toho byrokracia a sťažuje to prístup kňazov do médií aj pri úplne banálnych prípadoch.
Okrem toho, že to vyvoláva podozrenia z paušálnej nedôvery k jednotlivým kňazom, predsa len to sťažuje aj evanjelizáciu. Pretože tá neprebieha iba formou kázní a katechéz, ale aj aplikovaním evanjeliových hodnôt do súčasného života, napr. aj pri vyjadrovaní sa ku konkrétnym spoločenským udalostiam. Toto v slovenskej Cirkvi úplne chýba. Kázne a katechézy sú pritom viac vecou pastorácie, ako evanjelizácie.
Český biskup Václav Malý sa pre Slovenský rozhlas vyjadril, že v Českej republike sú kňazi k mediálnemu vystupovaniu naopak povzbudzovaní. Na Slovensku je verejná diskusia veľmi slabá aj preto, lebo kňazi, hoci sú vo svojom obore študovaní a majú z reálneho života bohatú prax, v mediách takmer vôbec nie sú.
Aj vďaka liberálnemu nastaveniu spoločnosti si cirkev môže hovoriť, čo chce. Povedal pre Plus JEDEN DEŇ emeritný arcibiskup Róbert Bezák v reakcii na kontroverznú nedeľnú kázeň jeho nástupcu, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha. Ten vo svojej kázni nabádal veriacich, aby sa pri voľbe prezidenta vyhýbali kandidátom, ktorí podporujú interupcie či homosexuálne manželstvá. Nepriamo skritizoval aj Bezáka pre jeho podporu „ultraliberálnej" kandidátky Zuzany Čaputovej.
Katolíckym voličom sa v nedeľu prihováral trnavský arcibiskup Ján Orosch. Celá jeho kázeň sa niesla v znamení prezidentských volieb a toho, čomu by sa mali ako voliči vyvarovať. Okrem toho, že podporovať liberálnu kandidátku akou je Zuzana Čaputová, je podľa neho hriech, neodporučil im voliť ani Františka Mikloška, ktorý dlhé roky pôsobí ako kresťanský katolícky politik. Aj jeho obvinil zo zastávania ultraliberálnych postojov.
“Sledoval som jednu diskusiu, kresťana katolíka, ktorého už poznám 45 rokov, a on povie, že keď cítia vzťah lásky dvaja muži, jeden k druhému, majú sa radi a spolu založia spoločenstvo, to nie je hriech. Ako to môže povedať kresťanský katolícky politik, ktorý prešiel disentom a všetkým možným a zrazu toto vysloví," povedal Orosch.
V súvislosti s Róbertom Bezákom uviedol, že „postaviť sa v televízii a propagovať kandidátku za ultraliberálnu stranu za prezidentku je ťažkým hriechom.“
Bezák upozornil na to, že práve vďaka tomu, že máme demokraciu, ktorá je liberálna, Orosch môže byť tým, kým je. „Nerozumiem jednej veci - arcibiskup Orosch už 30 rokov žije v demokracii a demokracia je podľa mňa liberálna. Mnohým tu umožňuje existovať, takže neviem, kde by bol a čím by bol, keby 30 rokov nežil v demokracii,” reagoval na slová trnavského arcibiskupa. “V liberálnej spoločnosti cirkev môže hovoriť a robiť, čo chce, aj vystupovať so svojou súkromnou televíziou,” zdôraznil Bezák.
Podľa Bezáka je zvláštne, že mnohí, ktorí boli počas totality členmi komunistickej strany, sú zrazu tými najlepšími veriacimi. Navyše nerozumie tomu, že v spoločnosti, kde sú práva širokospektrálne, sú jediným problémom cirkvi témy LGBTI a interupcie.
Bezák si myslí, že poukazovať len na určitý typ kandidátov, je podľa neho hrozenie so zdvihnutým prstom a stratou súdnosti.
