V starom dome je skutočne čo obdivovať. Zachovala sa pôvodná podoba stavby z konca 17. storočia. Neskôr ho „postihli‘ už iba menšie architektonické zmeny, ktoré boli oproti iným budovám v okolí nevýrazné. Pri troche predstavivosti a pohľade na dodnes zachované renesančné arkády schodiska, klenby pivnice, šambrány okien, či okennú rímsu s vročením 1690 sa vám možno podarí preniesť do tohto obdobia.
Radnica vo Svätom Jure.
Dom Ktorý Dýcha Históriou
Po príchode do domu sa cez klenutý podjazd dostanete na nádvorie, odkiaľ je to už len pár krokov do priestrannej klenutej pivnice z konca 17. storočia. Kedysi v nej bol postavený rozmerný drevený preš. Zadná časť pivnice je zvláštna tým, že má lunetové - bočné klenby a omietku. V hlavnom krídle domu nájdete typické renesančné prvky - arkádové schodisko a kamenné okenné ostenie. Obytné podlažie slúžilo viacerým rodinám a jednotlivé otvory boli v rôznych obdobiach zamurovávané.Rekonštruovaná budova je renesančný objekt z doby okolo r.1600 upravovaný v 18., 19. aj 20. storočí. Patrí k najstarším domom ulice a preto jeho obnove bola venovaná veľká pozornosť. Typologicky je to prízemný vinohradnícky dom v radovej zástavbe ulice s dochovanou historickou urbanistickou štruktúrou. Je situovaný v historickej časti mesta Svätý Jur, ktorá tvorí Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Objekt má zložitý pôdorys v nepravidelnom tvare písmena U, ktorý odzrkadľuje jeho postupný vývoj počas niekoľkých storočí.
Architektonické Detaily
Uličná fasáda je z kompozičného hľadiska šesťosová. Je členená tromi oknami na ľavo od brány a dvoma na pravo. Brána, polkruhovitého tvaru je umiestnená uprostred uličnej fasády a nad ňou je umiestnený strešný vikier, ktorý takto akcentuje vstup do domu. V miestnostiach na prízemí sa nachádzajú renesančné klenby, aj rovné stropy. Najstaršia časť domu má pôvodnú klenbovú pivnicu so vstupom z dvora.Pri kúpe bol dom z väčšej časti v havarijnom stave, s množstvom nevhodných zásahov. Nebol vhodný na bývanie, preto bolo nutné pristúpiť k jeho celkovej obnove. Renesančné klenby na prízemí boli zachované v pôvodnom stave, dostali len nový náter. V prednej časti objektu v interiéri aj exteriéri boli zachované pôvodné omietky. Iba v spodných častiach bola obitá kontaminovaná omietka a následne bola nanesená sanačná omietka technológiou používanou pri odvetrávaní historických konštrukcií.
Takisto prístupová chodba a samotný priestor pivnice zostali nezmenené, pôvodné ostali klenby aj povrchy stien. Fasády uličného krídla boli zachované, takisto aj klenby podbránia, boli len ošetrené novým paropriepustným náterom. Tvar sedlovej strechy bol zachovaný ako aj výška pôvodnej korunnej rímsy. Dom si takto zachoval svoje pôvodné proporcie a historický charakter pri pohľade z ulice. Strecha bola doplnená dvoma strešnými oknami z ulice a novými vikiermi v dvorovej časti, tak by bolo možné podkrovie využívať na bývanie. Na celom objekte domu bola použitá klasická keramická krytina tehlovočervenej farby, tzv. viedenského typu. Okná do ulice sú drevené, dvojkrídlové, šesťtabuľkové. Hlavná uličná brána je celodrevená dvojkrídlová a nahradila predchádzajúcu plechovú.
Vlastník objektu: Ing. Marek Zemčík a Mgr. Ingrid Zemčíková
Autori projektu: Ing. arch. Zuzana Hlinková, Ing. arch Marek Varga, ateliér 42 s.r.o Bratislava
Stavebné práce: Stavebná firma D.R. Stav Levice
Stolárske práce: Okná, exteriérové dvere a ostatné stolárske prvky: Erik Kováč- KRAMCO, Jasenie
Interiérové schody: Ľubomír Cvečka Stolárstvo, Častá
Záhradný architekt: Ing.
Iné historické pamiatky v meste
Trasou náučného chodníka je mnoho historických pamiatok. Na upravenom námestí sú osadené lavičky. Šľachtická kúria Zichyovcov, pôvodne renesančný dom, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. Na neogotickom štíte je umiestnený erb Svätého Jura. Na prízemí sa nachádza mestské múzeum. Blízo pri sebe sú tri pamiatky: Piaristický kláštor, kostol Svätej trojice a Morový stĺp. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685, postupne tu vybudovali kláštor a gymnázium. Kostol Najsvätejšej trojice postavený v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici, od roku 1674 patrí katolíkom. Morový stĺp pred kláštorom je z roku 1831 ako spomienka na ukončenie morovej epidémie pri ktorej zomrelo 182 svätojurčanov. Evanjelický kostol sa nachádza v prestavanom meštiackom dome Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. Kaštieľ Pálfiovcov z roku 1609 bol renesančným sídlom Kataríny Pálffiovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Pravdepodobne však ide o prestavbu staršej budovy z prvej polovice 13. storočia. Gotický kostol Svätého Juraja je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Drevená zvonička z roku 1663.
