Reformovaná Kresťanská Cirkev v Ižkovciach: História a Vývoj

Veľké Kapušany, mesto s bohatou históriou, prešli mnohými zmenami v náboženskom živote. V tomto článku sa pozrieme na históriu rímskokatolíckeho kostola v meste, na vplyv reformácie a na náboženské pomery v regióne.

Mapa Európy v roku 1648.

Administratívno-správna príslušnosť

V rámci administratívno-správneho usporiadania Uhorského kráľovstva patrila obec Čičarovce do Užského komitátu a najneskôr od 14. storočia do Užskej stolice (od druhej polovice 19. storočia do Užskej župy). Administratívne centrum komitátu (a zo začiatku aj stolice) bolo na Užskom hrade - neskôr v meste Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta často snemovala v Pavlovciach nad Uhom.

Náboženské pomery a začiatky vzdelávania

Na začiatku 11. storočia prvý uhorský kráľ Štefan (997 - 1038) vydal zákony, týkajúce sa cirkvi. Nariadil napríklad to, aby si desať susedných obcí postavilo spoločný, tzv. desiatkový kostol.

V stredoveku stál v Čičarovciach farský kostol zasvätený svätému Jurajovi. Prvá správa o tunajšom farárovi, ktorý sa volal Blažej („Blasius de Chechcer“), pochádza z roku 1284. V prvej polovici 14. storočia čičarovskú farnosť spravoval kňaz Ján („Joannes de Chechere“). O historickosti kostola svedčí tiež to, že už v roku 1500 bola uvedená sakrálna stavba považovaná za starú.

Pôvodne stredoveký rímskokatolícky kostol v súčasnosti slúži reformovanej cirkvi. Pôvodná stavba z 13. storočia je vo veľkom rozsahu súčasťou reformovaného kostola.

V stredoveku, i počas väčšej časti 16. storočia, pôsobili v čičarovskej farnosti rímskokatolícki farári. Od polovice 16. storočia sa v tunajšom okolí začali rozširovať myšlienky reformácie. V druhej polovici uvedeného storočia sa pôvodná čičarovská katolícka farnosť zmenila na farnosť protestantskú. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ - „Čí je majetok, toho je náboženstvo“ aj obyvateľstvo obce muselo prestúpiť z katolíckej viery na protestantskú (luteránsku, resp. kalvínsku) - podľa vzoru svojho zemepána.

Najneskôr od roku 1565 kalvínski kazatelia vysluhovali bohoslužby v čičarovskom farskom kostole najmä po maďarsky. Členovia zemepanskej rodiny Oroszovcov zostali verní katolíckej cirkvi a presadili si, že oltárna časť kostola bola ponechaná v užívaní katolíkom. Kostol následne po dve storočia spoločne používali katolíci i protestanti, ale na naliehanie rodiny Oroszovej bola oltárna časť oddelená múrom.

Z tejto katolíckej rodiny pochádzal i jezuitský misionár Ladislav Orosz (1697 Čičarovce - ?), ktorý dlhodobo pôsobil v provincii Paraguaj a neskôr bol vymenovaný za rektora kolégia v Buenos Aires.

Jezuitské misie v Južnej Amerike, kde pôsobil Ladislav Orosz.

Súčasťou farností boli aj farské školy. Učili v nich primerane vzdelaní muži - zvyčajne absolventi mestských či cirkevných škôl, resp. univerzít. V miestnej škole sa popri vyučovaní náboženstva a trívia (čítanie, písanie, počítanie) používal vo vzájomnej komunikácii i materinský jazyk žiakov. V Čičarovciach bola škola založená až koncom 16. storočia.

Reformácia vo Veľkých Kapušanoch a okolí

Reformáciu prijalo mestečko veľmi skoro. Podľa staršej literatúry sa reformácia vo Veľkých Kapušanoch začala intenzívne šíriť ešte na začiatku 50. rokov 16. storočia a do roku 1570 mala už v mestečku výraznú prevahu. Prvým známym reformačným kazateľom vo Veľkých Kapušanoch bol kňaz Andrej, doložený r. 1566. Spolu so starou katolíckou farnosťou prešla v druhej polovici storočia do správy reformovaného cirkevného zboru takisto miestna farská škola.

Aj v Malých Kapušanoch spôsobila reformácia významné zmeny v náboženskom živote obce. V tom čase, ako v mestečku Veľké Kapušany sa akiste aj v Ćepeli rozšírila reformácia. Obec bola sídlom samostatnej farnosti, ktorá existovala už od stredoveku. Farnosť nedisponovala vlastnou školou a jej obyvatelia navštevovali školu v susedných Veľkých Kapušanoch a podieľali sa aj na jej prevádzke.

