Svätá Katarína Sienská: Život, dielo a relikvie patrónky Európy

Svätá Katarína Sienská, patrónka Európy a učiteľka Cirkvi, sa narodila 25. marca 1347 v Siene (osada Fontebranda) v Taliansku a zomrela 29. apríla 1380 v Ríme. Kanonizovaná bola 29. júna 1461 pápežom Piusom II. Jej sviatok sa slávi 29. apríla.

Životopis svätej Kataríny Sienskej

Katarína di Giacomo di Benicasa sa narodila v rodine farbiara vlny ako predposledná z 25 detí. Už ako dievčatko ju priťahovala Božia láska a v roku 1353 mala prvé videnie, po ktorom sa zaviazala Bohu súkromným sľubom čistoty. Po prekonaní mnohých prekážok vstúpila ako 16-ročná ku Kajúcim sestrám svätého Dominika (mantelatám). Pod vedením dominikánov viedla intenzívny duchovný život a venovala sa službe chorým.

Doma viedla prísny život modlitby, pôstu a pokánia až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, aby vykročila na cestu činného apoštolátu. Častejšie prežívala stav mystickej extázy. Jej vplyv na život Cirkvi bol čoraz silnejší. Žiadali ju o radu nielen pápeži, biskupi, kardináli, ale aj panovníci. Stálo ju veľa námahy, aby mnohých mužov a ženy každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Mala charizmu zmierovať znepriatelené mestá.

Plamennou výrečnosťou a nástojčivými listami priviedla samého pápeža Gregora IX. k tomu, aby sa vrátil z Avignonu do svojho sídla v Ríme. Veľmi milovala Cirkev a pápeža nazývala „sladký Kristus na zemi“. V Pise 1. apríla 1375 dostala stigmy, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. Posledné roky žila len z Eucharistie. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí: Dialóg, Modlitby (26) a Listy (382).

Desať rokov intenzívnej činnosti ju úplne vyčerpalo. Počas posledných hodín opakovane volala: „Krv! Krv!“. V hodine smrti povedala: „Buďte presvedčení, že jedinou príčinou mojej smrti je vrúcna láska k Cirkvi, ktorá ma stravuje“. A nakoniec povedala: „Otče, do tvojich rúk porúčam svoju dušu a ducha“. Zomrela dopoludnia v nedeľu po Nanebovstúpení Pána. Pochovali ju v chráme Santa Maria sopra Minerva v Ríme.

Pavol VI. jej udelil 4. októbra 1970 titul učiteľky Cirkvi a pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1999 vyhlásil za patrónku Európy.

Pomoc

• Patrónka Európy
• Talianska
• Ríma
• Dominikánskych laikov
• Proti moru
• Proti bolestiam hlavy
• Umierajúcich

„Ak ste tým, kým máte byť, založíte oheň nielen tam, kde ste, ale na celom svete“. (Sv. Katarína Sienská)

Relikvie svätej Kataríny Sienskej

Relikvia ex ossibus (z kostí).

V bohato zdobenom relikviári v bazilike San Domenico v Siene je uložená mumifikovaná hlava uctievanej svätej Kataríny Sienskej (1347-1380).

Podľa tradície Cirkvi sa spomína prenesenie pozostatkov sv. Kataríny Sienskej. Z Ríma, kde bola pochovaná, si chceli odniesť jej telo do rodného mesta Siena v Taliansku. Z obáv prichytenia pri odnášaní celého tela sa rozhodli preniesť len jej hlavu. Na ceste ich zastavila stráž a keď sa pomodlili k sv. Kataríne, vrece sa zázračne naplnilo okvetnými lístkami ruží.

