Naša existencia a poslanie sú úzko zviazané s osobou Ježiša Krista, Vykupiteľa, s jeho poslaním spásy a vykúpenia sveta. „Lebo u neho je hojné vykúpenie“ (Ž 130,7) - ohlasujú redemptoristi na misiách aj v osobnom živote v dnešnom svete. Chceme byť kvasom a soľou pre tento svet. Náš plný názov je Congregatio Sanctissimi Redemptoris (CSsR), čiže Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa.
Náš život a naša činnosť sú formované predovšetkým evanjeliom, rehoľnými konštitúciami a rehoľnými sľubmi čistoty, chudoby a poslušnosti. Sľub čistoty nám umožňuje celkom sa odovzdať službe iným. Sľub chudoby nás zaväzuje žiť jednoduchým spôsobom života a deliť sa s inými. Sľubom poslušnosti dávame vlastné schopnosti pre dobro všetkých, spolurozhodovaním a spoluprácou nesieme zodpovednosť za ciele misijného spoločenstva redemptoristov.
Založenie Kongregácie
Kongregáciu založil sv. Alfonz Mária de’Liguori v roku 1732 v Scale pri Neapole. Od toho roku sa rehoľa začala šíriť a rozrastať do celého sveta. Z Talianska preniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Mária Houfbauer. Štyria svätí a dvadsiati siedmi blahoslavení svedčia o veľkosti diela, ktoré Kongregácia konala a neustále koná v Cirkvi.
Podstatné aspekty spirituality Kongregácie v nasledovaní svojho zakladateľa:
- Vtelenie
- Mária
- Kríž
- Eucharistia
- Modlitba a milosť
- Vyhľadávať najopustenejších
- Priame ohlasovanie prostredníctvom ľudových misií, duchovných cvičení, publikácií, apoštolátu v médiách
- Vysluhovanie sv.
Pátra Litomiského viedla k založeniu rehole túžba odpovedať na Ježišovu prosbu vyslovenú v Gethsemanskej záhrade: „Zostaňte tu a bdejte so mnou“ (Mt 26,38). K tomuto rozhodnutiu ho ovplyvnilo ľudské utrpenie, s ktorým sa stretával v čase prvej svetovej vojny často. Veľmi ho zasiahli aj duchovné a morálne problémy tej doby, preto chcel svojím životom prinášať Bohu náhradu za hriechy, ktoré urážajú Božiu lásku.
Rehoľa sa postupne rozrástla do Čiech, na Slovensko a do Jeruzalema. Páter Litomiský naďalej pôsobil vo Viedni a spolu s ďalšími spolubratmi sa venoval najmä pastorácii Čechov a Slovákov a dennej adorácii. Tu ho zastihla aj druhá svetová vojna. Po vojne sa páter Litomiský ako generálny predstavený rehole presídlil do Prahy, kde ho roku 1950 zastihla akcia K - násilný zásah komunistickej vlády voči reholiam.
Páter Litomiský bol spolu s ďalšími členmi rehole väznený, rehoľné spoločenstvo bolo rozpustené a bola im zakázaná akákoľvek náboženská činnosť. Neskôr, po tom, čo bol z väzenia prepustený, pôsobil na fare ako kňaz v kostole svätého Vojtecha, no jeho pastoračná činnosť bola obmedzená vtedajšou vládnou mocou a jeho zhoršeným zdravotným stavom.
Kongregácia bratov tešiteľov z Gethseman bola po páde komunizmu obnovená a v súčasnosti plní opäť misiu svojho zakladateľa v rehoľných domoch v Rakúsku, na Slovensku a v Poľsku.
Rehoľa Redemptoristiek
Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa (Ordo Sanctissimi Redemptoris - OSsR) známa ako rehoľa redemptoristiek, vznikla 13. mája 1731 - v malebnom mestečku - v Scale. Bol to deň, v ktorom Cirkev slávila slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Zakladateľkou rehole je blahoslavená Mária Celesta Crostarosa, ktorá v jubilejnom roku 1725 vyhlásenom pápežom Benediktom XII., dostala od Boha zjavenie regúl nového inštitútu, ktorý by mal pripomínať svetu nekonečnú lásku Boha ku každému človeku.
