Košická arcidiecéza si pripomína jubileum umučenia svätých košických mučeníkov. V roku, kedy si pripomíname 400. výročie sv. košických mučeníkov tu ide o ďalšieho mučeníka z tohto obdobia.
Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Jesu - skratka SJ) alebo Rád jezuitov alebo Jezuiti je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. Rehoľu ústne schválil pápež Pavol III. 3. septembra 1539 a cirkevnoprávne ju potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540.
Rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej na Slovensku si za meno píšu skratku SJ (vo svete sa používa aj SI a v Česku TJ). Spoločnosť Ježišovu založil Ignác z Loyoly v roku 1534. Bol prvým hlavným predstaveným rehole, ktorý sa nazýva generál.
V súčasnosti má okolo 20 000 členov. Jej činnosť sa sústreďuje na oblasť misií, vedy a pastorácie.
Vnútornú charakteristiku jezuitov najviac ovplyvňuje Ignácova kniha duchovných cvičení, exercicií. Z nej vychádzajú stanovy rádu.
Pôsobnosť jezuitov je kdekoľvek kde ich pošle pápež, ktorému venujú svoj osobitný štvrtý sľub poslušnosti, ktorý pridávajú k zvyčajným trom rehoľným sľubom (chudoby, čistoty a poslušnosti). Proces prijímania kandidátov začína dvojročným noviciátom, po ktorom novic skladá tri rehoľné sľuby. Definitívne prijatie nastáva po najmenej desiatich rokoch v ráde a po treťom skúšobnom roku.
Provincialát Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, kde sídli slovenský provinciál, ktorým je od 11. mája 2014 P. Rudolf Uher SJ. Úrad prebral od P. Petra Bujka SJ., ktorý zomrel vo veku 45 rokov 3. marca 2013.
Chronológia udalostí týkajúcich sa jezuitov a košických mučeníkov
- 1534 - 15. augusta - Založenie Spoločnosti Ježišovej Ignácom z Loyoly.
- 1540 - 27. septembra - Pápež Pavol III. potvrdil Spoločnosť Ježišovu bulou Regimini militantis Ecclesiae.
- 1556 - 31. júla - Smrť Ignáca z Loyoly.
- 1561 - 1. januára - Ferdinand I. povoláva jezuitov do Uhorska.
- 1561 - 23. júla - Príchod jezuitov do Trnavy.
- 1563 - SJ sa usadila v Košiciach, ale nie natrvalo.
- 1567 - 15. mája - Založenie jezuitského kolégia v Trnave.
- 1586 - 27. jún - Prevzatie Turčianskej prepozitúry jezuitmi (donačnú listinu vydal cisár Rudolf II.).
- 1619 - 7. september - Smrť 3 košických mučeníkov (sv. Marek Križin, sv. Štefan Pongrác sv. Melichar Grodziecki).
- 1626 - 11. september - Zakladajúca listina kolégia pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
- 1647 - 2. augusta - Školská činnosť na Spišskej Kapitule (založenie rezidencie 2. augusta).
- 1773 - 21. júl - Spoločnosť Ježišova bola na nátlak európskych panovníkov pápežom Klementom XIV. zrušená všade, kde sa čítal pápežský dokument (breve - list Dominus ac Redemptor).
- 1814 - 7. august - Spoločnosť Ježišova obnovená pápežom Piom VII.
- 1965 - Generál Pedro Arrupe dáva podnety na nové orientácie Spoločnosti v duchu Druhého vatikánskeho koncilu.
- 1995 - 2. júla - Svätorečenie košických mučeníkov pápežom Jánom Pavlom II.
Svätí košickí mučeníci
Svätí traja košickí mučeníci, Marek Križin, Melichar Grodecký, Štefan Pongrác, boli v noci zo 6. na 7 septembra 1619 ohavným spôsobom umučení za to, že odmietli vzdať sa katolíckej viery. Ich rozštvrtené tela, rozpuknutá hlava a vytrhané svaly z tela, boli vyhodené do kanála na Hlavnej ulici v Košiciach Rákocziho vojskom.
Ich smrť je pripomenutím všetkým pokrsteným katolíkom, že byť pokrstený v katolíckej viere je najväčším darom a táto viera sa má žiť až do krajnosti a nemožno sa jej vzdať. Uhorská šľachta kvôli snahe získať cirkevné majetky sa začala spájať v 16 storočí s najväčšími nepriateľmi Európy - Osmanskou ríšou a Turkami. Vytvorili s Turkami proti habsburgskému katolíckemu cisárovi alianciu, ktorá bola po bitke pri Moháči na vyše 100 rokov úspešná v dobývaní a plieneni Slovenska.
