Reformovaný Kostol Hôrka: História a Vývoj

Reformovaný kostol v Hôrke má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s príchodom husitov a šírením reformačných myšlienok v regióne Gemera. Tento článok sa zameriava na vývoj cirkevného zboru a jeho významné míľniky.

Príchod Husitov a Vplyv Reformácie

Príchod husitov v roku 1443, keď husitský vojvodca Párdus de Horka dobyl Sečany, obsadil Halič a hrad Ozdín, prebudil a utužil národné a sociálne povedomie občanov v obci. Husitské hnutie zapustilo hlboké korene do duší ľudí pre prijatie ďalšieho reformačného hnutia.

Evanjelický Kostol v Cinobani

Nie je presne známe, kedy prijali občania obce evanjelické náboženstvo, ale už v roku 1622 mal evanjelický cirkevný zbor v Cinobani riadneho kňaza menom Ján Regis. Samotný evanjelický kostol v Cinobani pochádza z 18. storočia. Dominantou kostola je drevený vyrezávaný oltár z roku 1718 neznámeho rezbára majstra z Haliče. V kostole sa zachovala cínová misa zo 14. storočia, ktorá bola použitá v 18. storočí ako časť krstiteľnice, misu drží v rukách anjel s krídlami.

Drevená Zvonica v Turičkách

V Turičkách stojí drevená zvonica, ktorá je jednou z najstarších drevených sakrálnych stavieb. S istotou môžeme povedať, že stála už v roku 1371. Vtedy totiž odliali veľký turičský zvon. Na jeho terajšie miesto vo veži kostola Pána ho zavesili až v roku 1929. Dovtedy bol v drevenej zvonici. Samotný zvon je tiež unikát. Zvoní, ak naň klepnete čo len nechtom. Aj hlas má gotické zafarbenie. Ďalšie záznamy o zvonici sú, že v roku 1691 bola pobitá novým šindľom.

Evanjelický kostol v Turičkách

Evanjelický Kostol v Turičkách

Evanjelický kostol v Turičkách pochádza z 13. storočia. Obec i kostol boli počas tureckej nadvlády pustošené. Väčšia renovácia kostola bola prevedená v roku 1770 až 1886, kedy sa pri oprave kostola objavili vzácne fresky. Fresky na stenách svätyne znázorňujú viaceré biblické motívy: Klaňanie troch kráľov, Umučenie svätej Kataríny (bola symbolom baníkov), postavy apoštolov Petra a Pavla, postava sv. Ondreja. Najlepšie zachovaný je výjav zabitia draka sv. Jurajom. Viaceré fresky sú nedostatočne reštaurované. V roku 1928 bol čiastočne zbúraný starý kostol, a to loď chrámová. Pamiatkový úrad chrániac vzácne fresky nedovolil úplné zbúranie chrámu, takže časť z neho - svätyňa ostala zachovaná. Vedľa nej stojí na mieste bývalej chrámovej lode, ako aj mimo nej, veľký novopostavený ev. a.v. kostol s vežou, ktorý bol postavený v roku 1929.Patrónom kostola v Turičkách bol najprv sv. Ján Apoštol. Veriaci v Turičkách mali tohto patróna nasledovať v láske k Ježišovi a Márii. Druhým patrónom kostola, ktorého si uctili Turičky, ako nám svedčí zachovalá freska, bol sv. Juraj. Tento svätec sa nechcel obetovať pre pohanských bohov. Za vieru Kristovu zomrel na popravišti za cisára Diokleciana modliac sa za obrátenie pohanov. Veriaci ho každoročne oslavovali 24.