V nedeľu 21. mája 2017 sa v Kostole sv. Antona a Pavla, pustovníkov, v Banskej Bystrici - Starej Sásovej uskutočnilo slávnostné vystavenie dvoch relikvií. Ide o ostatky sv. Antona (251 až 356), pustovníka, a sv. Kataríny Sienskej (1347 až 1380), panny a učiteľky Cirkvi a spolupatrónky Európy. Pre farnosť ich pripravili sestry dominikánky z Ríma. Relikvie „ex ossibus“ (z kostí) boli uložené v prenosných relikviároch. Pre sv. Antona bol vybratý relikviár v tvare „T“ (tau), pretože nosil palicu s takýmto tvarom. A pre sv. Katarínu bol vybratý relikviár v tvare horiaceho srdca v polsrdci, čo predstavuje sv. Katarínu s Kristovou láskou, ktorú ona nosila vo svojom srdci.

Listy svätej Kataríny Sienskej

Svätá Katarína Sienská zanechala rozsiahlu korešpondenciu. Jej listy sú plné duchovných rád a povzbudení.

Z listu sv. Kataríny Sienskej pápežovi:

„Najctihodnejší Svätý otec v Kristovi Ježišovi. Ó, Bože môj, Bože, sladká Láska!“

Z listu sv. Kataríny Sienskej pápežovi:

„Svätý otče, môj otec v Kristovi, sladkom Spasiteľovi, tvoja nehodná a úbohá dcérka, Katarína, sa ti odporúča v drahocennej Krvi Božieho Syna. Zdá sa, že sladká vôľa Boha je, aby si vyzdvihol tento Znak a viem, že aj ty, Svätý otče, po tom veľmi túžiš. »Povedz mu, že… chcem, aby vyzdvihol najsvätejší Kríž nad hlavami neveriacich a tiež nad hlavami svojích podriadených, to znamená, tých, ktorí sa pasú a živia v záhrade svätej Cirkvi, aj tých, ktorí sú vysluhovateľmi mojej Krvi. Chcem, aby nad nimi vyzdvihol Kríž a týmto spôsobom boli zničené ich nadostatky a chyby. A keď vloží kríž do rúk dobrých pastierov a predstavených svätej Cirkvi, vtedy sa vykorenia všetky chyby a zasadia cnosti. Ak doteraz to bolo inak, tak nech aspoň nový pastieri budú dobrými a cnostnými ľuďmi, ktorí sa neboja smrti svojho tela. Boh si neželá, aby túžili po hodnostiach, vyznamenaniach, svetských poctách, pretože Kristus o ne nedbal, ale všímal si len veľkosť ducha a bohatstvo cností. Veľmi ťa prosím, Svätý otče, prosím ťa pre lásku umučeného Baránka, zabitého a opusteného na kríži: ako Jeho zástupca plň Jeho vôľu. Rob všetko, čo je v tvojej moci a vtedy budeš ospravedlnený pred Bohom a upokojíš svoje svedomie. Ak to neurobíš, Boh ťa prísne potrestá.“

Z listu sv. Kataríny Sienskej:

„Vzchop sa, otče a neboj sa ničoho, lebo sa netreba báť. …Svätý otče, odpusť mi, ach, odpusť.“

Z listu sv. Kataríny Sienskej:

„Najdrahšia dcéra v Kristovi, sladkom Ježišovi. Ja, Katarína, služobnica a otrokyňa sluhov Ježiša Krista, vám píšem v Jeho drahocennej Krvi, s prianím vidieť vás spútanú putom božskej lásky. Toto puto držalo Bohočloveka pribitého a prikovaného na dreve najsvätejšieho Kríža, pretože klinec by Ho nemohol udržať, keby Ho nedržala láska.“

Z listu sv. Kataríny Sienskej:

„Láska je tým sladkým a svätým putom, ktoré spútava dušu s jej Stvoriteľom; spútava Boha s človekom a človeka s Bohom.“

Z listu sv. Kataríny Sienskej:

