Rusovce, ležiace v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom, sú mestskou časťou Bratislavy s bohatou a pestrou históriou. Toto územie bolo osídlené už v praveku, o čom svedčia nálezy z doby kamennej. Žili tu Kelti a neskôr Rimania postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208.
Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.
Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu.
Rímsky Vicus v Gerulate
V minulosti sa v Rusovciach nachádzal rímsky vicus, táborová osada, ktorá patrila pod správu vojenského velenia a bola obývaná civilným obyvateľstvom. Typickú zástavbu tvorili úzko radené domy na dlhých úzkych parcelách s otvorenou uličnou fasádou. V zadných častiach parciel sa mohli nachádzať malé zeleninové a ovocné záhrady. Zvieratá boli chované len v malom množstve.
Zvyšky murovaných stavieb, resp. kamenných základov budov, ktoré svojho času tvorili rímsky vicus, nachádzame na viacerých miestach dnešných Rusoviec a ich počet s novými výskumami neustále stúpa.
Pozostatky rímskeho tábora Gerulata v Rusovciach
Výnimkou je stavba s podpodlahovým vykurovaním, objavená len nedávno v roku 2002. V októbri toho istého roku bol nález vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku pod názvom Dom s hypocaustom. Technicky vyspelá stavba bola súčasťou honosnej časti vicusu s murovanými stavbami pred severozápadnou bránou do kastela (dnes Maďarská a Irkutská ulica) pri ceste vedúcej do Carnunta, tzv.
Domy s takýmto dômyselným vykurovaním neboli samozrejmosťou. V teplom podnebí Stredomoria sa hypokaustum využívalo v kúpeľoch. V obytných domoch našlo uplatnenie v chladnejšom prostredí severných provincií. Dovoliť si ho mohli iba bohatí občania, ale ani tí ho nepoužívali na vykurovanie všetkých miestností v dome.
Míľnik dali postaviť v roku 252 cisári Trebonianus Gallus (cisár 251 - 253) a jeho syn Volusianus (cisár 251 - 253). Z toho vyplýva, že stavba s hypokaustom bola postavená minimálne po tomto roku a jej vznik je datovaný do poslednej tretiny 3. storočia so skorým zánikom na prelome 3. a 4. storočia.
Rusovský Kaštieľ: História a Architektúra
Dominantou Rusoviec je neogotický kaštieľ s areálom, ktorý sa nachádza v nádhernom parku ohraničenom dunajským ramenom. Jeho prvými majiteľmi boli Zichyovci, po nich gróf Hugo Henckel a napokon gróf Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou. Bol svedkom vzácnych návštev, usporadúvali sa tu kráľovské poľovačky a hostiny.
Za starostlivosti Lónyayovcov dosiahol rozmach tunajšieho panstva vrchol, ktorý vzápätí vystriedal úpadok. Počas I. svetovej vojny v ňom zriadili lazaret a počas II. svetovej vojny prosperujúce panstvo definitívne zaniklo. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská, ktoré ho v priebehu jedného týždňa vydrancovali.
Poslední majitelia po vojne odišli do neďalekej Pannonhalmy, kde sú pochovaní. Na základe Parížskej dohody, dňa 15.
Umelecko-historický výskum kaštieľa datoval najstaršiu fázu výstavby objektu prinajmenšom do 17. storočia, pretože zahŕňa v sebe časti murív z lomového kameňa, ktoré by mohli byť ešte staršie. Najstarší objekt mal jednoduchý pozdĺžny pôdorys a bol situovaný približne v strede dnešného severného krídla a užším priestorom na južnej strane.
Po typologickej stránke predstavuje rusovský kaštieľ typ vidieckeho sídla vyššej šľachty. Veľkolepá stavba bola rozvrhnutá prísne symetricky do tvaru písmena U s výškovým gradovaním hmôt. Jej neogotický charakter s orientáciou na anglickú podobu panských sídiel so silným romantickým nádychom určovali všetky výrazové prvky architektúry - okná s lomenými oblúkmi, rovnako formované hlavné vstupy polygonálneho podbránia, rímsy, konzoly, atikové cimburia, štyri nárožné vežičky i zábradlia terás a arkierov.
