Najstaršie historické dôkazy o kresťanstve
Ako blízko sa však prostredníctvom týchto prameňov môžeme dostať k Ježišovi z Nazareta? Inými slovami, aké sú najstaršie historické dôkazy o kresťanstve?Rukopisy a papyrusy
Medzi najstaršie dôkazy o kresťanstve patria rukopisy ako Codex Vaticanus a Codex Sinaiticus zo začiatku štvrtého storočia nášho letopočtu. Constantin von Tischendorf - Indiana Jones novozmluvných rukopisov - objavil Sinaiticus v Kláštore svätej Kataríny v Egypte v roku 1859. Neskôr napísal, že zachránil Sinaiticus pred spálením mníchmi, ktorí už predtým vrhli do plameňov dve hromady podobných rukopisov!Potom ešte máme papyrusové rukopisy, z ktorých mnohé pochádzajú zo skoršieho obdobia ako Sinaiticus. Medzi najstaršie patrí P52, trojcentimetrový kúsok papyrusu s piatimi veršami z Jánovho evanjelia (18:31 - 33, 37 - 38). Tento malý poklad sa v súčasnosti datuje do rokov 125 - 175 n. l.
Fragment papyrusu P52.
Predpavlovská vieroučná tradícia
Ježišovi nasledovníci však musia vedieť o ďalšom revolučnom objave, ktorý je väčší ako Sinaiticus, väčší ako P52, väčší, podľa môjho odhadu, ako všetky archeologické objavy dohromady: objav predpavlovskej vieroučnej tradície v 1. Korinťanom 15:3-7. Toto apoštolské vyznanie viery nemá v Novej zmluve obdobu. V skutočnosti nemá obdobu v celej antickej literatúre. Vyššie uvedené je to, o čom učenci tvrdia, že je skutočnou tradíciou viery, ktorú Pavol prijal, bez Pavlových dodatočných slov a komentárov. Ide o nový objav. Dokonca aj odborník na Novú zmluvu (a ateista) Gerd Lüdemann označil tento objav za „jeden z najväčších úspechov nedávnej novozmluvnej vedy“.Prví cirkevní otcovia, stredovekí teológovia a reformátori poznali, citovali a komentovali 1. Korinťanom 15:3-7, ale až na prelome 19. a 20. storočia si niekto uvedomil, že tento text pôvodne neskomponoval Pavol, ale že ide o vieroučnú tradíciu, ktorú Pavol prijal viac ako desať rokov pred rokom 49 alebo 50 n. Prvým je spôsob, akým ho Pavol uvádza slovami „odovzdaný“ a „prijatý“ (1Kor 15:3). Keď Pavol zakladal zbor v Korinte, odovzdal Korinťanom určité tradície, ktoré ďalej vysvetľovali evanjelium (porov. 1Kor 11:2), ktoré sám prijal.
Druhý hlavný dôvod je jazykový. Pavol tu používa slová a slovné spojenia, ktoré nikde inde nepoužíva. Tieto úvahy presvedčili prakticky všetkých bádateľov, že 1. Korinťanom 15:3-7 je predpavlovská vieroučná tradícia. Pochádza z obdobia pred Pavlovými prvými listami.
Keď si urobíme prehľad literatúry, zistíme, že učenci z rôznych prostredí a vierovyznaní (alebo neveriaci) sa prakticky zhodujú v tom, že táto vieroučná tradícia sa datuje v priemere do piatich rokov po Ježišovej smrti. Niekoľkí tvrdia, že približne desať rokov po Ježišovej smrti, niektorí dokonca do jedného roka. Domnievam sa, že Dunn má najlepší odhad a že len „niekoľko mesiacov“ po Ježišovom ukrižovaní sa noví konvertiti učili a memorovali túto formulu viery, možno počas hnutia apoštolov a ich učeníkov pri zakladaní cirkevných zborov. Možno tvorila základ úvodnej katechézy pre novokrstencov.
Tajomstvá Kristovho hrobu | ŠPECIÁL | National Geographic
Kde, kedy a od koho dostal Pavol túto drahocennú perlu? Vedci tvrdia, že to bolo buď krátko po jeho obrátení v Damasku (34 n. l.), alebo o tri roky neskôr v Jeruzaleme (37 n. l.), keď strávil dva týždne s Petrom (Ga 1:18) a stretol sa aj s Jakubom, Ježišovým bratom (Ga 1:19). Uprednostňujem druhú možnosť. Lepšie to vysvetľuje , ako dostal informácie typu „[vzkriesený Kristus] sa zjavil Kéfasovi…“ [a] Jakubovi“ (1Kor 15:5,7).
