Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. Má plochu 1200 metrov štvorcových a kapacitu viac ako 5000 ľudí. Táto dominanta a pýcha Košíc prešla v uplynulých rokoch rozsiahlou rekonštrukciou. Pri obdive nad jej krásou a veľkoleposťou si možno uvedomiť, že úplne na začiatku bola malá “nehoda”, ktorá sa stala nepozornému kňazovi pred zhruba 650 rokmi.
Eucharistický zázrak a vznik pútnického miesta
Stavať ho začali na konci 14. storočia na mieste pôvodného farského kostola, pričom v tom čase v meste už stáli aj dominikánsky a františkánsky kostol. Pre samotných Košičanov bola vtedy táto rozsiahla gotická katedrála príliš veľká. Prečo sa teda pustili do jej náročnej výstavby? Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety.
Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre. To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka.
„Kvôli tej relikvii sem prichádzali pútnici napríklad aj z Ukrajiny. Vieme, že v roku 1380 už bola dokončená kaplnka sv. Michala. Ona je staršia ako dóm, takže predpokladáme, že tá relikvia bola uložená pôvodne tam, a na mieste farského kostola začali stavať tento - nazvime ho - pútnický chrám,“ priblížil Šándor. Zázrak priťahoval stredovekých pútnikov vo veľkých počtoch, pre ktorých bolo potrebné zabezpečiť zodpovedajúci priestor.
Katedrála má vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Do šošovkovitého námestia je chrám akoby „vtlačený“, pričom z dvoch strán ho ešte v minulosti obtekal potok. O tom, že stavitelia sa snažili využiť čo najviac priestor pre pútnikov, svedčí podľa farára aj pomerne malá svätyňa dómu. Odkaz na relikviu naznačujú tiež zobrazenia šatky s odtlačkom Kristovej tváre, tzv. veraikon (pravdivý obraz). „Aj ikonograficky nám to vychádza a podporuje tú myšlienku Kristovej krvi,“ dodal Šándor.
Hlavný vstup do chrámu bol v stredoveku od priestoru trhoviska a Urbanovej veže, preto je severný portál aj najkrajší. Tam sa sústreďovali pútnici a ním prechádzali do chrámu. „Relikvia bola uložená na ľavej strane na empore, točité schody slúžili na to, aby pútnici jednou stranou vychádzali hore a druhým vretenom schádzali dole,“ priblížil ďalej farár.
Košice, ako významné pútnické miesto stredovekej Európy, potvrdila odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402. Neskorší zánik kultu súvisel so šírením reformačných myšlienok, relikvia bola pravdepodobne zničená počas náboženských vojen v 17. storočí. Postupne sa pritom zabudlo na pôvodné poslanie južnej empory dómu, ako miesta, kde boli relikvie vystavované a uctievané.
Dóm sv. Alžbety je aj najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.
Dóm sv Alžbety v Košiciach
Nové relikvie v Dóme sv. Alžbety
V Dóme sv. Alžbety pribudla ďalšia vzácna relikvia. Priniesli ju až z Libanonu na žiadosť košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Ide o kosti sv. Charbela, s ktorým sa spája niekoľko zázrakov. Ide o relikviu prvej triedy, teda z kostí sv. Charbela.
„Svätý Charbel sa narodil 8.mája 1828 a zomrel na Vianoce 1898. Relikvia sv. Charbela zostane v Dóme sv. Alžbety natrvalo. Medzi najznámejšie uzdravenia patrí aj vyliečenie ochrnutej ženy, ktorej sa práve tento svätý zjavil. Vždy 22.dňa v mesiaci sa preto žena chodí k hrobu svätca modliť. Aj v Košiciach sa vždy v tento deň o 18.00 hod. koná svätá omša na jeho počesť.
„Keď svätý Charbel zomrel, tak ho v plachte pochovali do spoločného hrobu, lebo tam bol taký zvyk. A z jeho hrobu 45 dní potom vychádzalo svetlo. K hrobu preto začali chodiť stovky pútnikov. Medzi nimi boli aj kňazi, ktorí sa na mieste odfotografovali. Keď film vyvolali, v pozadí zbadali postavu sv. Charbela. „A táto fotka sa používa na celom svete, aj pri svätorečení sa použila.