Z poverenia miestneho biskupa do podrobnejšieho rozpoznania tohto diela bol menovaný o. Alfonz de Liguori (neskorší zakladateľ redemptoristov), ktorý po preskúmaní záležitosti potvrdil, že je to Božie dielo. Kláštorná kapitula schválila prijatie nových regúl a so súhlasom biskupa sestry prijali novú regulu na sviatok Zoslania Ducha Svätého v roku 1731. O niekoľko dní neskôr - 6. V roku 1733 duchovný vodca matky Celesty, biskup Falcoia, vykonal v regulách veľké zmeny, tak že stratili svoj prvotný význam.
Matka Celesta, ktorá sa riadila hlasom svedomia a postavila sa proti tomu, musela opustiť kláštor v Scale. 8. júna 1750 pápež Benedikt XIV. schválil novú regulu rehole a jej oficiálny názov - Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa.
Prvé Slovenky vstúpili do poľského kláštora v Bielsku-Bialej v roku 1993. Spolu s ich príchodom sa zrodila nádej na budúce vytvorenie rehoľných domov aj na Slovensku. Grécko-katolícke spoločenstvo začalo svoje pôsobenie na Slovensku v roku 2001. Dnes tieto sestry žijú v kláštore vo Vranove nad Topľou. Ježiš bl. M.
Kláštor Redemptoristov v Kežmarku
Kláštor redemptoristov v Kežmarku má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami rehole redemptoristov a jej pôsobením na Slovensku. V auguste 1999 sa sr. Martina stretla s Ing. Františkom Grotkovským v Kežmarku, ktorý jej predstavil dva pozemky, na ktorých by mohol stáť budúci kláštor. Koncom októbra 1999 predstavená bielskej komunity - sr. Ursula Nowińská, so sr. Kazimierzou Kut a Slovenkami - sr. Annou Selvekovou a sr. Evou Hanušovou vycestovali na Slovensko, aby si obhliadli pozemok a spolu s redemptoristami, P. Michalom Zamkovským a P. Štefanom Varechom sa na Spišskej Kapitule stretli so sídelným biskupom Mons. Františkom Tondrom, ktorý novú rehoľnú komunitu prijal do svojej diecézy.
Stavebné práce sa začali v septembri 2003. Autorom projektu kláštora, ako aj interiéru kostola je Ing. Arch. Marián Sitarčík z Prešova.
Významné dátumy a udalosti:
- 7. november 2004: Slávnostné vmurovanie základného kameňa, ktorý požehnal sv. Ján Pavol II.
- 17. júl 2005: Posviacka kostola zasväteného Ježišovi Kristovi Vykupiteľovi sveta spišským diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom.
- 28. august 2005: Začal svoju službu duchovného správcu kostola P. Štefan Varecha.
- 29. augusta 2005: Slávnostnú profesiu zložila sr. Martina Bačová.
- 2011: Svoje dočasné sľuby zložila sr. Eva Hanušová.
- 9. septembra 2017: Vznikla skupina „Priateľov bl. M. Celesty Crostarosa“ s pravidelnými mesačnými stretnutiami.
- 11. septembra 2021: Skupina oblátov zložila sľuby.
Komunite sestier v Kežmarku bolo umožnené formovať prichádzajúce ašpirantky na kontemplatívny život redemptoristiek už od začiatku svojej existencie. Kontemplatívny apoštolát komunita napĺňa predovšetkým spoločnou liturgickou modlitbou spolu s veriacimi v kláštornom kostole, prijímaním hostí, ktorí prichádzajú na čas stíšenia, ale tiež aj na rozhovory.
Ak sa rozhodnete navštíviť Kežmarok a kláštor redemptoristov, môžete si pozrieť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí. Medzi ne patrí napríklad:
- Artikulárny kostol v Kežmarku: Drevený kostol zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Holumnický hrad: Zrúcanina hradu v obci Holumnica.
- Piaristický kláštor v Podolínci: Barokový kláštor s bohatou históriou.
