Vianočný stromček: Zelený symbol Vianoc a jeho hlboký význam

Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Viete však ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty?

Pôvod a história vianočného stromčeka

História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.

Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku.

Za vznikov vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.

Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský. Siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša “Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."

Na naše územie prenikol stromček v 18. storočí z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.

Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi.

V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.

Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc.

Vývoj vianočných ozdôb

Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.

V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.

Guľaté banky na vianočnom stromčeku pripomínali pôvodne plody stromu, ktoré jedli Adam a Eva. Ako už bolo spomínané, vešali sa najskôr na vianočné stromčeky jablká, orechy a medovníky. Až postupom času boli ozdoby vianočného stromčeka rôznorodejšie. Asi pred 150 rokmi boli vianočné ozdoby vyrobené z kartónu, zväčša v tvare zvierat, ktoré deti pomaľovali. Až keď vynašli fúkači skla výrobu vianočných gúľ, zdobili sa jedličky nimi. Tenké strieborné alebo zlaté staniolové prúžky patria v mnohých domácnostiach tiež na vianočný stromček. Zvyk používať lamety siaha až k roku 1878.

Dávno pred príchodom kresťanstva mali rastliny a stromy, ktoré zostali zelené po celý rok, pre ľudí v zime osobitný význam. Tak ako si dnes ľudia zdobia svoje domovy počas sviatkov borovicami, smrekmi a jedľami, starodávne národy si vešali na dvere a okná zelené konáre. V mnohých krajinách sa verilo, že odpudzujú čarodejnice, zlých duchov a choroby.

Vianočný stromček na Slovensku

Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19.storočia a 30. rokoch 20.storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.

Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.

Umelý vs. živý vianočný stromček

Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Zaobstarať si však živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? Ktorý z nich je ekologickejší k prírode?

Vo väčšine rodín sa na Vianoce zvyknú stavať severské jedle, strieborné jedle alebo modré smreky. Pravé prírodné stromčeky znamenajú však aj určité nevýhody, ktoré u umelých stromčekov nemáme. Už po krátkom čase z nich padá ihličie, čo znamená ustavičné pobehovanie s vysávačom alebo metlou. Okrem toho treba vianočný stromček aj zlikvidovať. Pritom sa ihličie ešte roznesie po celom byte. Oproti tomu umelé jedličky nepúšťajú ihličie a dajú sa používať opätovne aj niekoľko rokov. A to šetrí nielen peniaze ale aj životné prostredie. Umelý vianočný stromček sa dá úsporne uskladniť v pivnici a každý rok 24. decembra opäť použiť.

Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.

Ružový vianočný stromček - moderný trend?

Ružový vianočný stromček sa ešte pred pár rokmi zdal byť extravaganciou z katalógov, no dnes čoraz častejšie stojí v centre obývačky a… priťahuje všetku pozornosť. Čo vlastne znamená ružový vianočný stromček a ako ho dobre vystaviť tak, aby interiér zostal vyvážený a harmonický?

Roky v domácnostiach vládol zelený vianočný stromček ozdobený červenou, zlatou a bielou. Tradičné vianočné farby odkazujú na symboliku: červená na lásku a obetu, zelená na život, zlatá na svetlo a nádej. Ružové dekorácie sa spočiatku objavovali len ako jemné akcenty: jednotlivé ozdoby, stužky či figúrky. Dnes sa zakomponovanie ružového vianočného stromčeka v mnohých domácnostiach stáva vedomou estetickou voľbou, a nie „rozmarom“.

Farba ružová na Vianoce nie je náhodná. Keď si namiesto klasickej červenej farby vyberiete ružové vianočné ozdoby, ukážete, že tradíciu beriete ako východiskový bod, a nie ako striktné pravidlo.

Kľúčom je správne zdobenie stromčeka. Ak len skúšate ružovú, siahnite po jemných riešeniach. Vtedy klasický zelený vianočný stromček vyzdobený neutrálnymi farbami má len niekoľko ružových akcentov. Takéto vianočné ozdoby stále nadväzujú na tradíciu vianočného stromčeka, ale ukazujú, že máte radi trošku sviežosti. Takýto ozdobený vianočný stromček vyzerá inak, no neprevláda nad celým interiérom.

Ak milujete „wow” efekt, ružový vianočný stromček zažiari v plnej paráde. V takejto verzii preberajú ružové vianočné ozdoby vedenie. Vianočné stromčeky v štýle glamour dokonale ladia s modernými interiérmi plnými skla, kovu a lesklých povrchov. Ružová sa výborne uplatní aj vtedy, keď máte radi dekorácie v retro štýle. V takejto podobe ružová farba nevyčnieva, ale dodáva vianočnému stromčeku teplo a nostalgiu.

Aj ten najkrajší stromček potrebuje vhodné pozadie. Ak staviate na ružových prvkoch, je lepšie, aby steny zostali tlmené: biele, sivé alebo béžové. Pridajte jemné akcenty v podobnej farbe: podušky, deku, behúň na stôl v pastelovej ružovej. LED svetielka na stromčeku ladia so stojacími lampami a nástennými svietidlami. Napriek prvému dojmu ružový vianočný stromček neodkláňa od tradície. Skôr ju interpretuje. Keď volíte netradičné riešenia, nevylučujete sviatky. Len posúvate akcent: namiesto striktného opakovania starých vzorov vytvárate vlastné.

Vianočné tradície a zvyky

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.