Reformovaný cirkevný zbor vo Veľkých Kapušanoch existoval bez významnejších zmien až do poslednej tretiny 17. storočia. Jeho likvidácia je spojená s rekatolizačnou činnosťou Žofie Báthoryovej po potlačení Wesselényiho sprisahania. K obnoveniu cirkevného života miestnych reformovaných došlo na konci 70. alebo začiatku 80. rokov počas povstania Imricha Thököliho. V tom období, v roku 1681, získala kapušianska reformovaná farnosť kostolík v Malých Kapušanoch, ktorý sa v zmysle poslednej vôle Jána Mokcsayho stal rodinnou hrobkou Mokcsayovcov.

Na konci storočia , r. 1699, boli kostoly v rukách katolickej cirkvi. Potom prišlo Rákocziho povstanie a Sečiansky snem, komisia ktorého rozhodla o navrátení farského kostola v mestečku a farskej budovy v Malých Kapušanoch reformovanému zboru. Malý kostol v Malých Kapušanoch sa však reformovaným nevrátil a ostal v držbe nedávno obnovenej rímskokatolíckej farnosti.

V Hornom Uhorsku sa šírila od 30. rokov 16.storočia. V jej priebehu sa aj na území Užskej stolice najprv presadil luterský smer, ktorý však najneskôr v polovici storočia vystriedal švajčiarsky (neskôr kalvínsky) smer, predstavujúci tak u nás tzv. druhú reformáciu. Učenie Ulryka Zwingliho sa neujalo, stavali sa k nemu odmietavo.

Kto ovplyvnil šírenie reformácie vo Veľkých Kapušanoch a v okolí?

V období 16. Reformácia sa v Zemplínskej stolici začala šíriť pomerne skoro. Už v 30. rokoch 16. storočia kázal v duchu lutherskej reformácie kazateľ Štefan Gálszécsi (zo Sečoviec), Michal Siklósi, Štefan Kopácsi, Andrej Batizi, Pavol Wolfgang Thúri.

Po Perényiovcoch to boli v rámci stolice práve Drugethovci, ktorí sa v jej severných častiach, na svojich obrovských majetkoch, zaslúžili o rýchle šírenie a prijatie lutherského reformačného učenia, neskôr kalvinizmu. Prívržencami reformačných myšlienok sa už v 30. rokoch 16. storočia stali Štefan, Juraj, Anton a Gabriel Drugethovci.

Rímskokatolícka farnosť v Čičarovciach

V roku 1764 - pod ochranou vojska - obsadili katolíci tunajší kalvínsky kostol. Ale za krátky čas, po odchode vojakov, získali kalvíni chrám späť. Aby však katolíci nezostali bez bohoslužieb, župan a zemepán Gabriel Orosz z Čičaroviec dal postaviť na vlastnom dvore malý drevený kostolík, v ktorom slúžil bohoslužby pavlovský farár. Drevený kostolík časom schátral, preto v roku 1796 začali veriaci budovať nový kostol. Po dokončení bol chrám zasvätený svätému Ladislavovi.

V roku 1804, po odčlenení časti Jágerského biskupstva, vznikla nová diecéza so sídlom v meste Satmár (dnes Satu Mare, Rumunsko) - do tohto novozriadeného biskupstva bola následne začlenená i čičarovská farnosť s filiálkami. Začiatkom 19. storočia k filiálkam farnosti patrili obce Čepeľ, Ižkovce, Malé Kapušany, Veľké Kapušany a Vojany.

Začiatkom 60. rokov 19. storočia bola na konci dediny vybudovaná Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie (jej výstavbu zabezpečil čičarovský rímskokatolícky farár Ladislav A. Molnár).

V roku 1914, resp. v roku 1915 čičarovský rímskokatolícky farský úrad spravoval tunajšiu ľudovú školu, Spolok Srdca Ježišovho, Ružencovú spoločnosť a Pokladnicu sv. Antona, miestny gréckokatolícky farský úrad mal v správe ľudovú školu a Ľudový spolok.

Zoznam duchovných v rímskokatolíckej farnosti Čičarovce

Obec v ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE (1918 - 1939)

(dr. Martin Molnár, historik)

S rozpadom Rakúsko-Uhorska súvisel i vznik niekoľkých nových štátov. Jedným z nich bola aj Československá republika (ČSR), ktorá oficiálne vznikla dňa 28. októbra 1918 v Prahe. Slováci sa k ČSR pripojili o dva dni neskôr Deklaráciou slovenského národa. Najvýchodnejšie časti Slovenska však i naďalej ovládali zanikajúce rakúsko-uhorské, resp. vznikajúce maďarské orgány s ich brachiálnou mocou. Po zložitých rokovaniach koncom roka 1918 víťazné dohodové mocnosti stanovili demarkačnú čiaru medzi Slovenskom a Maďarskom.

