Reformovaná Kresťanská Cirkev na Slovensku

Reformovaná kresťanská cirkev (ďalej RKC) sa konštituovala na prvej krajinskej synode v bývalom Uhorsku, v Debrecíne r. 1567. Táto synoda sa jednoznačne priznala k ženevskému reformačnému smeru reprezentovanom Jánom Kalvínom.

Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín.

Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci. Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní.

Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol. Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky.

Za najvyššiu autoritu života a učenia cirkvi uznáva svedectvo prorokov a apoštolov zahrnuté v Písme svätom. Spolu s ostatnými reformovanými cirkvami vyznáva dve historické konfesie: Heidelberský katechizmus (1563) a Druhé helvétske vyznanie viery (1566).

Po rozpade Rakúsko-Uhorska r. 1918 vznikla na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. V r. 1938 bola časť Slovenska, kde sa nachádzala väčšia časť zborov RKC, pričlenená k Maďarsku. Po 2. sv. vojne boli mnohí veriaci maďarskej národnosti násilne vysídlení do Maďarska alebo do vysídlenej sudetskej oblasti v juhozápadných Čechách. V r. 1948 vláda uznala RKC, r. K novému rozvoju života a činnosti RKC došlo po „nežnej revolúcii“ r.

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda, tvorená 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor na čele s presbyterstvom, ktoré vedie duchovný pastier a kurátor. Cirkevné zbory sa združujú do 9 seniorátov.

Vzhľadom na historickú minulosť je pre RKC typická dvojjazyčnosť. Väčšia časť veriacich patrí k maďarskej národnostnej menšine. Najdôležitejšou úlohou je zvestovanie Slova Božieho a prisluhovanie sviatostí (Krst Svätý a Večera Pánova). Po spoločenskej obrode v r. Mgr. Hlavné nám. spoločenstvo ducha. bola pokrstená. pestovaniu reformovaného kresťanského života. presbytéria. rozvoja cirkevného života, tvorí seniorát.

Teológia Reformovanej Cirkvi

Reformovaná teológia s pôvodom pri švajčiarskej reformácii vznikla ako reakcia na katolicizmus neskoršieho stredoveku a luteranizmus, s ktorým sa rozišla v otázke spôsobu Kristovej prítomnosti vo Večeri Pánovej. Výraz „reformovaná teológia” má škálu významov v súčasnom cirkevnom živote a teológii. Používa sa na označenie presvedčení každého protestantského hnutia, ktoré sa pridŕža širšie anti-pelagianistického chápania spásy, ako to je napríklad pri fenoméne Mladých, nepokojných a reformovaných.

Reformované cirkvi odvodzujú svoj pôvod od reformácie v Švajčiarsku, konkrétne k tej, ktorá začala v Zürichu v 20. rokoch 16. storočia pod vedením Ulrycha Zwingliho (1484 -1531). Zwingliho reformácia sa od tej Lutherovej teologicky líšila svojim dôrazom na písmo ako normatívne pravidlo liturgickej praxe (preto, napríklad, kostoly v Zürichu odstránili vitrážové okná a vytvorili veľmi jednoduché spôsoby uctievania sústredené na Slovo) a popieraním skutočnej prítomnosti Krista vo Večeri Pánovej.

Hoci pôvodný formatívny impulz pre reformovanú teológiu prišiel od Zwingliho, dôležité úlohy čoskoro začali preberať ďalší. Heinrich Bullinger pokračoval v reformácii v Zürichu po Zwingliho smrti; Martin Bucer uplatnil podobné reformy v Štrasburgu; Ján Kalvín, Pierre Viret, Guillame Farel spolu s ďalšími zaviedli reformy v Ženeve a jej okolí. Potom, v neskoršom 16. storočí, sa reformované cirkvi rozšírili po Európe do Francúzska, vtedajšieho Nizozemska, Anglicka a Škótska. Počas tohto obdobia sa reformovaná teológia taktiež zakorenila v univerzitnom systéme, čo viedlo k rozkvetu reformovaného myslenia v neskorom 16. i v celom 17. storočí, čoho najlepšími príkladmi sú zrejme John Owen v Anglicku a Gisbertus Voetius v Nizozemsku.