Predvianočné obdobie je pre mnohých ľudí obdobím rozjímania, ponorenia do myšlienok: pečenie medovníkov, zdobenie stromčeka a stretnutie s rodinou. K Vianociam patria aj obyčaje, ktoré sa každý rok vracajú: ozdobený vianočný strom, adventný veniec, alebo darčeky pod stromčekom. Veľa ľudí sa každý rok opäť teší ba predvianočný a vianočný čas: vianočné pečivo, množstvo darčekov, bohato ozdobený vianočný stromček alebo jasličky - to všetko patrí pre nás k tradičným vianočným sviatkom. Pre mnoho rodín majú Vianoce však aj iný podstatný význam: čas strávený s najbližšími.

Štedrý večer je 24. decembra a to je predvečer Vianočných sviatkov. V mnohých rodinách sa v tento večer udeľuje vianočná nádielka. Vianoce sú 25. decembra a v kresťanskom vierovyznaní pripomínajú sviatok narodenia Ježiša Krista. Martin Luther vynašiel Ježiška ako vianočnú postavu, ktorá prináša vianočné darčeky.

Zelený uprostred zimy bol stromček už v stredoveku symbolom nového života. V tom čase sa vešali jedľové alebo imelové vetvičky na oslavu Vianoc. Vetvičky však mali aj pomáhať v odháňaní všetkého zlého. Podľa povesti stál prvý vianočný strom v roku 1419 v Nemocnici sv. ducha vo Freiburgu. Bol ovešaný medovníkmi, jablkami a orechmi, pre ktoré boli vyhotovené malé vrecúška. Okolo roku 1800 sa stalo moderným postaviť si vianočný stromček v príbytku. Najskôr stromčeky ešte viseli zo stropu, ak bolo v izbe málo miesta. Až v 19. storočí sa začali stavať na zem.

Adventný veniec

Klasický adventný veniec pozostáva väčšinou z jedľových vetvičiek a štyroch sviečok. Moderné varianty ponúkajú rôzne farby a formy. Prvý adventný veniec pochádzal z roku 1833. V jednom detskom domove deti zakaždým chceli vedieť, kedy konečne prídu Vianoce. Preto zobral Johann Hinrich Wichern koleso z voza a umiestnil naňho 24 sviečok, jednu na každý deň od začiatku adventu až po Štedrý večer. Tak mal prvý adventný veniec 20 malých sviečok na každý všedný deň a 4 veľké na každú adventnú nedeľu, každý deň pri zapaľovaní jednej sviečky tak deti vedeli, koľko krát sa ešte musia vyspať.

Aj adventný kalendár patrí pre mnohých ľudí, najmä pre deti, k predvianočnému času. Pôvodný adventný kalendár pozostával z 24 sviečok a mal podobný význam ako adventný veniec. Začiatkom 20. storočia sa začali predávať prvé potlačné adventné kalendáre.

Význam imela

Imelo je ďalším symbolom Vianoc. Ako sa stalo takýmto symbolom? Pred stáročiami bolo imelo považované rôznymi kultúrami za posvätnú rastlinu s mystickými silami. Drúdi ho používali v obradoch a bolo spojené s plodnosťou a ochranou.

Ako sa kresťanstvo šírilo, tradícia zavesenia imela počas Vianoc získala nový význam. Avšak obľúbená tradícia bozkávania pod imelom sa údajne zrodila z nórskej mytológie. Postupom času sa táto prax premenila na hravú sviatočnú tradíciu, kde páry kradnú bozká pod imelom.

Tradícia Vianočných Pančúch

Tradícia zavesenia vianočných pančúch pri krbe alebo na konci postele pochádza zo príbehu svätého Mikuláša, ktorý hádzal vrecká plné zlata komínom do domu chudobného muža, ktoré skončili v pančuchách zavesených pri ohni na sušenie.

Od tej doby deti po celom svete prijali tradíciu zavesenia pančúch na Štedrý večer, dúfajúc, že ich nájdu plné malých darčekov, pochúťok a prekvapení od Santa Clausa na Vianočné ráno.

Santa Claus a jeho soby

Ikonická postava, ktorú dnes poznáme ako Santa Clausa, sa vyvinula počas stáročí a stala sa symbolom darovania darčekov a sviatkov. Korene Santa Clausa možno sledovať až k svätému Mikulášovi, uznávanému kresťanskému biskupovi známemu svojimi skutkami lásky a štedrosti voči menej šťastným. Jeho povesť sa rozšírila ďaleko a široko a spojila sa s vianočnými oslavami.

V priebehu rokov rôzne tradície, príbehy a zvyky z rôznych kultúr prispeli k vývoju Santa Clausa, ktorý sa stal milým mužom v červenom obleku, s bielym bradou a saniach plných darčekov. Hovorí sa, že Santa Claus prebýva v kúzelnom Severnom póle. Santa Claus zdieľa svoj útulný dom s pani Clausovou a komunitou usilovných elfov.

Santa Clausovi verní sobi hrajú kľúčovú úlohu v šírení vianočnej tradície darovania darčekov. ťahajú Santa Clausove sane nočnou oblohou, nesúc ho na jeho ceste, aby doručil vianočné darčeky deťom po celom svete. Mená Santa Clausových sobov sú: Rudolf (slávny sob s červeným nosom), Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner a Blitzen.

tags: #vianocny #stromcek #zeleny #ikona