Šírenie Reformačných Myšlienok

Keď Martin Luther dňa 31. vystúpil, jeho myšlienky sa rýchlo rozšírili do Uhorska. U nás Tomáš Preissner, farár v Ľubici, už r. 1520 prečítal z kazateľne tézy. V Prešove pred r. 1525 bolo známe Lutherovo učenie. Nespokojné bolo nižšie vykorisťované kňažstvo a zemianstvo. Reformačné myšlienky našli horlivých prívržencov aj medzi vysokou šľachtou. Dôležitým činiteľom boli mestá a kraje s nemeckým obyvateľstvom.Okrem týchto zväzkov medzi našimi mestami: banskými a spišsko-šarišskými (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolen, Krupina, Ľubietová, Pukanec …, Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov) a Nemeckom menovite Sliezskom boli veľmi intenzívne obchodné a hospodárske styky, čiže kupci a iní cestujúci sa priamo dozvedeli o udalostiach vo Wittenbergu a o vývoji reformačného hnutia a prirodzene, priniesli so sebou veľa reformačných spisov. Len čo sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. Keď sa reformačné myšlienky stali známymi v našich mestách a dedinách, vedychtivá mládež začala vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie.Treba zvlášť vyzdvihnúť, že prvými študentmi zo Slovenska bolir. 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame každý rok študentov z Uhorska, teda aj zo Slovenska, predovšetkým z banských miest, potom z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. Roku 1539 študoval tu Leonard Stockel z Bardejova, reformátor Šariša. Vo veci jeho pozvania za rektora bardejovskej školu napísal M. Luther list 16. 4. 1539 mestskej rade v Bardejove. Prvým prešovským študentom bol Tomáš Bencz r. 155. Pokiaľ ide o ľud a o nižšie vrstvy, reformáciou očakávali zlepšenie svojho biedneho postavenia. Dôležitú úlohu hralo niekdajšie husitské - bratrícke hnutie, ktoré v rokoch 1433 - 1467 pod velením Jána Jiskru z Brandýsa bolo na Východnom Slovensku silným politickým i národným faktorom. Aj jazyková blízkosť priviedla ľud na stranu bratríkov. Reformačné myšlienky boli teda známe už pred rokom 1525 no spočiatku sa obmedzovali iba na užšie kruhy a ostali bez podstatných zmien vo vtedajšom cirkevnom živote.

