Drevený gréckokatolícky chrám svätého Mikuláša v obci Bodružal v okrese Svidník je jedným z najvzácnejších a najkrajších drevených chrámov na Slovensku. Je to skvost ľudovej architektúry. V roku 2008 bol chrám zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť "Drevených chrámov slovenskej časti Karpatského oblúka".
Chrám svätého Mikuláša v Bodružali
História a Patrón Chrámu
Výstavba chrámu sa datuje do roku 1658. Kostolík bol postavený v roku 1658, čo z neho robí jeden z najstarších drevených kostolíkov postavených v urbanistickom štýle. Chrám bol naposledy významnejšie rekonštruovaný v 90. rokoch minulého storočia a v roku 2004. Od roku 1968 je kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Patrónom chrámu je biskup a divotvorca Mikuláš. Svätý Mikuláš sa stal okolo roku 300 biskupom v Myre v Malej Ázii a vyznačoval sa nesmiernou dobročinnosťou. Svätý Mikuláš bol známy tak nesmiernou dobročinnosťou, že si ho uctievame dodnes a to 6. Decembra.
Svätý Mikuláš (z gréckeho Nikoláos - víťaz medzi ľuďmi) patrí celosvetovo medzi najpopulárnejších svätcov. Podľa legendy biskup Mikuláš potajomky rozdával svoj majetok chudobným. Predpokladá sa, že zomrel 6. decembera.
Svätý Mikuláš sa narodil asi v roku 270 v maloázijskom starovekom gréckom meste Patara, ktoré sa nachádzalo neďaleko mesta Myra (dnešné Demre v Turecku) v rímskej provincii Lýkia. V Myre potom pôsobil ako biskup. Dnešné talianske mesto Bari a turecké mesto Demre sú centrami úcty svätého Mikuláša.
Architektúra Chrámu
Samotný chrám je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu. Drevená cerkva je trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ. Pozornosť pútajú najmä tri cirkevné veže symbolizujúce Svätú Trojicu.
Interiér Chrámu svätého Mikuláša v Bodružali
Chrám pozostáva z trojdielnej zrubovej stavby, ktorú tvorí presbýrium, štvorcová loď a predsieň pod hlavnou vežou.Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená vertikálne kladeným doštením (doskami). Zrub je použitý aj pri konštrukcii nepravých, akoby priečnelkových stupňovitých klenieb (zrezaného ihlanu) vo svätyni a lodi. Strecha je šindľová.
Stanovú strechu nad svätyňou a loďou ukončujú krátke štvorcové konštrukcie, na ktorých sú ukotvené kužeľové telesá. Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad svätyňou (presbytériom) cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (nad predsieňou - tzv.
Zrubové brvná cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod svätyňou a má asi 35-40 cm. V minulosti to boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva (až do konca 20. storočia). Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou.
Z vonkajšej strany je chrám obložený doskami a šindľovou strechou.Pyramídová strecha je zakončená makovičkami s bohato zdobenými kovanými krížmi. Spodok predsiene, loď a svätyňa sú vertikálne obložené doskami. Hlavná veža je dvojdielna, dohora sa zužujúca, pokrytá doskami a lištami. V podstreší sú malé ozvučné otvory zaujímavého tvaru.
Vo veži sa nachádzajú tri zvony, najstarší je z roku 1759. Na začiatku prvej svetovej vojny boli najmenší a najväčší zvon použité na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov, a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce.
Okrem chrámu ho tvorí aj samostatná zvonica, priľahlý cintorín a drevená ohrada so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou, ktorá je zakrytá kužeľovou strechou s makovičkou. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada - (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu, ktorá má kužeľovú strechu a pochádza z 19. Areál chrámu je obohnaný drevenou ohradou so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou takmer kruhového pôdorysu.