Archeologické nálezy a Bazilika Božieho hrobu
JERUZALEM - Zdá sa, že vek hrobky, kde bol údajne pochovaný Ježiš Kristus, je už konečne odhalený. Analýza hmoty, ktorú odobrali odborníci počas jej rekonštrukcie v roku 2016, to definitívne potvrdila. Svätý hrob je súčasťou Konštantínovej Baziliky Svätého hrobu v Jeruzaleme a zrekonštruovaný bol iba nedávno.Rekonštrukcia stála viac ako tri milióny eur a prispela na ňu cirkev, jordánsky kráľ Abdalláh II., palestínska samospráva a vdova po spoluzakladateľovi hudobného vydavateľstva Atlantic, Mica Ertegunová. Tím reštaurátorov tvorili odborníci z Národnej technickej univerzity v Aténach, ktorí odobrali vzorku z pôvodného vápencového povrchu pohrebiska.
Výsledky analýzy sú známe až teraz a potvrdili, že hrobku dal postaviť v roku 345 rímsky cisár Konštantín, ktorý ako prvý povolil kresťanstvo. Najstaršie architektonické dôkazy nachádzajúce sa v komplexe boli pritom doteraz datované do doby križiackych výprav, presnejšie do 11. storočia.
Počas poslednej rekonštrukcie svätyne Edicule v roku 2016 bolo do Svätého hrobu vytesané okno, ktoré návštevníkom umožňuje uvidieť pôvodný kameň zo starej vápencovej jaskyne, kde malo byť uložené telo mŕtveho Ježiša Krista. Hrob pozostávajúci z lôžka bol odkrytý po niekoľkých storočiach práve počas rekonštrukcie. Lôžko bolo prikryté mramorom a po jeho odsunutí pod ním archeológovia našli ďalšiu vápencovú platňu. Pri jej analýze potom použili techniku známu ako opticky stimulovaná luminiscencia. Tá umožňuje zistiť, kedy bola hmota naposledy vystavená svetlu. Ak bola vzorka dlhodobo chránená pred slnečným žiarením, zostáva v mineráloch uložená pôvodná energia. Vďaka tejto nahromadenej energii sa dá potom presne určiť, kedy kameň naposledy pohltil prirodzené slnečné svetlo.
Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Pohrebné miesto a jeho význam
Podľa kresťanskej tradície bolo mŕtve telo Ježiša Krista pochované do skalného hrobu v Jeruzaleme. Útroby baziliky skrývajú čosi ako pohrebné lôžko z vápenca. Problémom bolo, že tento kus skaly ľudské oko nevidelo od roku 1555. Práve vtedy sa cirkevné autority rozhodli ochrániť vzácne miesto pred dychtivými pútnikmi.Výskumníci dostali po prvý a možno aj posledný raz možnosť pozrieť sa na toto pre mnohých mimoriadne posvätné miesto. Prekvapením bolo, že okrem mramoru sa na mieste nachádzal aj ďalší výplňový materiál a vápencové lôžko sa zdalo neporušené. Nie je pritom vôbec isté, že Kristus v hrobe naozaj spočinul i keď sa nenašlo nič, čo by tradíciu spochybňovalo. Všetko, čo sa o lokalite vie, je zapísané v biblických textoch. Hovoria príbeh Ježiša Krista, ktorý bol odsúdený na smrť ukrižovaním.
Archeológovia už okolo Jeruzalema odhalili viac ako tisícku takýchto skalných hrobov. Všetky by v istom zmysle mohli byť kandidátom na Ježišov hrob. Vyzerali zhruba rovnako - v pohrebnej komore boli výklenky, kde sa ukladali telá. Evanjeliá tvrdia, že Ježiša pochovali za hradbami Jeruzalema pri mieste, ktoré sa volalo Golgota.
Miesto sa stalo posvätným vďaka matke rímskeho cisára Konštantína. Horlivá kresťanka Helena prišla do Jeruzalema, aby hľadala pôvodné biblické miesta. V tej dobe už Jeruzalem vyzeral úplne inak ako za biblických čias. Okrem posunutých hradieb bola na mieste hrobu pohanská svätyňa založená cisárom Hadriánom. Rimania tu uctievali Afroditu.