Synody a Cirkevné Zriadenie

V reformčnom úsilí sa stal Prešov 2. Podnet na zvolanie synody dali Bardejovčania (asi na podnet Leonarda Stockela), ktorý listom z 27. októbra 1546 požiadal Prešovčanov, aby zvolali synodu, na ktorej by spoločne riešili cirkevné a bohoslužobné záležitosti. Na synode sa zúčastnili vyslanci piatich miest: farári cirkevných zborov, rektori škôl (okrem Prešova a Levoče), resp. kantori. Okrem spomenutých zástupcov prítomní boli aj niektorí vidiecki farári. Podľa uzavretia synody v 16-tich článkoch synodálneho kánonu boku formulované v duchu reformačného učenia základné a zásadné pravidlá cirkevného poriadku. Kánony sa opierajú o Augsburské vierovyznanie a Melanchtonové Loci communes (=Všeobecné zásady) a týkajú sa dôležitých a zásadných otázok cirkevnej správy a cirkevného učenia. Ide o reformačné učenie, ďalej o školách, sviatkoch, bohoslužobných obradoch, vizitácii, exkomunikácii, o cirkevných služobníkoch a dôchodkoch duchovných. Osobitné článku sa týkajú starostlivosti o chudobných a poddaných, upravujú Večeru Pánovu podľa wittenberského učenia, ordináciu a voľbu farárov, povinnosti miest čo strážcov Božích zákonov, o hodnosti a povinnosti seniora. Každý článok sa náležite precizuje.Pre správne pochopenie zväzku spomenutých slobodných kráľovských miest treba poznamenať, že tieto mestá ešte pred reformáciou vytvorili združenie na ochranu svojich prác, najmä hospodárskych záujmov, známe pod názvom Pentapolitana, t.j. Päťmestia patrili aj cirkevné záležitosti a zbory boli podriadené seniorovi alebo archidiakonovi. Prvým seniorom sa stal Michal Radašin, bardejovský farár. Roku 1548 zasadal v Bratislave krajinský snem, ktorý mal na programe usporiadanie náboženských a cirkevných záležitostí. Zákonný článok V/1548 ustanovil reštitúciu katolíckeho učenia a obradov. Bol to vlastne začiatok úsilia proti protestantizmus, začiatok rekatolizácie alebo protireformácie. XI. článok hovoril o ananbaptistoch a sakramentároch, ktorí majú byť z krajiny vypovedaní a v budúcnosti sa nesmú pustiť do krajiny. O luteránoch sa vyslovil zákon v tom zmysle, že vrchnosť sa má pokúsiť prinavrátiť ich do starej cirkvi. Nato vyslal kráľ komisárov, aby preskúmali náboženské učenie jednotlivých reformovaných cirkevných zborov. Do Šariša prišiel Augustin Sbardellanti (písaný i Bardala), vacovský biskup, a Gregor Šibrík, miestodržiteľský radca. Títo zvolali do Prešova zástupcov miest, aby predložili svoje učenie. Päťmestie z obavy, aby ich nepovažovali za stúpencov nezákonného učenia, na podnet Prešovčanov poverili Leonarda Stockela, aby pripravil vierovyznanie Päťmestie. Totiž Bardejov pôsobením L. Stockela prevzal vedúce postavenie a úlohu reformácie v Prešove, resp. v Päťmestí. Stockel v spolupráci s Martinom Cyriakom zostavil vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana dôsledne spočíva na reformačnom, evanjelickom učení a opiera sa aj o kánony Prešovskej synody. Confessio Pentapolitana bola r. Nebude od veci odcitovať aspoň tituly jednotlivých článkov: 1. O Bohu, 2. O stvorení, 3. O dedičnom hriechu, 4. O stelesnení Krista, 5. O ospravedlnení, 6. O viere, 7. O dobrých skutkoch, 8. O cirkvi, 9, O krste, 10. O Večeri Pánovej, 11. O spovedi a rozhrešení, 12. O pokání, 13. O užívaní sviatosti, 14. O služobníkoch cirkvi, 15. O posvätných obradoch, 16. O svetskej vrchnosti a poriadku, 17. O manželstve, 18. O zmŕtvychvstaní, 19. O slobodnej vôli, 20. Confessiou Petapolitanou sa Päťmestie dostalo do úzkeho spojenectva a stala sa základom seniorátu, piatich slobodných miest. Prvým seniorom ostal Michal Radašin, vyvolený ešte na Prešovskej synode. Kladom vierovyznania bolo, že zabezpečilo mestám na istý čas pokoj. Napokon Confessia Pentapolitana sa stala vzorom vierovyznania banských miest, tzv. Confessie Heptapolitany a Spiša tzv.

Vývoj Cirkevného Zboru v Hranovnici

Vznik prv samostatného cirkevného zboru s vlastným chrámom, kňazmi a učiteľmi, ktorý býval aj sídlom seniorov, nevieme ustáliť. Prvý časový úsek, ktorý sa viaže k tomuto cirkevnému zboru, je rok 1545. Vtedy sa Hranovničania za Nemcov pokladali a „ čo Nemec, to luterán“. V roku 1587 bol okres hornohornádsky nehlásený za luteránsky. Cirkevný zbor mal vlastný chrám, školu, majetok i kňaza. Aj keď v obci bolo viac evanjelikov ako katolíkov, bol v roku 1674 chrám vrátený katolíkom.Ďalším dôležitým časovým medzníkom je rok 1747. To už zbor nemá ani chrám, ani školu, ani kňaza. Jezuiti násilným spôsobom vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. 120 občanov Hranovnici sa vrátilo na katolícku vieru. Cisár Jozef II. v roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorým dovolil protestantom vydržiavať súkromné služby Božie a na miestach, kde žije aspoň sto duší, postaviť modlitebnicu a i školu.

Evanjelický kostol v Hranovnici

V Hranovnici to prišlo vhod, niektoré rodiny, cítiac sa Nemcami, odpadli od katolíckej viery. Také boli rodiny: Štolc, Barborka, Slavkovský a iné. V roku 1798 bolo ich 62 duší. Navštevovali miestnu katolícku školu, na služby Božie však chodili do Batizoviec, kam patrili ako fília cirkevného zboru. Takýto stav trval do roku 1835 (1843 ?), keď vo Švábovciach bola zriadená samosprávna evanjelická fara. Tam bola pridelená aj Hranovnica.

