Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Pri tejto príležitosti sa v krátkosti priblížime dejinám nielen kostola, ale aj samotnej Reformovanej cirkvi v Košiciach.
V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi.
Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína.
Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane.
K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice.
Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663.
Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi.
Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám.
Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb.
Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol.
Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol.
Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho.
Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.
V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895.
Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov.
Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí.
Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta.
Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici.
Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20. storočia.
Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum.
Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku.
Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín.
Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku.
Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci.
Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní.
Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní.
Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných.
V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu.
V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol.
Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi.
Dostal sa aj do Ameriky.
st. Elizabeth´s CATHEDRAL Košice
Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie.
Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné.
Bullinger píše v predslove II.
Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu.
Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti.
Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8)
Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista.
Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista.
Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché.
V kostoloch nie je oltár.
Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma.
V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria.
Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor.
Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru.
Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny.
V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome.
Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru.
Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku.
V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný.
O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil.
Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska.
Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda.
Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol.
Snažili sa dostať do mesta.
Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol.
Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice.
Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným.
Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách.
Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku mala v Košiciach v roku 1945 po oslobodení len jeden zbor, v ktorom úradná reč i kázanie slova Božieho bolo po maďarsky.
Keďže Košice boli na Slovensku, vtedajší dozorujúci farár-senior Ján Tomašuľa zorganizoval a založil v Košiciach slovenský zbor.
Kurátorom sa stal Juraj Jenčík, jedným s presbytérov ešte žijúci Ernest Turnský.
Po obžalovaní Jána Tomašuľu a súdnych ťahaniciach, tento zbor zanikol.
Členovia zboru takto za vyše polstoročia splynuli v jeden zbor, ktorý sa zvykol nazývať aj zmiešaný.
V tomto zbore jedna štvrtina presbyterov bola volená z nich, včítane jedného zástupcu kurátora.
Ernest Turnský, ktorý tak zastával túto funkciu 56 rokov.
Prvým slovenským kaplanom v zmiešanom zbore bol Jaroslav Széles, rodák z Malčic, ktorý tu nastupil 15.9.1997.
Poslednými presbytérmi zmiešaného zboru vo volebnom období do 03/2002 boli : Ing. Juraj Miľak, Štefan Köver, Mária Gazdová, Michal Mesároš, Ján Korpa, Jozef Eštok, Ing.
V zmiešanom zbore po oslobodení postupne slúžili farári čiastočne po slovensky.
Poslední boli: Urban Karol, Abari Štefan, Pall István, Lasló Bela, Ján Knežo a od roku 1964 Varga Béla, ktorý tu došiel z Krišovskej Lieskovej.
Jemu na slovenských službách Božích vypomáhal asi deväť rokov Ján Pallay farár z Barce.
Zbor sa rozrastal, aj konfirmandov, mladých i dospelých pribúdalo.
Ku koncu deväťdesiatych rokov sa stále silnejšie ozývali hlasy veriacich, aby sme aj my slovenskí veriaci v Košiciach si žiadali od vedenia cirkvi súhlas na založenie samostatného slovenského zboru s plateným duchovným.
Presbyteri čujúc hlas väčšiny v zbore, zasadli aj s generálnym kurátorom MVDr. Jánom Kadukom a na spoločnej schôdzke sme sa v roku 1997 rozhodli, že budeme oficiálne požadovať nový zbor a systemizované miesto farára.
Do zboru od 1. novembra 1997 bol oficiálne pridelený administrátor Zoltán Orémus.
V maďarskej časti zboru pôsobila Mgr.
Do diania v zbore zasahovala aj skupina „93“ pod vedením Mira Halása z Košíc, syna to Juraja Halása z Bežoviec.
Začiatkom roka 1998 sa opravila fara na Kováčskej 15 za vyše pól milióna korún a neskôr aj orgán v kostole.
Za dobu po roku 1945 sa niekoľkokrát opravoval kostol zvnútra, zvonku, strecha, zvony, lavice, okná, plynofikácia, dvor a pod.
Pri tejto Bohumilej činnosti sme nezabudli na započaté dielo obnoviť či založiť nový Reformovaný kresťanský zbor v Košiciach s liturgickým jazykom slovenským.
Dňa 7.4.2002 na valnom zhromaždení v Košiciach, kde za vedenie cirkvi bol poverený zastupovaním senior Mgr. Ľudovit Gábor.
Týmto bol obnovený zbor oficiálne uznaný ako štatoprávny.
Bolo mu pridelené aj jedno systemizované miesto farára.
Dňa 28.4.2002 boli navrhnutí noví presbyteri a vedenie zboru.
Právoplatná pečiatka zboru má názov: Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku; Farský úrad slovenského zboru v Košiciach, Košice.
Ulica Kováčska č.
Ekumenické spoločenstvo cirkvi a náboženských spoločností v Košiciach
Tohto si roku Ekumenické spoločenstvo cirkvi a náboženských spoločností v Košiciach (ES KE si pripomína 30. výročie vzniku.
Spomienkové dni osláv (7.-9. máj) prijalo Mesto Košice do rámca svojich tradičných Dni dne mesta Košice, čo je výrečný znak stálej spolupráce.