Obnova a výskum
Bazilika Božieho hrobu je rozdelená na niekoľko častí, keďže sa v priebehu storočí rozširovala. Jej srdcom však stále zostáva malá svätyňa s údajným Kristovým hrobom. Za stáročia musela čeliť nielen masám pútnikov, ale aj hordám inovercov túžiacich zničiť kresťanský symbol. Teraz sa o ňu stará až šesť cirkevných spoločenstiev. Na oprave chrámu sa všetci dohodli ešte pred 50 rokmi, komplikované vzťahy a financie však projekt brzdili. Rekonštrukcii v súčasnosti veľmi pomohla štedrá dotácia jordánskeho kráľa Abdulláha II.Odborníci, ktorí majú za sebou práce na gréckej Akropole alebo v istanbulskej Hagii Sofii, nahradia skorodované oporné stĺpiky za titánové a vyplnia stáročia staré trhliny. Dá sa však ešte zistiť, či ide o skutočný hrob Ježiša? Na mieste už nie sú žiadne pozostatky DNA, ktoré by sa dali zanalyzovať.
Prázdny hrob a Jeruzalemský faktor
Istý muž si doberal kresťana týmito slovami: „Aké pozostatky po vašom zakladateľovi vy už len máte? Pozri sa na Islam. V mešite v Medine majú pochované pozostatky ich proroka. Dokonca aj budhisti majú aspoň zub svojho zakladateľa v chráme na Srí Lanke. Čo však na to historici? Ale to, že hrob je prázdny, potvrdili aj ich nepriatelia tým, že rozšírili správu, že učeníci Ježišovo telo ukradli. Ak by bolo telo stále v hrobe, nebolo by potrebné obviňovať ich z krádeže.Napriek tomu máme dobré dôvody veriť, že hrob bol naozaj prázdny hlavne kvôli JERUZALEMSKÉMU FAKTORU. Ježiš bol totiž ukrižovaný a pochovaný v Jeruzaleme. Nie dlhú dobu po týchto udalostiach začali učeníci verejne hlásať, že vstal z mŕtvych. Ako by sa mohla táto správa šíriť na mieste, kde nebolo problémom overiť si, či je telo ešte stále v hrobe?
Vieme, že od začiatku boli kresťania prenasledovaní a židovskí náboženskí vodcovia sa snažili toto hnutie potlačiť. Prečo sa uchýlili ku prenasledovaniu, keď omnoho účinnejšie by bolo predložiť dôkaz o tom, že telo je stále v hrobe? Mali predsa potrebnú moc a bolo aj v záujme rímskych úradov pomôcť im obstarať spoľahlivý dôkaz toho, čo sa stalo s telom Ježiša. Nič také sa však nestalo.
Z týchto dôvodov je väčšina historikov presvedčených že v to nedeľné ráno bol Ježišov hrob naozaj prázdny. Avšak prázdny hrob neznamená automaticky vzkriesenie. Čo ak si ženy hrob pomýlili? Čo ak niekto premiestnil Ježišovo telo? Môžu tieto hypotézy vysvetliť prázdny hrob lepšie ako vzkriesenie?
Nesmieme zabúdať, že prázdny hrob vôbec učeníkov nepresvedčil o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Uverili až keď ho videli živého. A čo ak Ježišovo telo dali z rôznych dôvodov premiestniť náboženskí vodcovia, alebo niekto iný?
Historické fakty a interpretácie
Prv ako prejdem ku špekuláciám a interpretáciám historických udalostí ohľadom Ježišovho vzkriesenia, chcem spomenúť niekoľko faktov, na ktorých sa väčšina serióznych historikov zhodne bez ohľadu na to či sú, alebo nie sú veriaci.Všetci sa zhodujú v tom, že Ježiš bol ukrižovaný a keďže ukrižovanie nie je možné prežiť, musel aj zomrieť. Vychádzajú nielen z Nového Zákona, ale aj zo svedectiev nekresťanov, napríklad rímskeho historika Tacita.
Druhá vec na ktorej sa historici zhodujú je fakt, že Nový Zákon bol napísaný počas života očitých svedkov Ježišovho života a údajného vzkriesenia. Autormi jednotlivých listov a kníh sú buď priamo Ježišovi učeníci, alebo ľudia, ktorí s nimi boli v úzkom kontakte.
Ak bol Nový Zákon napísaný počas života svedkov Ježišovho pôsobenia, je extrémne nepravdepodobné, že je to zbierka mýtov. Hlásali že videli fyzicky vzkrieseného Ježiša. To čo v Novej Zmluve píšu znovu a znovu je tvrdenie, že Ježiš vstal z mŕtvych a počas 40 dní sa im zjavoval, videli ho, dotýkali sa ho, jedávali s ním, vyučoval ich.