Toto plodné obdobie však nevydržalo a dopad osvietenských spôsobov myslenia na univerzitách koncom 17. Počas nedávnejších storočí hrala reformovaná teológia významnú úlohu v politickom a kultúrnom živote v Holandsku, obzvlášť v osobe Abrahama Kuypera, ktorý založil denomináciu, noviny, univerzitu a politickú stranu. Taktiež slúžil ako premiér. V Kuyperovej osobe začala snaha reformovanej teológie preniknúť do kultúry, čo sa od reformácie v šestnástom storočí v takej miere nestalo, a v Kuyperovom priateľovi a kolegovi Hermanovi Bavinckovi získala jedného z najvýrečnejších a najtalentovanejších teológov. Bavinckova štvorzväzková Reformovaná dogmatika predstavuje posledný veľký pokus podať vyčerpávajúci opis reformovanej teológie v dialógu s modernou dobou.

V Škótsku Slobodná škótska cirkev a jej vzdelávacia inštitúcia, New College, predstavovali určité teologické vedenie obzvlášť prostredníctvom svojich popredných teológov Williama Cunninghama a Jamesa Bannermana. V Amerike bol Princeton Theological Seminary centrom reformovanej teológie v 19. storočí a jeho dvaja najslávnejší učitelia, Charles Hodge a Benjamin Breckinridge Warfield taktiež značne obohatili reformované myslenie, obzvlášť v otázkach evolúcie a autority Písma.

V strede 20. storočia bol najvýznamnejším reformovaným teológom Karl Barth, hoci jeho vlastná teológia, obzvlášť v otázkach vyvolenia a Písma, znamenala vážny odklon od reformovanej konfesnej tradície. Ortodoxnejšie a konfesnejšie prúdy reformovanej teológie po Bavinckovej ére boli zastúpené skôr mimo hlavných denominácii a univerzít teológmi, ktorí v podstate obnovili skoršie tradície. Neskoršie diela Johna Webstera, anglikánskeho teológa, ktorí učil na univerzitách v Oxforde, Aberdeen a ku koncu na St. Ako Luther aj reformovaní nasledovali Augustína a stredovekú anti-pelagianistickú tradíciu a zdôrazňovali Božiu zvrchovanosť pri spasení vo večnosti prostredníctvom predestinácie a vyvolenia. To bol dôsledok presvedčenia o dôležitosti pôvodného hriechu a ľudskej skazenosti, ktoré človeka robia neschopného iniciovať vlastné spasenie.

V otázke zástupnej obete sa reformovaní opäť líšia, konkrétne v jej takzvanom rozsahu. V jadre toho, čo odlišuje reformovaných od luteránov ako dvoch hlavných reprezentatívnych skupín protestantských teologických tradícií sú sviatosti. Reformovaní chápu krst ako zmluvu - krst nahrádza obriezku a odkazuje na Boží jednosmerný záväzok svojmu ľudu v zmluve milosti. Tak (ako luteráni) reformovaní uznávajú krst nemluvniat, ale (na rozdiel od luteránov) nevnímajú krst hlavne ako moment regenerácie ale skôr ako znamenie vstupu do viditeľnej cirkvi.

V otázke večere Pánovej existuje v reformovanej tradícii istá diverzita, pričom v konfesnej tradícii nájdeme zwinglianský memorializmus aj Kalvínovo stanovisko. Opačné stanovisko k obom zastáva hlavne Luther a luteranizmus. Je známe, že Luther zastával skutočnú prítomnosť celého Krista, božskú aj ľudskú, v prvkoch chleba a vína. V neskoršej luteránskej teológii to bolo vyjadrené tak, že celý Kristus je prítomný v prvkoch, s nimi a pod nimi.