„Moje milované deti v Kristovi, sladkom Ježišovi! Dobre si všimnite, že On je cesta a pravidlo, ktorým sa máte riadiť vy i všetky tvory. Chcem, aby ste si Ho položili pred oči svojej mysle. Pozrite len, aké poslušné je ono Slovo! Neodmieta namáhavú ťarchu, ktorú naň vložil Otec, ale naopak, s veľkou túžbou sa ponáhľa. To ukázal pri Poslednej večeri, keď povedal: »Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.« Jesť baránka je to isté ako plniť Otcovu vôľu a svoju synovskú túžbu. A keď vidí, že už mu neostáva čas (vidí sa pri cieli, keď má seba priniesť Otcovi na obetu za nás), raduje sa a jasá, hovorí s radosťou: »Veľmi som túžil.« To bol veľkonočný baránok, o ktorom hovoril: dať seba samého za pokrm a z poslušnosti voči Otcovi priniesť na obetu svoje telo. Ježiš už jedol so svojimi učeníkmi veľkonočných baránkov, ale nikdy nie takého ako teraz. Neoceniteľná, najsladšia a najvrúcnejšia láska! Vôbec nemyslí na útrapy ani na svoju potupnú smrť. Slovo vidí, že Ho Boh vyvolil a zasnúbilo sa s ľudstvom. Preto vás prosím, drahé moje deti v Kristovi, sladkom Ježišovi: dôverujte v Krv ukrižovaného Krista a nikdy sa ničoho nebojte! Chcem teda, aby ste sa nikdy nebáli. Nech zmizne z vás každý otrocký strach! So sladkým a milujúcim Pavlom povedzte: »Vydrž dnes, moja duša. Skrze ukrižovaného Krista môžem všetko. Túžbou a láskou je vo mne Ten, ktorý ma posilňuje.« Milujte, milujte, milujte! Kto je vo svete, pláva po tomto mori svojimi rukami. Ale kto je vo svätej reholi, pláva na rukách druhého, na rukách svojej rehole. Dôverujte! Prameň lásky nájdete v boku ukrižovaného Krista. Chcem, aby ste tam mali miesto a príbytok. Nuž, vstaňte s veľkou a horúcou túžbou! Choďte a vstúpte, a zostaňte v tomto sladkom príbytku. Ani diabol ani nijaký tvor vám nemôže vziať milosť ani vám zabrániť, žeby ste neprišli k svojmu cieľu: vidieť, požívať Boha. Zostaňte vo svojej a sladkej Božej láske.“

List sv. Kataríny Sienskej Kristofóre predstavenej kláštora sv. Pavla v Pise:

„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a milej Panny Márie. Moja najdrahšia dcéra v presladkom Kristovi Ježišovi. Ja, Katarína, pomocnica a slúžka služobníkov Ježiša Krista, píšem ti v Jeho predrahej Krvi; túžim totiž vidieť teba i ostatné, ktoré kráčate v šľapajach našej svätej matky Agnesy. O to vás prosím a si želám, aby ste sa držali jej náuky a spôsobu života. Viete, predsa, že vás pravej pokore vždy učila slovom a príkladom. To práve bola jej hlavná čnosť. A vôbec sa tomu nedivím, pretože mala to, čo má mať snúbenica, ktorá túži nasledovať pokoru svojho Snúbenca. Nosila v sebe vrodenú lásku, ktorá jej v srdci nepretržite horela a ju spaľovala. Dychtivo pátrala po dušiach, aby ich zachraňovala s pocitom šťastia a vnútorného blaha. Či viete, aká pohnútka ju priviedla k dokonalej a pravej čnosti? Bolo to, že sa slobodne a dobrovoľne zriekla seba a vecí tohto sveta a z nich nič nechcela mať vo vlastníctve. Táto vznešená panna totiž správne pochopila, že človek, ktorý vlastní majetky tohto sveta, často podľahne pýche; stráca aj tú nepatrnú čnosť pravej pokory; upadá do zmyslovej sebalásky, niet v ňom božskej lásky a ochabuje v bdení a modlitbe. Veď srdcia a city, ktoré sú plné pozemských vecí a sebalásky, nemôžu sa napĺňať ukrižovaným Kristom a vychutnávať sladkosť pravej modlitby. Toto si všímala nežná Agnesa, a preto sa vyzliekla zo seba a obliekla si ukrižovaného Krista. A nerobila to iba pre seba samú, ale taký odkaz nechala aj nám. Dobre viete, že vy, snúbenice, zasvätené Kristovi, nemôžete mať to, čo patrí otcovi, lež čo patrí večnému Snúbencovi; veď patríte Jemu. Vlastníctvom vášho otca je baživosť po majetku. My sa jej musíme zbaviť, keď nadíde čas rozhodovania, či ísť za Snúbencom a zmocniť sa Jeho pokladov. Akýže však bol ten poklad ukrižovaného Krista? Ak sa zmocníte tohto pokladu silou rozumu, zapáleného ohňom lásky, dosiahnete tie čnosti, o ktorých sme hovorili: budete pravé dcéry svojej matky, budete snúbenice rozumné a nie zábudlivé, zaslúžite si, aby vás prijal ukrižovaný Kristus. On sám vám láskavo otvorí bránu do večného života. Viac nevravím. Ponorte sa do Krvi ukrižovaného Krista. Vzchopte sa k pravej bedlivosti a buďte jednotné. Zotrvajte vo svätej a nežnej láske k Bohu.“