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Rok výstavby | 1658 |
| Patrón | Svätý Mikuláš |
| Typ architektúry | Lemkovský typ cerkvi |
| Zápis do UNESCO | 7. júla 2008 |
| Posledná rekonštrukcia | 2004-2008 |
Interiér a Výzdoba
Vysokú estetickú hodnotu má nielen exteriér, ale aj interiér kostolíka. Baroková výzdoba zahŕňa historické maľby, ikony i ikonostas. Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami na dreve z 90. rokov 18. storočia, na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z Biblie - Apokalypsu (Posledný súd) a Ukrižovanie. V chráme sa nachádza aj štvorradový ikonostas, rozmiestnený na poschodiach s rôznymi ikonami svätých.
Ikonostas je jedinečný a výnimočný tým, že ako jediný známy ikonostas je maľovaný z oboch strán. Na zadnú stranu pôvodného ikonostasu zo 17. storočia bol v 18. storočí namaľovaný súčasný ikonostas. V roku 1968 bola ikona Krista Učiteľa pozdĺžne rozdelená na dve časti. Zadná časť - ikona svätého Pavla s iným učeníkom sa nachádza v lodi na južnej stene. Kvôli možnému nezvratnému poškodeniu ikonostasu sa od oddeľovania jednotlivých ikon upustilo.
Ikonostas je štvorradový rozmiestnený na štyroch poschodiach. Severné diakonské dvere majú na ostení namaľovaného svätého Vavrinca a svätého Vincenta. Centrálne cárske dvere sú dvojkrídlové, zlátené a bohato vyrezávané. Sú osadené šiestimi medailónmi, dvoma ikonami Zvestovania Bohorodičke a štyrmi evanjelistami. Na ostení cárskych dverí sú zobrazení svätý Bazil Veľký a svätý Ján Zlatoústy, nad nimi v hornej časti je Boh Otec.
Hlavný, prvý rad obsahuje ikony, zľava: Krst Krista - Bohozjavenie, Bohorodičku s Ježišom na rukách, takzvanú Hodigitriu, Krista Učiteľa a patróna chrámu svätého Mikuláša. Je tu zachované ikonopisecké pravidlo, kde na každom ikonostase sa ako prvá ikona zľava vždy nachádza ikona svätého Mikuláša ako patróna byzantskej cirkvi. Výnimku tvorí jediný prípad, ak je chrám zasvätený svätému Mikulášovi. Práve vtedy sa ikona Mikuláša presúva na miesto patróna chrámu, to je úplne vpravo, a na jej miesto nastupuje ikona svätého Jána Krstiteľa, patróna Prešovskej archieparchie. V tomto prípade je vľavo zobrazený Ján Krstiteľ pri krste Krista v Jordáne. Na podstavcoch pod hlavným radom sú zobrazené ikony svätého archanjela Michala a svätého biskupa Mikuláša.
Druhý rad obsahuje dvanásť najväčších sviatkov liturgického roka s Poslednou večerou uprostred. Tretí, apoštolský rad, obsahuje ikony svätých apoštolov. V strede sa nachádza ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad obsahuje šesť medailónov s dvojicami postáv starozákonných prorokov. Uprostred je ikona Krista na kríži. Ikonostas je štylizovaný v miešanom slohu barokovo-rokokovej ornamentiky.
Hlavný oltár za ikonostasom je barokový, so starším obrazom Ukrižovania. V spodnej časti oltára je ikona Krista padajúceho pod krížom. Vzácnosťou je i nástenná maľba z 18. storočia zobrazujúca Posledný súd a Ukrižovanie.
Rekonštrukcie a Súčasnosť
Chrám prešiel rekonštrukciou v 18. storočí, potom v roku 1902, po vojne v roku 1945 a naposledy v rokoch 2004 - 2008. Chrám v Bodružali bol 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka UNESCO
Gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša sa nachádza v obci Bodružal v okrese Svidník. Ku Chrámu svätého Mikuláša chodieva autobus na zastávku Gréckokatolícky drevený chrám sv.