Evanjelický kostol v Bardejove: História, interiér a význam

Bardejov, mesto s bohatou históriou, sa pýši mnohými architektonickými skvostami. Medzi ne patrí aj Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania, klasicistický chrám, ktorý má svoje miesto v dejinách mesta.

Vznik a výstavba

Evanjelický kostol v Bardejove vznikol v období po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Tento patent umožňoval protestantom postaviť si chrám tam, kde bolo 500 ľudí alebo 100 rodín. Bol postavený v rokoch 1798 - 1808 na ulici Dlhý rad. V zmysle tolerančného patentu bol postavený za severnou hradbou mesta. Stavba je postavená na základoch, ktoré tvoria dubové koly vbyté do štrkového podložia.

Architektúra a Interiér

Je to jednoloďová klasicistická stavba obdĺžnikového tvaru s polkruhovým oltárnym uzáverom. Chrám je vybavený neogotickým interiérom z 2. polovice 19. storočia. Vo východnej časti kostola pod oltárom je krypta. V západnej časti je umiestnená ihlanová veža. Nad vstupom do kostola je chronogramom „Čo šťastní kresťania tu pokľaknúc zakladajú, to požehnaj Ty sám Svätý Bože“ s dátumom.

Ďalšie Sakrálne Stavby v Bardejove

Okrem Evanjelického kostola sa v Bardejove nachádza množstvo ďalších sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnej rozmanitosti mesta. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Bazilika sv. Egídia: Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V roku 1580 odlial zvonolejár Ján s Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban. Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv.Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku.
• Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla: Postavený bol v rokoch 1901 - 1902. Hlavný oltár je z roku 1903 a ikonostas z roku 1914.
• Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov: Kostol postavili okolo roku 1380 augustiniáni. Neskôr ho vyžívali evanjelici a po roku 1686 keď v rámci rekatolizácie objekty prevzali františkáni, kostol zväčšili a rozšírili.
• Kostol sv. Anny: Pôvodná kaplnka z roku 1822 bola v 90. rokoch 20. storočia prestavaná na kostol.
• Kostol Povýšenia sv. Kríža: Kostol bol postavený v rokoch 1802 - 1831 a má pôdorys kríža.
• Kostol sv. Rodiny na Vinbargu: Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny bol postavený na sídlisku Vinbarg v roku 1999.
• Kaplnka sv. Jakuba: Kaplnka bola postavená okolo roku 1820. Kaplnka je situovaná na cintoríne sv. Jakuba v Bardejove.

Židovské Pamiatky

Židia sa v skladbe obyvateľstva Bardejova začali výraznejšie presadzovať od prvej štvrtiny 18. storočia. V rokoch 1771-73 bola postavená synagóga, ktorá sa stala základom pre vybudovanie osobitného suburbiálneho centra. V súčasnosti synagóga neslúži svojmu účelu.

Radnica a Bazilika sv. Egídia

Dominantami zachovalého historického centra Bardejova sú 2 stavby na Radničnom námestí, ktoré ročne navštívia tisíce turistov. Ako pamiatky nadregionálneho významu boli spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova v roku 2000 zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Dnes sa historické priestory radnice využívajú ako miestnosti Šarišského múzea a je v nich trvalo umiestnená historická expozícia Bardejov - Slobodné kráľovské mesto. Po stavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú a ideovú protiváhu farského Chrámu svätého Egídia, bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta.

Z architektonického hľadiska bola významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry. Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie.

Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice v strede námestia. Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba blokového charakteru stojaca na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh.

Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií.

Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou, pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi - južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou. Nachádza sa tu i soška chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom vytrčeným do námestia.

Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto hornošarišského mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom verejného života obyvateľov mesta.

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili.

Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. Pod vedením miestneho staviteľa Urbana došlo k ďalším úpravám a rozširovaniu stavby. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia. V roku 1580 odlial zvonolejár Ján s Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban.

V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami. Medzi najcennejšie exponáty patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša.

Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv.Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku.

Súhlas bol udelený apoštolským breve (krátkym listom). Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em. kardinál Angelus Sodano.

Na území Bardejova sú aj ďalšie významné cirkevné stavby a kostoly: Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, klasicistický Evanjelický kostol, Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov, Kostol sv. Anny, Kostol Povýšenia sv. Rímskokatolícky kostol v Bardejovských Kúpeľoch, Kostol sv. Rodiny na Vinbargu, Kaplnka sv. Jakuba, Pravoslávny kostol. V okolí Bardejova je zachovaných ďalších 7 gréckokatolíckych a 1 rímskokatolícky drevený kostol: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj.

tags: #bardejov #evanjelicky #kostol #interier