Kľúčovým pre to bola myšlienka, že pri vtelení boli božské vlastnosti prenesené priamo na ľudskosť (a preto sa Ježišova ľudskosť mohla napríklad podieľať na všadeprítomnosti jeho božskosti a byť prítomná v prvkoch). Reformované stanovisko odmieta myšlienku priameho prenesenia a namiesto toho tvrdí, že vlastnosti Kristovej božskosti sa prenášajú na osobu mediátora a preto iba nepriamo na ľudskú podstatu. Toto stanovisko sa stalo známym ako extra Calvinisticum: myšlienka, že hoci Kristova božskosť je skutočne zjednotená s jeho ľudskosťou, nie je jeho ľudskosťou obmedzená. Hoci sa zwingliáni a kalvinisti zhodujú v tejto kristologickej veci a taktiež v odmietaní luteránskeho tvrdenia, že neveriaci skutočne jedia telo a krv Krista vo Večeri Pánovej, sú medzi nimi kľúčové rozdiely.

Zwingliáni vnímajú Večeru Pánovu len ako pripomienku, ktorej význam je v pripomínaní kresťanom Kristovej smrti a zjednocovaní ich v súčasnosti. Kalvín a jeho nasledovníci vnímajú Večeru Pánovu nie len ako pripomienku, ale aj ako znamenie a pečať zmluvy milosti. Pri akte jedenia Svätý Duch umožňuje veriacim skutočne sa sýtiť Kristom vierou, a tak robí Krista skutočnejším pre toho, kto sa Večere účastní. Je to ten istý Kristus, len prijímaný iným spôsobom. Ako luteráni však reformovaní považovali ohlasovanie Slova za jediný kontext, v ktorom sa sviatosti môžu náležite vysluhovať a prijímať.

Reformovaná teológia za posledných sto rokov priniesla rôzne modely pre porozumenie vzťahu medzi cirkvou a širšími spoločenskými otázkami. Z ľavého spektra práca Jurgena Moltmanna inšpirovala teológiu oslobodenia. Z pravého spektra teonómia kresťanského rekonštrukcionizmu, hnutia spájaného s Rousasom J. Rushdoonym a jeho nasledovníkmi presadzovalo potrebu aplikovať starozmluvný zákon na súčasnú spoločnosť. Nedávnejšia práca Davida VanDrunena rehabilitovala tradíciu prirodzeného zákona v reformovanej teológii, ktorá hrala dôležitú úlohu v 16. aj 17. storočí.

Hoci v reformovanej teológii nie je žiadna jediná predpísaná liturgická forma, reformované cirkvi typicky pokladali Písmo za regulatívne vo vzťahu k uctievaniu a to podľa toho, že zdôrazňuje estetickú a formálnu jednoduchosť so sústredením na modlitbu, čítanie a kázanie Biblie, sviatosti a spievanie, pričom historicky sa spievali žalmy, hoci dnes sa spievajú aj duchovné piesne.Robert Kolb and Carl R. Richard A.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka.

Sviatosti a Obrady v Reformovanej Cirkvi

Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista.

V každej komunite platia zásadné pravidlá príslušnosti. Svätý krst je sviatosť ustanovená Ježišom Kristom. Taká cirkevná príležitosť, pri ktorej sa sľubuje a sľubuje sa nielen z úst rodičov a krstných rodičov, ale aj z úst cirkvi pred Bohom. Krst nie je zmluvou viazanou na vek, naša reformovaná cirkev udeľuje svojim deťom sviatosť krstu už od útleho veku: „I nemluvniatka treba pokrstiť, lebo aj ony patria do zmluvy a cirkvi Božej. Preto krstom, ktorý je vonkajším znakom tejto zmluvy, aj ich treba prijať do svätej cirkvi.“ (Heidelberský Katechizmus 64.

Ak je to možné, rodičia dva-tri týždne pred dátumom krstu na reformovanom farskom úrade (811 06 Bratislava - Staré mesto, Obchodná 512/12), oznámia svoj úmysel dať pokrstiť dieťa, kde je prevedené krátke učenie o misijnom príkaze (Matúš 28,18-20) a vysvetlenie otázok, na ktoré budú odpovedať rodičia a krstní rodičia v rámci slávnostných služieb Božích. Podľa zákonov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku a v súlade s praxou nášho cirkevného zboru majú byť pokrstené deti rodičov (do 14 rokov), z ktorých aspoň jeden z rodičov vyznal reformovanú kresťanskú vieru pred cirkevným zborom (= potvrdenie je nutné). Ak rodič nie je pokrstený resp. Svätý krst sa vykoná v cirkevnom zbore príslušnom podľa trvalého bydliska. Sviatosť krstu sa udeľuje v rámci pravidelných verejných služieb Božích.

