Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy ako Blumentálsky kostol, sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto na nároží Floriánskeho námestia a Blumentálskej ulice. Dominantou Floriánskeho námestia je kostol Blumentál, ktorý je spätý s celou jeho históriou, a súsošie sv. Floriána. Dnešný Blumentál je v poradí tretí kostol, ktorý na námestí postavili. Prvé sakrálne objekty v tejto lokalite vznikli už v 18. storočí.
Blumentálsky kostol v Bratislave
Počiatky a vývoj
V roku 1770 bola zriadená nová fara a budova pôvodnej sýpky bola adaptovaná na kostol, umiestnený na dnešnom rohu Radlinského a Vazovovej ulice. Pôvodný farský kostol vznikol prestavbou veľkej obilnej sýpky a nachádzal sa na rohu dnešnej Radlinského a Vazovovej ulice. Keďže obyvateľov v štvrti pribúdalo, bolo treba väčší svätostánok. V rokoch 1783 - 1784 bol postavený nový neskorobarokový kostol, v ktorom sa nachádzala kópia milostivého obrazu Matky dobrej rady z Genazzana. Tento obraz sa stal cieľom pútí.
Dnešný Blumentál však vznikol až zásluhou farára Jozefa Poecka, ktorý sa rozhodol postaviť nový kostol. Vzhľadom na rast počtu obyvateľov však čoskoro kapacitne nepostačoval, a preto bol v rokoch 1885 - 1888 vybudovaný nový chrám podľa projektu architekta Franza Rumpelmayera. Pri zbierke peňazí na novostavbu sa zadlžil, no získal dosť prostriedkov na neorománsky kostol, ktorý sa zachoval dodnes. Realizáciu stavby viedol bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Výstavba bola financovaná zo zbierok veriacich, ktoré prebiehali približne tridsať rokov, doplnených o úver.
Kostol bol slávnostne konsekrovaný v októbri 1888 za účasti približne 30 000 veriacich, pričom Bratislava mala v tom čase asi 70 000 obyvateľov. Veriaci tu na kostol čakali 118 rokov. Kardinála, ktorý ho prišiel vysvätiť, očakávali davy už na Hlavnej stanici. V deň posvätenia, 28. októbra 1888, bolo mesto vyzdobené a zvonili všetky zvony. Obrady si prišlo pozrieť 30-tisíc veriacich. Bratislava mala v tom čase približne 70 000 obyvateľov.
Architektúra a interiér
Architektúra kostola je riešená v eklektickom slohu s dominanciou neorománskych prvkov. Projektoval ho viedenský architekt Friedrich Rumpelmayer. Charakteristickým znakom je 78 metrov vysoká štíhla veža, ktorá svojím výrazom pripomína gotickú architektúru. Interiér je členený tromi loďami, ktoré oddeľujú dva rady monumentálnych kamenných stĺpov s leštenými žulovými driekmi.
Osem stĺpov, každý s priemerom približne 80 cm a výškou 3 m, je vyhotovených zo sivej strednozrnnej žuly mauthausenského typu, pravdepodobne pochádzajúcej z oblasti Hauzenberg pri meste Passau v Bavorsku. Dopravené boli loďou po Dunaji. Jeden stĺp váži približne 4 tony. Pätky stĺpov boli vytesané z litavského vápenca bádenského veku, pravdepodobne z lomu Oslip pri Neziderskom jazere. Rovnaký materiál bol použitý aj na sväteničku. Schody do presbytéria pochádzajú z litavského vápenca ťažného v lome Kaisersteinbruch.
Obetný stôl a ambona boli zhotovené zo svetlých mramorov dostupných v období socializmu - uralského mramoru Koelga a macedónskeho mramoru Sivec. Ako drieky niektorých oltárnych stĺpikov a bočného stolíka boli použité materiály z pôvodného zariadenia, konkrétne rakúske dekoratívne vápence z oblasti Adnet (Adnet Rotscheck, Adnet Urbano) a zelený serpentinit (Tauerngrün). Po roku 1989 bol vytvorený nový stolík z kararského mramoru, pričom sa uplatnil aj červený hľuznatý vápenec (pravdepodobne z Tardosu v Maďarsku).
Na stene bočnej lode sa nachádza monumentálne dielo sochára Jánosa Fadrusza - biely kríž s ukrižovaným Kristom, vyhotovený z mramoru. Do Blumentálskeho kostola sa dostal sadrový odliatok tejto sochy, ktorý tu zostáva dodnes. Busta z kararského mramoru vo vnútri kostola zobrazuje farára Jozefa Poecka. Vyrezávané barokové lavice sem priniesli z korunovačného Chrámu sv.
Lurdská jaskyňa, ktorá sa nachádza pri kostole, je postavená zo sivej bratislavskej žuly z miestnych lomov (Podhradie, Devín, Rösslerov lom).
Okolie kostola
V jeho blízkosti stáli kedysi vinohradnícke domčeky, v ktorých ich majitelia predávali vlastné víno. Floriánske námestie bolo kedysi križovatkou ciest z východu k Schöndorfskej a Špitálskej bráne. Domy na južnej strane námestia odstránili v 20-tych rokoch 20. storočia. Postavili tu namiesto nich obchodný dom Avion. Na prelome 19. a 20. storočia fungovala na severnej strane Floriánskeho námestia známa továreň na kefy bratov Grünebergovcov. Roku 1903 tu začali vyrábať zubné kefky značky Koh-I-Noor, ktoré sa uplatnili aj na svetovom trhu. Po druhej svetovej vojne továreň znárodnili a neskôr tu vyrábali aj parkety a nábytok. V blumentálskej fare na rohu Vazovovej a Radlinského ulice dlhé roky sídlila lekáreň U sv.
Okrem Blumentálu je výrazným symbolom Floriánskeho námestia aj barokové súsošie svätého Floriána. Súsošie, ktoré pochádza z 18. storočia, sem preniesli v roku 1938 z Námestia SNP. Pôvodne boli na podstavci zobrazené iba reliéfy zo života svätca a obláčikmi obklopená pyramída. Neskôr ich doplnili alegorické postavy Viery, Nádeje a Lásky.
V tejto trojposchodovej budove za kostolom bol kedysi útulok pre dievčatá, ktoré prichádzali do mesta slúžiť. Spravovali ho sestry sv. Kríža. Pomáhali dievčatám nájsť si prácu v kresťanských rodinách a poskytovali im ubytovanie. Fasáda, ktorá dnes pôsobí fádne, bola kedysi neogotická.
Blumentálske blues
„Vinohradnícke domy, vináreň U Ambruša a továreň na kefy stáli pri kostole už za prvej Československej republiky,“ opisuje okolie Blumentálu fotografia z knihy Blumentálske blues.
Blumentálske blues
Tabuľka významných udalostí a faktov
| Rok | Udalosť/Fakt |
|---|---|
| 1770 | Zriadená nová fara a adaptácia sýpky na kostol |
| 1783-1784 | Výstavba nového neskorobarokového kostola |
| 1885-1888 | Výstavba súčasného kostola podľa projektu F. Rumpelmayera |
| Október 1888 | Slávnostná konsekrácia kostola |
| 1938 | Premiestnenie súsošia sv. Floriána na Floriánske námestie |
tags: #rekonstrukcia #blumentalsky #kostol