Dočasná hranica medzi Československom a Maďarskom bola nestabilná a nepokojná - dochádzalo tu často k rôznym incidentom a prestrelkám. Československá vláda reagovala aj na vytýčenie novej demarkačnej čiary a na zmenenú vnútropolitickú situáciu v Maďarsku (vytvorenie Maďarskej republiky rád). Čičarovčania v tomto období opäť vídavali vojenské kolóny, pretože v apríli 1919 sa v priestore Palín - Užhorod sústreďovali jednotky 3. divízie československého vojska, ktoré boli určené na obsadenie novej demarkačnej línie, určenej dohodovým vojenským velením. emarkačnú čiaru - hranicu. Definitívne hranice Slovenska, resp. ČSR boli dohodovými mocnosťami určené až v lete roku 1919.

Štatistiky a výsledky sčítaní v období trvania ČSR

Dňa 15. februára 1921 sa uskutočnilo prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva v ČSR. V Čičarovciach (ich obecný chotár mal rozlohu 2 736 ha) v tom čase bývalo 1 157 obyvateľov (543 mužov, 614 žien) a stálo 244 domov. Národnostná a náboženská štruktúra je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

V roku 1930 bolo zrealizované druhé oficiálne sčítanie obyvateľstva. V Čičarovciach vtedy žilo 1 174 ľudí a stálo 253 príbytkov - národnostné a konfesionálne rozvrstvenie bolo takéto:

Na základe sčítaní vieme, že Čičarovce patrili do pôsobnosti Okresného súdu a Berného úradu vo Veľkých Kapušanoch. Poštový úrad pre obec sídlil v Čičarovciach, telegrafický úrad vo Veľkých Kapušanoch a žandárska (četnícka) stanica vo Veľkých Kapušanoch. Najbližšia železničná stanica sa nachádzala v čičarovskom katastri, Vojanoch a Drahňove. Dedina patrila pod územne rozsiahly zdravotný obvod vo Veľkých Kapušanoch.

Obec V MAĎARSKOM KRÁĽOVSTVE (1938 - 1944)

(dr. Martin Molnár)

Na základe viedenskej arbitráže maďarskí vojaci medzi 5. - 10. novembrom 1938 obsadili aj okolie Veľkých Kapušian. Čičarovce sa tak na šesť rokov stali súčasťou Maďarského kráľovstva. Na obsadenom území až do konca roka 1938 zaviedli vojenskú diktatúru.

Administratívne centrum komitátu (a zo začiatku aj stolice) bolo na Užskom hrade - neskôr v meste Užhorod.

Počiatky reformácie vo Veľkých Kapušanoch

VEĽKÉ KAPUŠANY prijali reformáciu veľmi skoro. Podľa staršej literatúry sa reformácia vo Veľkých Kapušanoch začala intenzívne šíriť ešte na začiatku 50. rokov 16. storočia a do roku 1570 mala už v mestečku výraznú prevahu. Prvým známym reformačným kazateľom vo Veľkých Kapušanoch bol kňaz Andrej, doložený r. 1566. Spolu so starou katolíckou farnosťou prešla v druhej polovici storočia do správy reformovaného cirkevného zboru takisto miestna farská škola.

Aj v Malých Kapušanoch spôsobila reformácia významné zmeny v náboženskom živote obce. V tom čase, ako v mestečku Veľké Kapušany sa akiste aj v Ćepeli rozšírila reformácia. Obec bola sídlom samostatnej farnosti, ktorá existovala už od stredoveku. Farnosť nedisponovala vlastnou školou a jej obyvatelia navštevovali školu v susedných Veľkých Kapušanoch a podieľali sa aj na jej prevádzke. Najneskôr od poslednej štvrtiny 16. storočia.

Vplyvné osobnosti a šírenie reformácie v regióne

V období 16. storočia sa reformácia v Zemplínskej stolici začala šíriť pomerne skoro. Už v 30. rokoch 16. storočia kázal v duchu lutherskej reformácie kazateľ Štefan Gálszécsi (zo Sečoviec), Michal Siklósi, Štefan Kopácsi, Andrej Batizi, Pavol Wolfgang Thúri. Títo kazatelia kratšie alebo dlhšie obdobie pôsobili v Blatnom Potoku ( Sárospataku) a mali vplyv aj na reformáciu miestnych zemepánov Perényiovcov, ale aj ostatných obyvateľov mestečka a jeho okolia.

Z Perényiho i jeho syna Gabriela (19.10.1532-7. alebo 28.7. 1567) sa stali oddaní prívrženci lutheranizmu. Šírili ho na svojich majetkoch. Zanietenosť Perényiho pre novú vieru dokazuje aj vydanie spevníka napísaného Štefanom Gálszécsim v Krakove roku 1536, ktorý bol venovaný práve Petrovi Perényimu a možno predpokladať, že bol ním aj fi nancovaný.