Jadrom osláv bol 7.máj, dopoludnia sa v aule Teologickej fakulty konala konferencia s dvomi hlavnými bodmi: bol to prierez doterajšej činnosti ES KE (Jaroslav Széles - Reformovaná kresťanská cirkev) a predstavenie vízií do budúcnosti (Radoslav Lojan - zástupca moderátora, Teologická fakulta Košice).
Doplnkom boli tri vstupy: zhrnutie skoro 20 ročnej spolupráce ES KE s ekuménou na Ukrajine (A. Konečný, rím. kat. cirkev), prezentácia dokumentárne ladenej publikácie EKUMENA III (L. Varga, hlavný redaktor - rím. kat. cirkev) a prezentácia útlej, ale významnej knižky Malý ekumenický katechizmus (vydal Liturgický inštitút v Košiciach, predstavil A. Krivda - riaditeľ).
Ústredným bodom osláv bola večerná ďakovná Ekumenická bohoslužba slova členov ES KE a početných vzácnych hostí cirkevnej i spoločenskej sféry: Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pre vás v Kristovi Ježišovi (1Tes 5,18).
Bohoslužba začala o 18.00 Dóme sv. Alžbety za účasti viacerých biskupov, predstaviteľov cirkevného a spoločenského života na Slovensku a mnohých veriacich.
Predsedal jej Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup a predseda KBS.
Homíliu predniesol brat Ivan Eľko, generálny biskup ECAV a predseda ERC na Slovensku, ktorý všetkých nadchol pre ekumenickú modlitbu a spoluprácu, ktorej - ako zdôraznil - sa ES KE príkladne zhostilo v duchovnej, ale i sociálnej a kultúrnej oblasti a to doma i v zahraničí.
V závere bohoslužby o vstup a pozdrav požiadal primátor mesta Jaroslav Polaček, ktorý symbolicky ocenil ES KE niekoľkými ďakovnými listami.
Udelil ich trom zakladajúcim členom (A. Konečnému, P. Drábovi, a D. Havrilovi), a T. Teššerovi in memoriam do rúk manželky Jany T.
Hlavný celebrant prenechal záverečné Áronovské požehnanie biskupovi VD ECAV Petrovi Mihočovi z Prešova.
Bohoslužbu povznášala posvätná hudba troch tradícií: latinská (domáci katedrálny Zbor sv. Cecílie), byzantská (katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda) a evanjelická (žalm - kantor ECAV).
Druhý deň osláv pokračoval voľnejšími Ekumenickými potulkami so známym sprievodcom Milanom Kolcunom po sakrálnych stavbách v Košiciach, ktoré oživili aktuálni duchovní správcovia.
Začiatok bol v Evanjelickom kostole na Mlynskej pokračovanie v Dóme sv. Alžbety, potom v gréckokatolíckej Katedrále narodenia Presvätej Bohorodičky.
Históriu morového stĺpu Immaculáta priblížil Milan Kolcun, Kazateľ Zboru Bratskej jednoty baptistov A. Kraljik priblížil život tejto cirkvi.
Nasledovala modlitebňa Cirkvi bratskej a ukončenie v kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi.
Tretí deň osláv pripravila Štátna filharmónia v Košiciach koncertom pod vedením dirigenta Zbyňka Müllera.
Odzneli aj skladby Bolero od Maurice Ravele a orchestrálna suita Mešťan šľachticom od Richarda Straussa; podujatie obohatil Alexej Gerassimez hrou na marimbe.
Program osláv sa niesol v povedomí vďaky trojjedinému Bohu, i jednej cirkvi voči druhej a jedného z nás voči druhému.
Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev.
Spoločenstvo vzniklo dobrovoľne, neformálne. Popudom bola žiadosť zo strany Matice slovenskej na zorganizovanie spoločnej bohoslužby, ale predovšetkým viacročné stretávanie a priaznivé vzťahy v rámci Komisie cirkví pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach (od roku 1991).
Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.
Ekumenické spoločenstvo spoločne s Centrom excelentnosti pri TF KU (pracovisko pre dialóg medzi náboženstvami, kresťanmi, v cirkvách a so spoločnosťou) je zároveň aj pracoviskom Teologickej fakulty v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.
Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi.
Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.mája 1998 o 15.hod. pri príležitosti osláv Dňa mesta Košice.
V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.
Mimoriadne udalosti v USA podnietili predstaviteľov Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice, aby sa stretli a spoločne aj so svojimi veriacimi sa modlili za pokoj vo svete.
Okrem všetkých kresťanských cirkví pôsobiacich v Košiciach prišli na túto mimoriadnu ekumenickú bohoslužbu slova aj židovskí predstavitelia.
Hlavný príhovor a duchovné slovo predniesol Ing. Pavol Halža z Cirkvi bratskej.
Hlavný príhovor za ES predniesol zástupca Pravoslávnej cirkvi Doc. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc. a za akademických funkcionárov mal príhovor prorektor Technickej univerzity v Košiciach Doc. RNDr.
Dnešná spoločnosť sa stala pluralistickou. Tým viac je potrebný vzájomné spoznávanie, rešpekt, spolupráca.
ES pripravilo po prvýkrát v spolupráci so speváckymi zbormi, Konzervatóriom Košice a študentmi pri Univerzitnom pastoračnom centre, meditatívny večer slova a hudby.
tags: #reformovana #cirkev #kosice