Keď protestantizmus začal podkopávať katolicizmus po Európe teologicky, uhorská šľachta popri politickej aliancii s Turkami, začala pretláčať na okupovaných územiach aj protestantizmus. Z územia Slovenska boli vyhnaní jezuiti a duchovní. Katolíkom odoberané kostoly a majetky.
Pozostatky mučeníkov boli dlhé obdobie uložené v kostole sv. Anny v Trnave. Začiatkom 20. storočia boli rozmiestnené na viaceré miesta, vrátane dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Snaha vyhlásiť košických kňazov za mučeníkov bola bezprostredne po ich umučení. Troch Košických mučeníkov pred 25. rokmi svätorečil Svätý Ján Pavol II. práve tu na letisku v mestskej časti Košice - Barca pred 25 rokmi svätorečil blahoslavených Košických mučeníkov - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca.
Historickú návštevu pápeža Jána Pavla II., ktorý 2. júla 1995 pri príležitosti svätorečenia troch košických mučeníkov Marka, Štefana a Melichara pred vyše stotisíc veriacimi slávil na letisku v Košiciach svätú omšu, pripomína od 15. júla 2006 pamätník v mestskej časti Barca.
Kanonizácia košických mučeníkov v Košiciach na letisku časti Barca bol najdôležitejší bod návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995. To tiež zdôraznil Svätý Otec na úvod svätej omše v Košiciach: "Mám úprimnú radosť, že môžem s vami sláviť obetu svätej omše, pri ktorej za svätých vyhlásim kňazov Marka Križana, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca, košických mučeníkov.
O kanonizácii košických mučeníkov sa zmieňuje aj bývalý košický arcibiskup metropolita Mons. Alojz Tkáč, ktorý práve počas svätej omše na letisku v Košiciach z rúk pápeža Jána Pavla II. prijal odznak arcibiskupskej hodnosti ako metropolita - pálium.
Ján Pavol II. priletel do Košíc na letisko v nedeľu 2. júla 1995 o 9:15. Tu ho privítal arcibiskup Tkáč spolu s primátorom Košíc, Rudolfom Schusterom. Papamobil prešiel pomedzi zástupy asi 350-tisícového davu veriacich, ktorí na pápežov príchod čakali od druhej hodiny po polnoci. Svätá omša sa začala o 9:45.
Svätý Otec po svätom prijímaní požehnal 35 základných kameňov pre ďalšie nové kostoly. Po skončení svätej omše pápež v papamobile prešiel mestom do priestorov obnoveného Kňazského seminára sv. Karola Boromejského.
V homílii pápež Ján Pavol II. povedal: "Túžim spievať Te Deum spolu s vami na slovenskej pôde tu v Košiciach. Veď k tomuto mestu a k tejto cirkvi sa už niekoľko storočí viaže úcta ku košickým mučeníkom. Oni v zložitých okolnostiach na začiatku 17. storočia položili spolu s mnohými obeťami vražedného násilia svoj život za Krista a za evanjelium. Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch svedkov evanjelia. Oni aj v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej podstúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi.
Pôsobenie jezuitov v Košiciach
Začiatok pôsobenia Spoločnosti Ježišovej v Košiciach siaha do obdobia začiatkov samotnej rehole, teda do roku 1563. V roku 1619 sa datuje smrť Troch košických mučeníkov, dvaja z nich boli jezuiti. Cirkevní a svetskí predstavitelia žiadali r. 1629 na pokyn Ferdinanda II. pre Košice opäť jezuitov.
Pobyt jezuitov v Košiciach, do zrušenia rehole v roku 1773, bol dva razy prerušený: za povstania Juraja Rákociho v rokoch 1645 - 1649 a za povstania Imricha Tökölyho od 19. augusta 1682 do 2. januára 1685. V roku 1773 bola rehoľa zrušená.
V Košiciach sa opäť objavili jezuiti po 157 rokoch. Spočiatku pôsobili v objekte Angelína. Košický biskup Jozef Čársky daroval jezuitom neďalekú biskupskú záhradu. V roku 1937 dokončili jezuiti stavbu moderného výchovného ústavu pre mládež. Objekt však slúžil jezuitom pomerne krátko.
Južné územia Slovenska boli viedenským verdiktom prisúdené Maďarsku, slovenskí jezuiti museli opustiť Košice. Kým boli Košice súčasťou Maďarska (1938-1945), maďarskí jezuiti tu mali teologický inštitút. Po r. 1945 slovenský pátri mali v Košiciach rezidenciu, konali pastoračné práce v meste a rekolekcie kňazov.