Voľba krstných rodičov je veľkou zodpovednosťou rodičov, pretože tiež skladajú sľub, že budú stáť pri výchove dieťaťa. Pokiaľ ide o deti narodené mimo manželských zväzkov, nezapierame výkon sviatosti krstu, ale usilujeme sa, aby sa z rodičovského vzťahu stalo legálne manželstvo. Pre tých, ktorí dovŕšili 15 rokov života a chcú vyznať svoju vieru, predchádza krstu trojmesačná (desať stretnutí) prípravná katechéza. V takomto prípade sa konfirmácia a krst uskutočňujú v rámci verejnej bohoslužby. Tieto stretnutia poskytujú príležitosť osvojiť si základné prvky kresťanského učenia, našich vierovyznaní a života a služby našej cirkvi. Pred slávnostným krstom a konfirmáciou si presbytérium nášho cirkevného zboru vypočuje vedomosti dospelého, ktorý má byť pokrstený. Požiadavky: Apoštolské vierovyznanie, Modlitba Pánova, Desať Božích prikázaní, cirkevné sviatky, Heidelberský Katechizmus a jeho 1.

Sobášny obrad sa má podľa možnosti vykonať v chráme alebo na vhodnom mieste, ktorý cirkevný zbor používa na bohoslužobný účel. Na žiadosť snúbencov sa s povolením presbyterstva sobášny obrad môže vykonať aj na inom dôstojnom mieste. Každý sobáš sa zapisuje do zborovej matriky sobášených.

Hovor najprv ty, kresťanský ženích: Ja, (ženích povie svoje meno a priezvisko) prisahám na živého Boha, ktorý je Otec, Syn, Duch Svätý, dokonalá Svätá trojica, večný Boh jediný, že túto ženu, ktorej ruku teraz pred tvárou Božou držím, milujem, z lásky si ju beriem podľa zákona Božieho za manželku. K nej budem verný, s ňou sa uspokojím, s ňou sväte nažívať, s ňou všetko znášať, s ňou spolu trpieť budem a ju ani v zdraví, ani v nemoci, ani v šťastnom ani v nešťastnom jej stave, do mojej, alebo do jej smrti neverne ju neopustím, ale po celý svoj život jej verným ochrancom budem.

Hovor aj ty, kresťanská mladucha: Ja, (povie svoje dievčenské meno) prisahám na živého Boha, ktorý je Otec, Syn, Duch Svätý, dokonalá Svätá trojica, večný Boh jediný, že tohto muža, ktorého ruky teraz pred tvárou Božou držím, milujem, z lásky idem k nemu podľa zákona Božieho za manželku. K nemu budem verná, s ním sa uspokojím, s ním sväte nažívať, s ním všetko znášať, s ním spolu trpieť budem a ho ani v zdraví, ani v nemoci, ani v šťastnom ani v nešťastnom jeho stave, do mojej, alebo do jeho smrti neverne ho neopustím, ale po celý svoj život jeho vernou pomocnicou mu budem.

Reformovaná Cirkev v Košiciach

Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny. V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome.

Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru. Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku. V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný. O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil. Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska. Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda. Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol. Snažili sa dostať do mesta. Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol. Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice.

Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným. Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách. Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii. Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá ma evokovať terakotu. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli v krátkosti priblížiť dejiny nielen kostola, ale aj samotnej Reformovanej cirkvi v Košiciach.

V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi. / HistoricKEJej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína. Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice. Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes.

Chunertov plán Košíc z roku. 1807, kde je zakreslený aj starý, aj nový kalvínsky kostol. / HistoricKEPrvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi. Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám. Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol. Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.

Kalvínsky kostol na fotografii pred rokom 1918 / VSMPo zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.

V medzivojnovom období bola ulica pred Kalvínskym kostolom nazvaná ako „Kalvínovo námestie“. / HistoricKEV roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí. Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta / HistoricKEVeža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20.

Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma. V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria. Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru.

tags: #reformovana #cirkev #a #svati