Výstavba Chrámu v Hranovnici

Evanjelickí veriaci v Hranovnici začali opätovne prejavovať túžbu po vlastnom chráme. Vtedy počítala hranovnická fília len 110 duší. Seniorálne presbyterstvo pochválilo horlivosť evanjelikov v Hranovnici a vyslovilo sa, že vybudovať chrám morálne i hmotne podporí. Keď cirkevný zbor požiadal obecné predstavenstvo o povolenie stavby a vymeranie pozemku, obecné predstavenstvo stavbu povolilo, ale miesto určilo von z dediny, povedľa cigánov, čo sa evanjelikov nemilo dotklo. Veľmi sa pohoršil najmä horlivý cirkevník Ondrej Kukla a manželkou Máriou, rod. Slavkovskou, ktorý dal do daru cirkvi celý svoj majetok - dom s bočnými budovami, dve záhrady a 12 jutár zeme. V jednej z darovaných záhrad postavili si evanjelici chrám. Dňa 2.júla 1855 dostala Hranovnica od stoličnej vrchnosti kladnú odpoveď na výstavbu chrámu. Avšak kvôli cholere, ktorá bolestivo postihla i Hranovnicu, bol základný kameň položený až na jar 2. apríla 1856. V tom istom roku bol chrám vymurovaný, pokrytý a zaobstaralo sa vnútorné zariadenie, vrátane organa, ktorý bol za 90 forintov zakúpený zo Šváboviec. Pri zariaďovaní chrámu sa podieľali viaceré cirkevné zbory a senioráty. Dobšiná darovala oltár, Švábovce drevo, mládež spišsko - sobotská kríž na oltár, kežmarská mládež svietniky na oltár. Takto všetkým opatrený chrám Boží bol v 24. nedeľu po sv. Trojici - 22.novembra 1857 posvätený a odovzdaný do užívania. Posviacku vykonal senior Gustav Wittchen spolu s Ľudovítom Toppenzerom, farárom z Levoče a Karolom Hrenčíkom, domácim farárom. Slávnostnú kázeň na základe žalmu 122 mal niekdajší Švábovský kňaz Karol Kellner.

Rok	Udalosť
1443	Príchod husitov
1622	Evanjelický cirkevný zbor v Cinobani má kňaza
1781	Tolerančný patent Jozefa II.
1857	Posviacka chrámu v Hranovnici

Keď evanjelici videli, že odňatá škola im nebude vrátená, v roku 1862 pribudovali k bytu jednu drevenú učebňu a v roku 1926 postavili novú školu, ktorá bola v roku 1945 poštátnená. Tu možno spomenúť aj mená posledných najznámejších učiteľov základnej školy evanjelickej a to: Michal Brusnický, Michal Pakši, Ján Borgula. Smutným dňom zboru bol 31. máj 1941. V noci bola neobyčajná búrka, počas ktorej udrel blesk do kostola. Poškodil strechu, okná, dvere chór a úplne zničil organ. Kostol bol opravený a po rôznych stavebných opráv z vnútra a opráv z vonku, slúži nášmu cirkevnému zboru dodnes. Tu sa môžeme schádzať na službách Božích a ďakovať za Božiu milosť, môžeme mať spoločenstvo pri Božom slove, môžeme nabrať silu a svetlo pre každodenný život. Mocný je náš Boh.V roku 1999 sa podarilo po 58. rokoch od cirkevného zboru vo Vranove n/Topľou zakúpiť a v deň Posviacky chrámu Božieho sprevádzkovať organ. Taktiež sa urobilo plynové vykurovanie kostola a zborového domu, bola upravená zborová miestnosť, ktorá je skutočne dôstojným miestom pre stretávanie sa detí i dospelých členov zboru na zborových aktivitách. Na zborovom dome sa v roku 2006 vymenili plastové okná. V súčasnosti prebieha v našom cirkevnom zbore zbierka pre obnovu strechy kostola, ktorú chceme po získaní dostatku finančných prostriedkov opraviť.