List sv. Kataríny Sienskej matke:

„Najdrahšia moja matka v Kristovi, sladkom Ježišovi. Tvoja nehodná a biedna dcéra Katarína ti chce dodať síl v drahocennej Krvi Božieho Syna. Veľmi som si priala vidieť ťa ako pravú matku nielen môjho tela, ale i mojej duše. Uvažovala som nad tým, že ak budeš viac milovať dušu než telo, odumrie v tebe každá prehnaná láska a ani ťa príliš nebude mrzieť moja telesná neprítomnosť. Dokonca budeš mať z nej radosť a pre Božiu česť budeš chcieť znášať všetky ťažkosti. Budeš sa len o to snažiť, aby sa Bohu vzdala česť. Vzdávanie cti Bohu v mojej duši zväčšuje milosť a čnosť. Chcem, aby si sa učila od onej sladkej Matky Márie, ktorá pre česť Božiu a pre spásu nás všetkých nám darovala Syna, a ktorý zomrel na dreve presvätého Kríža. Keď potom Mária po Kristovom nanebovstúpení osirela, zostala so svätými učeníkmi. Uváž, že spoločný život mohol byť pre Máriu i pre učeníkov veľkou útechou, ich odchod jej však musel spôsobiť zármutok. A predsa na chválu a slávu svojho Syna a pre spásu všetkých ľudí dovolí a chce, aby odišli. Volí si radšej trýzeň z ich odchodu než útechu z ich prítomnosti. Chcem, aby si sa od nej učila, najdrahšia moja matka. Vieš predsa, že mojou povinnosťou je plnenie Božej vôle. A viem, že chceš, aby som ju plnila. Božia vôľa bola, aby som odišla, a odchod nebol bez tajomstva ani bez veľkého úžitku. Božia vôľa to bola, keď som zostávala, a nie vôľa nejakého človeka. A keby niekto hovoril inak, je to falošné a nie je to pravda. Ty však, moja dobrá a sladká matka, ty sa máš radovať, a nie smútiť a každú ťažkosť máš znášať na česť Božiu a pre spásu svoju i moju. Pozdvihni, pozdvihni trocha svoje srdce a svoj cit k sladkému a presvätému Krížu, kde odumiera každá ťažkosť. Snaž sa chcieť znášať trochu časnej bolesti, aby si unikla večnej, ktorú si zaslúžime za svoje hriechy. Zostávaj v svätom a sladkom Božom milovaní.“