Sv. Charbel žil v kláštore Annayi, asi 60 kilometrov od Bejrútu. Po 23 rokoch odišiel do pustovne, ktorá bola vzdialená asi pol hodiny cesty, kde žil azketickým a pustovníckym životom. Košice sa môžu pochváliť tým, že relikviu sv. Charbela získali ako prví na Slovensku. Najbližšie majú túto relikviu až v Poľsku.
Veriaci i návštevníci si môžu v Dóme pozrieť aj ďalšie relikvie - sv. Ondreja apoštola, sv. Alžbety, troch košických mučeníkov a najvzácnejšiu relikviu sv. Veriaci ich môžu nájsť pri krstiteľnici.
V marci sa uskutočnila púť Košickej arcidiecézy do Libanonu, ktorý je rodiskom viacerých svätcov vrátane rehoľníčky Rafky. Maronitské sestry darovali jej relikvie predsedovi Konferencie biskupov Slovenska a košickému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi. Minulý týždeň boli inštalované v Dóme sv. Alžbety v Košiciach počas tradičnej bohoslužby ku cti sv.
„V kláštore prežila 26 rokov, v modlitbe, odriekaní, sebazapieraní, v tichu. Prvú októbrovú nedeľu 1885 v modlitbe prosila Pána o účasť na jeho vykupiteľskom utrpení. Jej modlitba bola vyslyšaná a Rafka naozaj prežila počas dvanástich nasledujúcich rokov veľa fyzického utrpenia, napríklad postupne strácala zrak, pridružili sa aj iné choroby. V roku 1899 úplne stratila zrak a bola paralyzovaná na celom tele,“ uviedol pre Košice Online dekan Farnosti sv.
Rafka zomrela v roku 1914. Podľa tradície sa tri dni po smrti zjavila svojej predstavenej, ktorá bola chorá. Rafka ju vyzvala, aby si zobrala trochu zeme z jej hrobu a potrela si ňou postihnutú časť tela. Predstavená to tak urobila a bola vyliečená.
„Je známa po celom svete zázrakmi, ktoré sa dejú prostredníctvom zeme z jej hrobu. Keď navštívite kláštor sv. Rafky, tak dostanete prášok, ktorý sa zbiera pri jej hrobe. Sestry, ktoré spravujú kláštor, ten prášok dávajú najmä chorým a trpiacim. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 2001 vyhlásil za svätú. Predchádzala tomu mimoriadna udalosť, ktorá je súčasťou procesu svätorečenia. Na príhovor Rafky bolo z nádorového ochorenia uzdravené 2,5-ročné dievčatko.
„Keď napríklad v kostole sa ukrývajú relikvie svätých, tak zväčša tá farnosť alebo kňaz prostredníctvom biskupa žiada o tú relikviu konkrétneho svätca. Toto bolo celkom spontánne a prekvapivé, že tú relikviu nám ponúkla sestra predstavená. Berieme to ako vzácny dar a prejav ich dobrosrdečnosti, ale aj vzácny dar zhora, že sv. Rafka chcela byť prítomná v našej košickej katedrále spolu so sv.
„Verím, že spolu so sv. Charbelom budú robiť duchovnú oázu v našej katedrále nielen v meste, ale aj na východe. Všetci tí, ktorí tu budú prichádzať, budú mať možnosť sa stretnúť práve s touto sväticou. Veriaci môžu nájsť relikvie sv.
Význam Dómu sv. Alžbety pre Košice
Timothy Juckes uvádza ako veľmi prekvapivú zmenu plánov výstavby Dómu, najmä jeho južnej veže, vrátane výstavby miestnosti, kde mali byť relikvie uchovávané. Uvedomujú si podľa vášho názoru dnešní Košičania, v akom meste žijú? Nie, lebo dosť dobre nepoznajú jeho dejiny.
Moja skúsenosť hovorí, že keď som si niekedy čítal dejiny Dómu sv. Alžbety, tak mi to pripadalo dosť nestráviteľné. Samý dátum, číslo, rozmer a neviem čo všetko. A práve cez relikvie a kult Svätej krvi sa mi podarilo dať tomu nejaký príbeh. Príbeh, ktorý tu bol, ktorý tomu dáva zmysel, ktorý sa dobre pamätá a je živý dodnes. Prirodzene, na mnohé sa zabúda, ale to je práve povolanie historikov, aby takéto veci odhaľovali.