Vo vnútornom usporiadaní dominovala ústredná schodisková hala a k nej pripojená veľká sála 1. poschodia. Všetky tri krídla boli prepojené chodbovou komunikáciou pozdĺž nádvoria, za ktorou boli za sebou radené priechodné miestnosti. Poschodie bolo prístupné hlavným schodiskom a točitými schodiskami vo vežiach.
Kaštieľ Rusovce
Neogotickému charakteru exteriéru zodpovedali aj interiéry v umeleckoremeselných súčastiach architektúry vo vstupoch a oknách dominovali neogotické prvky, neogotický ornament so znakom Zichyho, tudorovské oblúky a kružbové motívy.
Nasledujúca prestavba kaštieľa bola pomerne rozsiahla, hoci sa v zásade nedotkla jeho pôvodnej hmotovej substancie. V prvom rade sa dobudovali dve postranné veže pri rizalite na západnej strane stredného krídla, čo ešte viac zdôraznilo romantický charakter kaštieľa.
V roku 1944 odkázala na základe testamentu princezná Štefánia nehnuteľností kaštieľa benediktínskemu rádu v Pannonhalme. V máji 1945 sa Lónyayovci vysťahovali do Pannonhalmy, kde Štefánia v roku 1945 a jej manžel o rok neskôr zomreli.
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. V roku 1950 sa novým majiteľom objektu stal Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. Chátranie kaštieľa však napriek tomu neustalo, pretože nový vlastník sa o údržbu majetku nestaral.
V roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, ktorá ho má v správe dodnes. Jej zámerom je pretvorenie kaštieľa na reprezentatívne miesto pre prijímanie a ubytovávanie zahraničných návštev. Rekonštrukčné práce sú však zastavené a ich pokračovanie je v nedohľadne. Objekt kaštieľa spolu s priľahlým parkom, už aj tak v zlom stave, naďalej chátra.
V januári 2015 vláda znovu deklarovala zámer rekonštrukcie kaštieľa.
Rekonštrukcia Kaštieľa v Rusovciach v Roku 2025
V roku 2025 pokračuje rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach. Úrad vlády odhalil, ako proces vyzerá. Niekoľko mesiacov dozadu tiež prebehol archeologický výskum. Odhalil nález prvého rímskeho akvaduktu Slovenska s dĺžkou 38 metrov - vďaka terénnym prácam.
V rámci bežných stavebných prác pribúda spomínaná podzemná garáž, pracuje sa aj na konštrukciách stropov. Stavbári spevňujú originálne základy a reštaurátori obnovujú drevené dvere tak, aby nestratili svoju historickú hodnotu - pôvodnými technikami.
Za rekonštrukciu je zodpovedné združenie troch firiem HOCHTIEF SK, HORNEX a Adifex, ktoré rekonštrukciu sa zaviazalo realizovať za 110 miliónov eur. Napriek tomu, že o progrese už Úrad vlády informoval, stále ide len o kvapku v mori, vzhľadom na rozsiahlosť projektu. Rekonštrukcia je iba v počiatkoch. Okrem toho, že je kaštieľ veľký a roky chátrania ho výrazne poškodili, problémom je aj množstvo pôvodnej výzdoby. Tá musí byť zreštaurovaná odborne, čo trvá.
Špecialisti obnovujú historické maľby a povrchy stien. Po dokončení k nim pribudnú obrazy z rovnakej doby aj gobelíny. Všetko poskytuje Slovenská národná galéria (SNG). Najviac skloňované sú priestory vstupu, impozantný rytierska sieň a Červený salónik. Tie sú aj najvýraznejšie poškodené. Majú totiž najviac zdobenia z dreveného obkladu s prepracovanou rezbárskou výzdobou. Ten napadli drevokazné huby.
Štefan Baxa, riaditeľ výstavby z Adifexu, povedal, že keď do kaštieľa vstúpili, bol značne zanedbaný. „Čo sa týka statiky, boli tam problémy. Boli zdegradované nosné konštrukcie, niektoré stropy boli zhnité,“ popisuje.