Pavol napísal v 1. liste Korintským 15/3-8 toto: „Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa písem a že sa zjavil Petrovi a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“ Toto vyznanie viery Pavol prijal priamo od Ježišových učeníkov v rozmedzí 2 - 5 rokov po Ježišovom vzkriesení. Vzkriesený Ježiš je téma Pavlových listov ako aj téma evanjelií.
Každý seriózny historik prizná, že prví kresťania verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a verejne to hlásali a väčšina z nich boli za svoju vieru popravení. Teda fakt, že Ježiš na kríži zomrel, že prví kresťania o niekoľko dní na to hlásali, že ho videli živého a boli za svoju vieru prenasledovaní a popravení nepopiera takmer žiadny učenec, ktorý vie aspoň niečo z histórie.
Ďalším faktom, ktorí síce priznáva väčšina historikov, ale už nie takmer všetci, je fakt, že Ježišov hrob bol pravdepodobne prázdny. Dôvod? Berú do úvahy to, že zvesť o Ježišovom vzkriesení sa rozšírila krátko po ukrižovaní v Jeruzaleme, teda na mieste kde sa dalo overiť, či hrob je, alebo nie je prázdny.
Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, sú len dve možnosti: buď to učeníci vedeli, alebo nevedeli. Ak to vedeli, tak boli klamári a je otázne prečo boli ochotní zomrieť za niečo o čom vedeli, že je lož. Preto sa historici, ktorí neveria vo vzkriesenie skôr prikláňajú k názoru, že vedome neklamali, ale boli nejakým spôsobom oklamaní, že zomierajú za pravdu.
Podlľa svojho svetonázoru sa môže každý rozhodnúť, či verí v to, že učeníci boli prefíkaní luhári, alebo oklamaní blázni, alebo Ježiš vstal z mŕtvych. Nech už sa čitateľ rozhodne interpretovať fakty ako chce, jeden fakt, ktorý učenci, ktorí majú aspoň štipku úcty k historickým dôkazom nepopierajú je tento: Príbeh o Ježišovom vzkriesení nie je mýtus, ktorý sa formoval počas doby niekoľkých generácií. Je to tvrdenie ľudí, ktorí boli Ježišovi učeníci a boli očití svedkovia jeho pozemského pôsobenia.
Zoznam faktov o Ježišovom živote a počiatkoch kresťanstva
Historik Gary Habermas vytvoril zoznam minima faktov o Ježišovom živote a počiatkoch kresťanstva. Tento zoznam vytvoril po tom, čo zhromaždil vyše 2200 štúdií, ktoré historici rôznych svetonázorov (vrátane ateistov) napísali na tému Ježišovho života.Asi 20 rokov po ukrižovaní začal Pavol písať listy cirkevným zborom, ktoré založil. Písal im preto, lebo nemohol byť osobne prítomný a bolo potrebné riešiť konkrétne problémy a otázky, ktoré v jednotlivých zboroch povstali. Zároveň im pripomenul evanjelium, ktoré už pred tým počuli.
Najstaršia písomná zmienka o Ježišovom vzkriesení je v Pavlovom liste do Korintu, kde Pavol píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom…Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“ (1.Kor.
Hoci Pavol tento list napísal asi dvadsať rokov po ukrižovaní, neznamená to, že správa o Ježišovm vzkriesení sa začala šíriť až vtedy. Všimnite si totiž, že Pavol im pripomína to evanjelium, ktoré už počuli a prijali. Takže tieto slová o vzkriesení im Pavol zvestoval niekoľko rokov pred tým ako napísal tento list.
Podľa štýlu jazyka sa historici domnievajú, že táto pasáž nie sú len Pavlove slová, ale je to krédo prvej cirkvy. Toto vyznanie viery Pavol prijal priamo od Ježišových učeníkov v rozmedzí 2 - 5 rokov po Ježišovom vzkriesení. Uvádzajú niektoré dôvody prečo je to krédo, ktoré už dlho v prvej cirkvi kolovalo a nie len Pavlove slová:
- Pavol toto vyznanie uvádza slovami „odovzdal“ a „prijal“, čo sú pojmy, ktoré rabíni používali v súvislosti s posvätnou tradíciou.
- V texte sa Peter nazýva Kéfas, čo je aramejská forma tohto mena a aramejčina môže naznačovať veľmi starý pôvod. Ježiš totiž hovoril v aramejčine, ale knihy Novej Zmluvy boli napísané v gréčtine. V neskorších spisoch už Petra nazývajú Peter. Prečo ho teda v tejto pasáži volajú Kéfas?
To, že Pavol hlása vzkriesenie, nepopiera nik, lebo je to z jeho listov úplne evidentné.