Po Perényiovcoch to boli v rámci stolice práve Drugethovci, ktorí sa v jej severných častiach, na svojich obrovských majetkoch, zaslúžili o rýchle šírenie a prijatie lutherského reformačného učenia, neskôr kalvinizmu. Prívržencami reformačných myšlienok sa už v 30. rokoch 16. storočia stali Štefan, Juraj ( jeho vnuk Juraj III. si zobral za ženu Katarínu Nádašdyovú dcéru čachtickej pani), Anton a Gabriel Drugethovci.

Obdobie protireformácie a obnova cirkevného života

REFORMOVANÝ CIRKEVNÝ ZBOR VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH existoval bez významnejších zmien až do poslednej tretiny 17. storočia. Jeho likvidácia je spojená s rekatolizačnou činnosťou Žofie Báthoryovej po potlačení Wesselényiho sprisahania. K obnoveniu cirkevného života miestnych reformovaných došlo na konci 70. alebo začiatku 80. rokov počas povstania Imricha Thököliho. V TOM OBDOBÍ, V ROKU 1681, ZÍSKALA KAPUŠIANSKA REFORMOVANÁ FARNOSŤ KOSTOLÍK V MALÝCH KAPUŠANOCH, KTORÝ SA V ZMYSLE POSLEDNEJ VôLE JÁNA MOKCSAYHO STAL RODINNOU HROBKOU MOKCSAYOVCOV.

Na konci storočia , r. 1699, boli kostoly v rukách katolickej cirkvi. Potom prišlo Rákocziho povstanie a Sečiansky snem, komisia ktorého rozhodla o navrátení farského kostola v mestečku a farskej budovy v Malých Kapušanoch reformovanému zboru. Malý kostol v Malých Kapušanoch sa však reformovaným nevrátil a ostal v držbe nedávno obnovenej rímskokatolíckej farnosti.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, skratka RKC, je kresťanská protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, keď sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom, hlásajúcemu tzv. kalvinizmus. Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania maďarskej národnosti. Cirkev je organizačne rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.

Od 1. 1918 - po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. Reformovaná cirkev teologicky vyznáva kalvinizmus. Za prameň viery považuje Bibliu a za podklad vierouky Druhé helvétske vyznanie a Heidelberský katechizmus. Verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Za sviatosti považuje krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od evanjelikov, reformovaní neveria v reálnu prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej. Veria že vo Večeri Pánovej príjmajú spásonosnú silu Tela a Krvi Kristovej.

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Náboženské pomery v Čičarovciach v 18. storočí

V 18. storočí sa v Čičarovciach utvorila náboženská štruktúra, ktorá pretrvala aj nasledujúce storočia. V dedine popri sebe žili protestanti (kalvíni a ojedinelí luteráni), rímskokatolíci, veriaci východného obradu a židovskí veriaci.

V roku 1764 - pod ochranou vojska - obsadili katolíci tunajší kalvínsky kostol. Ale za krátky čas, po odchode vojakov, získali kalvíni chrám späť. Aby však katolíci nezostali bez bohoslužieb, župan a zemepán Gabriel Orosz z Čičaroviec dal postaviť na vlastnom dvore malý drevený kostolík, v ktorom slúžil bohoslužby pavlovský farár. Drevený kostolík časom schátral, preto v roku 1796 začali veriaci budovať nový kostol. Po dokončení bol chrám zasvätený svätému Ladislavovi.

Začiatkom 19. storočia k filiálkam farnosti patrili obce Čepeľ, Ižkovce, Malé Kapušany, Veľké Kapušany a Vojany. Po vzniku farnosti so sídlom vo Veľkých Kapušanoch farnosť Čičarovce tvorili filiálky v Beši, Ižkovciach, Krišov, Mokča a Vojany.

Začiatkom 60. rokov 19. storočia bola na konci dediny vybudovaná Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie (jej výstavbu zabezpečil čičarovský rímskokatolícky farár Ladislav A. Molnár).

V roku 1914, resp. v roku 1915 čičarovský rímskokatolícky farský úrad spravoval tunajšiu ľudovú školu, Spolok Srdca Ježišovho, Ružencovú spoločnosť a Pokladnicu sv. Antona, miestny gréckokatolícky farský úrad mal v správe ľudovú školu a Ľudový spolok.

Čičarovská reformovaná (kalvínska) farnosť

V prvej tretine 18. storočia do čičarovskej kalvínskej farnosti užského seniorátu patrili veriaci z obcí Vojany, Beša a Ižkovce. Napriek neľahkej situácii sa farnosť udržala aj v ďalších rokoch, o čom svedčia vizitácie zo 60. a 70. rokov uvedeného storočia.

Kalvínsky murovaný kostol bol v priebehu 18. a 19. storočia niekoľkokrát opravovaný.

tags: #reformovana #krestanska #cirkev #izkovce #farar