V roku 1950 pôsobenie jezuitov v Košiciach bolo násilne prerušené komunistickým režimom na 40 rokov. V roku 1953-1973 sa kaplnka používala ako telocvičňa, budova slúžila pre katedru marxizmu - leninizmu univerzity P. J. Šafárika. V rokoch 1973-1989 tam bola ústredná knižnica UPJŠ a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Budova slúžila pre katedru PF UPJŠ.
V roku 1990 objekt bol vrátený jezuitom. Po dohode s cirkevným gymnáziom sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, ktoré vedú sestry dominikánky, sa zriadil v priestoroch domu internát pre študentov tohto gymnázia. 7. júla 2008 sa začala generálna oprava kaplnky. 24. októbra 2009 kaplnka bola povýšená a posvätená na kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
V súčasnosti sa Jezuiti venujú hlavne pastoračnej činnosti v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ale aj pastoračnej službe chlapcom ubytovaným v internáte. V dome Spoločnosti Ježišovej (SJ) sa uskutočňujú aj formačné kurzy pre univerzitu tretieho veku so zameraním na spiritualitu sv. Ignáca a morálnu teológiu.
Konajú sa tam tiež letné formačné kurzy ateliéru s názvom Magis s umením a písaním ikony, či duchovné sprevádzanie v spolupráci so zväzom ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda na Slovensku. V dome je vybudované Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka s veľkou knižnicou, zameranou na problematiku východných cirkví.
Centrum Spirituality organizuje pravidelné medzinárodné vedecké semináre a prednášky ktoré sa dotýkajú rôznych špecifických oblastí v Cirkvi.
Pôsobenie jezuitov v Trnave
Trnava je siedmym najväčším mestom krajiny a zároveň aj jej kultúrnym a historickým klenotom. V roku 1238 jej uhorský kráľ Belo IV. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Srdcom Trnavy je jej historické centrum, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka veľkému počtu kostolov získala Trnava prezývku Malý Rím.
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky patria Katedrála sv. Jána Krstiteľa, ktorá je najstarším barokovým kostolom na Slovensku, Bazilika sv. Mikuláša, Kostol sv. Heleny a mnohé ďalšie.
Začiatok pôsobenia jezuitov v Trnave siaha do roku 1561. V Trnave sa nachádza viacero pamiatok spojených s ich pôsobením:
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa - Prvá ranobaroká stavba na Slovensku, patrí k najkrajším v Európe. Postavili ju talianski architekti Pietro a Antonio Spazzovci. Tvorila súčasť univerzitných budov. Skvostom interiéru je pôvodný celodrevený hlavný oltár z roku 1640, vysoký 20,3 m a široký 14,8 m. Pod kostolom je krypta, v ktorej sú pochovaní členovia Spoločnosti Ježišovej a rodina palatína Mikuláša Esterháziho. Od roku 1977 je katedrálou Trnavskej arcidiecézy.
- Trnavská univerzita - Impozantné budovy prvých fakúlt Trnavskej univerzity vznikali postupne od roku 1640. Ich súčasťou bola tlačiareň, lekáreň, bohatá knižnica, divadelná sála, laboratóriá a astronomické observatórium, ktoré projektoval matematik a astronóm európskeho významu Maximilián Hell. Po obnovení Trnavskej univerzity tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.
- Seminár sv. Štefana - Arcibiskup Peter Pázmaň ho dal v roku 1619 postaviť pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Z pôvodnej stavby sa zachoval ranobarokový portál so sochou sv. Štefana.
- Seminár sv. Imricha (Emericín) - V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov podľa podobného seminára v Ríme. Názov pochádza od červených reverend klerikov. Zachoval sa pôvodný ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom zakladateľa.
- Univerzitný kostol (dnes Paulínov) - Barokový objekt, z ktorého sa zachoval iba portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie. Bola v ňom jedna z univerzitných divadelných sál.
- Seminár pre šľachticov (Rubrorum) - Veľkolepú trojpodlažnú štvorkrídlovú budovu v štýle viedenského vrcholného baroka dala postaviť Mária Terézia pre študentov Trnavskej univerzity zo šľachtických rodín. V južnom krídle je kaplnka sv. Jána Evanjelistu so stropnou freskou Apokalypsy od Vavrinca Mussingera z 1758.
- Seminár sv. Pavla - Dal postaviť Peter Pázmany pre študentov bohosloveckého seminára. Fasáde dominuje barokový portál znázorňujúci sprievod hodnostárov kráľovstva na korunovácii kráľa, pravdepodobne sv. Štefana.