- Vyšné Ružbachy: Kúpeľné mesto s termálnymi kúpaliskami a travertínovými jazierkami.
- Mariánska hora v Levoči: Pútnické miesto s Bazilikou Navštívenia Panny Márie.
- Navštívte aj Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej.
Miestny kaštieľ láka návštevníkov nielen svojou okúzľujúcou architektúrou, ale aj vzácnymi stálymi expozíciami a príležitostným programom Slovenskej národnej galérie. Vo Vyšných Ružbachoch sa nachádza Medzinárodné sochárske sympózium. Galéria impozantných travertínových sôch pochádza od autorov zo 14 krajín sveta.
Vo Vyšných Ružbachoch sa môžete okúpať aj na termálnom kúpalisku Izabela. Bazény s liečivou minerálnou vodou, výnimočná kúpeľná atmosféra i množstvo zelene navôkol sú zárukou skvelo stráveného dňa. V obci Vyšné Ružbachy sa nachádza Kráter, najväčšie travertínové jazierko na území našej krajiny. Je súčasťou Ružbašských kráterov, pričom tu nájdete štyri veľké a niekoľko menších kráterov.
Ak plánujete deň v prírode, kde si budete môcť užívať úchvatné výhľady na okolitú prírodu, nasmerujte Vaše kroky do tisícročnej kaplnky.
Dejiny Kongregácie
V roku 1749 pápež Benedikt XIV. kánonicky potvrdil dielo kňaza Alfonza de’Liguori z Neapola s názvom Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa - redemptoristi. Tento vysokovzdelaný právnik zo šľachtickej rodiny už v roku 1732 zhromaždil okolo seba niekoľkých mužov a vytvoril misijné spoločenstvo pre evanjelizáciu a katechizáciu okrajových vidieckych vrstiev obyvateľstva.
Rehoľa si niekoľko desaťročí zachovávala len čisto regionálny charakter a jej prvoradou snahou bolo dosiahnuť tak cirkevné, ako aj štátne oficiálne schválenie. To sa však malo zmeniť príchodom dvoch mužov. V roku 1784 prišiel ako pútnik do Ríma rodák z moravských Tasovíc Klement Mária Hofbauer (Jan Dvořák) so spoločníkom Tadeášom Hüblom. Veľmi na nich zapôsobil zápal otcov v Kostole San Giuliano a požiadali o prijatie do Kongregácie.
Po vysvätení v roku 1785 dostali s povolením generálneho predstaveného Františka de Paolu úlohu preniesť Kongregáciu na sever za Alpy. Najskôr sa pobrali do Viedne. Keď však zistili, že z nariadenia cisára Jozefa II. bolo zrušených viac ako 700 kláštorov a teda niet reálnej možnosti na založenie nejakého nového spoločenstva, odišli do Poľska, kde ich pápežský nuncius Saluzzo poveril správou nemeckého Kostola sv. Benona vo Varšave.
Kvôli veľkej vzdialenosti, vtedajším ťažkostiam poštového spojenia a štátnej cenzúre korešpondencie sa čoskoro stalo nevyhnutným, aby Hofbauer obdržal rozsiahlejšie právomoc, i ako napr. prijímanie novicov, pripustenie k sľubom a k sväteniam a pod. V roku 1788 ho generálny predstavený de Paola vymenoval za svojho vikára na severe.
V roku 1807 porazil Napoleon Prusko, ktoré tak stratilo väčšinu poľských území a samotná Varšava sa dostala pod silný vplyv Francúzov, hoci oficiálne bola saským veľkovojvodstvom. Neprajníkom Kongregácie sa podarilo dosiahnuť od Napoleona zrušenie redemptoristov vo Varšave. Členovia boli v júni 1808 deportovaní do pevnosti Küstrin v Prusku, odkiaľ boli po štyroch týždňoch prepustení do svojich rodných krajov. Hofbauer sa vrátil cez Moravu naspäť do Viedne.