Smrť svätej Kataríny Sienskej

Na Tretiu pôstnu nedeľu sa začal zo zasvätenej panny celkom vytrácať život. Spôsobili to nespočetné muky, ktoré v jej útlom tele vzrastali, a ešte viac nesmierne duševné bolesti, ktoré ju tlačili, keď denne videla, ako kresťania urážajú Boha, i nebezpečenstvá, ktoré pozorovala, že denne rastú v Jeho svätej Cirkvi. Tak to šlo až do nedele, po ktorej toho roku bezprostredne nasledovalo Nanebovstúpenie Pána. Bolo 29. apríla 1380. Pred svitaním nastala u zasvätenej panny veľká premena, trvajúca asi dve hodiny. Potom ju až do svitania stále opúšťali sily, málo hovorila a nezmohla sa skoro na nijaký úkon, len nepretržite, namáhavo a slabo dýchala. Preto sa rozhodlo, že jej treba udeliť sviatosť pomazania chorých.

Po prijatí sviatosti pomazania chorých, keď panna zotrvávala tak, ako by nič necítila, začala sa po krátkej prestávke úplne meniť. Robila rozličné gestá, rukami aj vzrušenou tvárou, ako by dávala najavo, že ju napáda nemalé množstvo zlých duchov. A skutočne to tak bolo. V tomto krutom boji bojovala panna viac než poldruhej hodiny. Potom sa však jej tvár okamžite celkom zmenila. Namiesto temnej a rozrušenej tváre bola tvár anjelská a radostná. Dali sme jej pred oči ikonu, v ktorej bolo mnoho pozostatkov svätých, a niekoľko pekných obrázkov. Potom v modlitbe začala vyznávať svoje hriechy pred Božou tvárou, hoci to počuli aj iní. Prejavila ľútosť nad všetkými hriechmi všeobecne a potom sa o nich zmienila aj jednotlivo takto: »Moja vina, večná Trojica, že som biedne hrešila mnohými nedbalosťami, nevďačnosťou, neposlušnosťou a mnohými inými hriechmi. Beda mne, úbohej…« Tak sa obviňovala z týchto i z mnohých iných pokleskov táto prečistá holubica.

Tak zotrvávala nejaký čas v tejto modlitbe. Potom sa panna obrátila k nám a niekoľkými slovami nám poukázala na cestu dokonalosti. Každému uložila, čo má robiť po jej smrti. Prosila tiež za odpustenie, že - podľa jej mienky - málo sa starala o našu spásu. Ale toto všetko nijako neprerušovalo modlitbu panny. A keď sa blížila k vytúženému cieľu, modlila sa zvlášť za svätú Cirkev a dôrazne vyhlásila, že dáva svoj telesný život za ňu. Potom sa modlila za Urbana VI. a tiež dôrazne vyznala, že on je ten pravý najvyšší veľkňaz. Tiež povzbudila svoje deti, aby za túto pravdu položili aj život, ak by bolo treba. Ďalej sa s nemalou vrúcnosťou modlila za všetky deti, oboch pohlaví, ktoré jej boli v Pánovi veľmi milými. Použila mnoho slov, ktorými sa modlil Pán k Otcovi za svojich učeníkov, keď mal za Ním prísť. Takto sa približovala k cieľu, po ktorom tak mocne a dlho túžila. Pritom zotrvávala v nepretržitej modlitbe a hovorila svojmu Snúbencovi: »Pane, voláš ma a ja idem k Tebe. A pozri, ja idem k Tebe nie so svojimi zásluhami, ale len s Tvojím milosrdenstvom; prosím Ťa, aby sa mi ho dostalo mocou Tvojej Krvi.« Potom viackrát hlasito volala: »Krv! Krv!« A nakoniec povedala: »Otče, do Tvojich rúk porúčam svoju dušu a ducha.«

Svätá Katarína Sienská nám zanechala bohatý duchovný odkaz. Jej život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých ľudí na celom svete. Jej príklad nás povzbudzuje k hlbšej viere, láske k Cirkvi a službe blížnym. Jej relikvie sú pre nás pripomienkou jej svätosti a povzbudením k nasledovaniu jej príkladu.

tags: #relikvie #katariny #sienskej