Kaštieľ by po celkovej rekonštrukcii mal slúžiť na reprezentatívne účely. Pre verejnosť plánujú sprístupniť záhrady, park a čeľadník. Po rekonštrukcii by mal byť čeľadník k dispozícii rôznym občianskym združeniam pôsobiacim na území Rusoviec, miestnemu úradu a verejnosti v podobe múzea či komunitného centra.
Kostol sv. Márie Magdalény
Mladšou sakrálnou stavbou, ale dnes dominantnou, je rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény. Terajší farský kostol je ranobaroková stavba z roku 1668, jednoloďová s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou, ktorá dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú striešku.
Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Krypta kostola slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka ich rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria kostola zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668.
Náš ranobarokový kostol bol postavený v roku 1662. Staviteľom na to stačil púhy rok. Posvätený bol rábskym biskupom Széchényim v roku 1669. Socha sv. Márie Magdalény, ktorej je kostol zasvätený, je umiestnená nad vstupným portálom, jej obraz pod Ukrižovaným je motívom hlavného oltára v interiéri. Ten pochádza z druhej polovice 17. storočia. Donátormi kostola bol rod Zichyovcov.
Kostol sv. Márie Magdalény v Rusovciach
Jednoduchá fasáda je členená lizénovým rámom. Jej hlavný akcent je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanon s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény.
Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy.
Kostol sv. Víta
Najstaršou sakrálnou stavbou na území Rusoviec je rímskokatolícky kostol sv. Víta, ktorý už dlho priťahuje pozornosť archeológov, historikov umenia a architektov - pamiatkarov. Kostol sv. Víta je situovaný v južnej časti parku kaštieľa, v tesnej blízkosti Balkánskej ulice.
Objekt je hmotovo a dispozične jednoduchá jednoloďová stavba výškovo gradujúca od sanktuária, cez loď k veži. Štvorcová veža je predstavaná na pilieroch s podklenutím. Loď obdĺžnikového pôdorysu je zaklenutá tehlovou valenou klenbou so štyrmi pármi luniet, nesených šiestimi pármi pilierov.
#MINIDOKU - 🇸🇰 Rusovce 2/2
Kostol sv. Víta v Rusovciach
Latinský nápis nad bočným vchodom hovorí o tom, že rusovský farár Peter TisIiarich dal kostol upraviť a znova vysvätiť. Uvedený je dátum 15. 6. (sviatok sv. Víta) 1613. V tejto etape dostal bočný vstup kamenný portál s lištou a nadpražnou rímsou. Realizované sú ryté výzdoby nároží objektu a okien.
Najväčším zásahom barokovej fázy z polovice 18. storočia bolo vloženie valenej klenby na pilieroch do priestoru lode. Vtedy bola pravdepodobne postavená i sakristia podkovovitého tvaru.
Ďalšie Pamiatky v Rusovciach
Okrem kaštieľa a kostolov sa v Rusovciach nachádza aj niekoľko ďalších pamätihodností, ktoré stoja za pozornosť:
- Súsošie Najsvätejšej Trojice
- Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck
- Brána Cintorína So Soškou Panny Márie
- Morový Stĺp Sv. Antona
- Socha Piety
| Pamiatka | Popis | Rok vzniku/obnovy |
|---|---|---|
| Súsošie Najsvätejšej Trojice | Súsošie so sochami sv. Márie Magdalény, sv. Floriána, sv. Rochusa a sv. Jána Nepomuckého | 1748 (obnovené 1998-2004) |
| Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck | Mauzóleum postavené v neogotickom štýle | 1884 |
| Brána Cintorína | Murovaná brána s ľudovým barokovým štýlom a sochou Panny Márie | 1779 (obnovená) |
| Morový Stĺp Sv. Antona | Stĺp so sochou sv. Antona, postavený na pamiatku morovej epidémie | 1719 |
| Socha Piety | Socha s nápisom, pôvodne stála pri ceste do Rakúska | 1742 |
Rusovce sú obcou s bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Či už ste milovníkom histórie, architektúry alebo prírody, v Rusovciach si určite nájdete niečo pre seba.