Neplánoval sa tam však zdržať dlho. Zo začiatku chcel odísť k svojim spolubratom do Švajčiarska, no uvažoval aj nad možnosťou realizovať svoju dávnejšiu túžbu - misie v Kanade, ktoré plánoval už od roku 1806. Najskôr mu to znemožnila vojna medzi Anglickom a Napoleonom, takže nemohol odísť do Anglicka, odkiaľ chcel cestovať ďalej; a potom sa k tomu pridali ťažkosti s políciou vo Viedni. Kým sa mu do februára 1809 podarilo veci ako-tak urovnať (pod dohľadom polície ostal až do smrti), bola už Viedeň obkľúčená Napoleonom, a tak nakoniec predsa len ostal v hlavnom meste monarchie, kde až do svojej smrti v marci 1820 rozvíjal bohatú pastoračnú činnosť.
Po Hofbauerovej smrti sa novým generálnym vikárom stal P. Joseph Passerat. Počas jeho vikariátu sa Kongregácia na severe dočkala rýchleho a ďalekosiahleho rozšírenia v 14 politicky samostatných štátoch. Pri jeho odstúpení v roku 1849 mala 21 domov a približne 350 členov.
Svätý Klement Mária Hofbauer
Ľudové misie redemptoristov v 19. storočí
Kongregáciou otriasla revolúcia v roku 1848, ktorá sa prehnala Európou a citeľne zasiahla práve redemptoristov. Redemptoristi spolu s jezuitmi boli v Rakúsku zakázaní. Väčšina členov sa stiahla do Altöttingu v Nemecku alebo do iných provincii, prípadne pôsobila v pastorácii ako diecézny klérus. Do roku 1840 sa mohli redemptoristi venovať svojmu hlavnému poslaniu - ľudovým misiám a exercíciám len výnimočne. Museli sa preto uspokojiť s inou apoštolskou aktivitou, aká bola možná v rámci kláštorných kostolov.
K tomu prišla ešte farská pastorácia v Frohnleiten a v Marburgu (dnes Maribor v Slovinsku). Až v roku 1840 sa presadili misie v Tirolsku. Skoro po roku 1840 sa presadili ľudové misie tiež v rôznych diecézach v Nemecku. V Štajersku sa taktiež mohlo konať niekoľko misií, ale až po revolúcii 1848 sa otvorilo Horné a aj Dolné Rakúsko a Viedeň misijnej činnosti. Predovšetkým sa rozvinuli misie na Sudetoch, v Čechách, Morave a v Sliezsku. Pozvoľna sa, samozrejme, ustálila aj misijná metóda.
Slovanské krajiny
Zásadnou zmenou bola už spomínaná revolúcia v roku 1848. Zrušenie Kongregácie dalo paradoxne podnet k presadeniu redemptoristov v Čechách a na Morave, keďže niektorí redemptoristi, ktorí utiekli z Rakúska domov, pochádzali práve z týchto krajín. Prvá ponuka prišla už nasledujúci rok od farára Antona Kuklu z Koclířova (nem. Ketzelsdorf) u Svitav. No ešte skôr, ako sa mali začať snahy o zakladanie domov v týchto krajinách, politická situácia sa zakrátko zmenila a Rakúska provincia povstala k novému životu.
Už 23. júna 1852 bola Kongregácia zvláštnym listom mladého cisára Františka Jozefa I. znova v celom Rakúsku obnovená. To, čo už bolo zasiate v mysliach predstavených - zakladanie nových kláštorov najmä v Čechách - sa už zakrátko malo aj uskutočniť.
Začiatky pôsobenia redemptoristov v Čechách a na Slovensku
Redemptoristi priši do Čiech v r. 1853. Po niekoľkých rokoch hľadania sa usadili predovšetkým na pútnických miestach (Svatá Hora - 1861, Králiky 1883). V roku 1901 vznikla pražská provincia tým, že sa oddelila od Viedne. Prvá polovica 20. storočia bola obdobím obrovského rozmachu redemptoristov v Čechách. Redemptoristi prevzali správu ďalších pútnických miest (Stará Boleslav, Frýdek, Svatý Kámen, Filipov). Usadili sa aj vo veľkých mestách (Plzeň, Brno, České Budějovice), kde sa venovali pastorácii všetkých skupín obyvateľstva. Mali vlastný systém vzdelávania a formácie (juvenát - Libějovice, noviciát, teologická škola - Obořiště).
Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku. Redemptoristi na Slovensku otvorili svoju prvú komunitu v Stropkove v roku 1921.
Viceprovincia Bratislava
Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza rieky Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku. Podnet na založenie kláštora v Bratislave dali misie, ktoré v rokoch 1933 i 1934 konali českí redemptoristi pre bratislavských Čechov. Tieto misie vzbudili v miestnych Čechoch túžbu, aby sa tu českí redemptoristi usadili. Za týmto účelom pražský provinciál kúpil v roku 1935 dom na rohu Puškinovej a Štefánikovej ulice. Pri kláštore bola postavená väčšia kaplnka, ktorú posvätili 5. júla 1936 a zasvätili svätým Cyrilovi a Metodovi. V roku 1941 redemptoristi založili kláštor na známom mariánskom pútnickom mieste Staré Hory pri Banskej Bystrici.
Začiatkom 60. rokov ŠtB postupne zatkla viacerých členov Kongregácie a ich spolupracovníkov, ktorí boli vzápätí po skupinách vyšetrovaní a súdení za podvracanie republiky. Bratislavská skupina pozostávala zo šiestich redemptoristov, jedného františkána a štyroch laikov.
Keď v našej vlasti opäť zavládla sloboda a mohli sme plne obnoviť svoju činnosť, stretli sme sa 9. januára 1990 v Nitrianskej Blatnici pri Radošine, kde ako správca farnosti či kaplán pôsobili dvaja naši spolubratia P. František Jurík a P. Ján Kintler. Páter viceprovinciál Ján Janok ml., ktorý niekoľko mesiacov predtým dosiahol dôchodkový vek, ukončil svoje kaplánske pôsobenie vo Farnosti svätej Alžbety v Košiciach a presťahoval sa do Bratislavy. Býval v dome, kde sa spolubratia stretávali pred zatknutím, a tak sa toto významné miesto stalo na určitý čas sídlom viceprovincie, keďže bratislavský kláštor nám vrátili až v lete 1991.
Kostol svätých Cyrila a Metoda sme prevzali hneď 14. januára 1990 a začali sme v ňom vykonávať pravidelné bohoslužby.
Na jar roku 1993 bol za viceprovinciálneho predstaveného zvolený P. Róbert Bezák. Prerušil svoju prípravu na doktorát z morálnej teológie a spravoval viceprovinciu postupne celých dvanásť rokov. Urobil významný krok, keď formáciu našich novicov začal na Slovensku a štúdiá filozofie a teológie vykonávali naši študenti u jezuitov na bratislavskom Teologickom inštitúte Aloisianum.
Kostol na Kramároch
V polovici roka 2006 nám trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol zveril novozriadenú farnosť Bratislava-Kramáre. Keďže na jej území sú štyri veľké nemocnice, popri farskej pastorácii sa naši rehoľní spolubratia venujú duchovnej službe chorým v týchto zariadeniach.
Dekrétom generálneho predstaveného P. Michaela Brehla zo dňa 13. 9. 2016 dňom 13. 2. 2017 zanikli jednotky Viceprovincia Bratislava a Provincia Praha a k rovnakému dátumu vznikla nová Provincia Bratislava - Praha.
Provincia Bratislava - Praha
Vo februári 2017 sa konala mimoriadna kapitula. Zišli sa na nej redemptoristi Pražskej provincie a Bratislavskej viceprovincie. Úlohou tejto kapituly bolo schváliť pripravené dokumenty nutné pre život novej provincie Bratislava - Praha: Stanovy, Pastoračný plán, Ekonomický plán, Plán komunitného života, a zvoliť vedenie provincie na štvorročné obdobie.
Túto mimoriadnu kapitulu Bratislavskej viceprovincie zvolal P. Václav Hypius dekrétom z 13. októbra 2016. V tom istom čase a na tom istom mieste sa konala aj mimoriadna kapitula provincie Praha. Bola to zároveň aj prvá kapitula novej provincie.
tags: #rehola #najsvatejsieho #vykupitela