V parčíku je pamätník obetiam II. svetovej vojny a tiež obetiam holokaustu. Od železničnej stanice vo Svätom Jure vedie na hrad žlto značený turistický chodník, ktorý je súbežný so Svätojurským náučným chodníkom. Začiatky osídlenia v tejto oblasti sa datujú do mladšej doby kamennej, ľudia sa tu zaoberali poľnohospodárstvom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209 keď sa Svätý Jur stal slobodným trhovým mestom.
Z mestskej časti Neštich chodník na hrad vedie ponad záhrady a neskôr lesom. Po chvíli sa objavia múry hradu Biely Kameň. Hrad Biely Kameň bol postavený koncom 13. storočia, prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II.. V 80. rokoch 13. storočia dobyli hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V druhej polovici 14. storočia bol hrad prestavaný v gotickom slohu, k obytnej veži, k palácovej časti a k hospodárskym budovám pribudol vonkajší hrad a hradná kaplnka. Vznikla tak dobre opevnená kamenná pevnosť. Posledný krát bol hrad dobytý v roku 1385 počas husitského povstania vojskami moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
V 16. storočí došlo k úpadku Svätojurských grófov a keď v roku 1543 zomrel posledný mužský člen rodu, gróf Krištof II, kráľ v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného. Gašpar urobil na chátrajúcom hrade opravy a vylepšenia opevnenia, ktoré však prerušila jeho náhla smrť v roku 1550. Po smrti aj jeho syna v roku 1544 hrad prevzal Gašparov synovec Gašpar II. Nakoľko stav celej stavby sa zhoršoval, panovník sa rozhodol v roku 1558 vziať Svätojurský hrad späť. Neskorší majitelia Pálfiovci taktiež neinvestovali do chátrajúceho sa hradu, ale postavili v roku 1609 vo Svätom Jure kaštieľ, hrad slúžil ako väzenie a sklad. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2023 vzniklo občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii na záchranu hradu Biely kameň.
Na svätého Jána žala mladá žena trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Mala so sebou malého synćeka. Dieťa sa hralo v tráve, kým matka pracovala. Veľmi sa ponáhľala, lebo už bol večer a stmievalo sa. Zrazu sa obzrela, ale syna nevidela. Rozbehla sa hľadať ho. Našla ho na hrade. Chlapča si myslelo, že sa s ním chce hrať a vbehlo veľkým otvorom do zrúcaniska hradu. Skočila za ním do otvoru, ktorý nikdy predtým nespozorovala, chytila ho a ... Vtom zastala ako skamenená. Okolo nich boli kopy zlata a drahých kameňov. Položila chlapčeka na zem, nakládla si zlata do zástery a vybehla von. Zlato vysypala na kôpku trávy, ktorú nažala a vracala sa po ďalšie. Takto, vidiac nesmierne bohatstvo, zabudla chudobná žena i na svoje dieťa. Utekala späť, ale aké bolo jej prekvapenie a úžas, keď po otvore nebolo ani stopy. Zúfalstvo ju pochytilo a celú noc márne hľadala svojho synáčika. Zlato, ktoré vyniesla z hradu, zmenilo sa na kamene. Utrápená obrátila sa na svätojurského farára. Ten jej poradil, aby presne o rok išla na to isté miesto a keď sa zem otvorí, vbehla dnu, žiadne poklady si nevšímala, len syna vyhľadala a vyniesla von. Celý dlhý rok užialená matka vyčkávala. Deň svätého Jána celý strávila na hrade, aby neprepásla vhodnú chvíľu. Keď sa pivnice otvorili, vbehla dnu a naozaj tam sedel jej synáčik a hral sa s farebnými kamienkami. Schytila ho, vyniesla von a rýchlo odniesla domov. Bola šťastná, že opäť má to najcennejšie - svoje dieťa.
REŠTAURÁCIA NA PREDAJ - Družstevný dvor vo Svätom Jure
Renesančný Dom Dnes
Podľa archívneho výskumu patril dom od najstarších čias cirkvi, pravdepodobne bol súčasťou nadácie ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1766 bol predaný grófovi Forgácsovi. V r. 1770 až 1785 bol vo vlastníctve fabrickej spoločnosti Kettenhover catton fabriq vyrábajúcej kartún. Potom patril ďalším šľachtickým vlastníkom, až ho v r. 1799 kúpil svätojurský mešťan Jozef Chrappa. Jeho rodina vlastnila dom až do r. 1922. V povojnovom období patril trom rodinám, čo ovplyvnilo aj výsledný výzor uličnej fasády pred reštaurovaním - členená na tri časti, každá upravená v inom štýle a inej farby.Najstaršiou časťou domu bola vežovitá stavba s prízemím a poschodím. Trám nad pôvodným vstupom sa podarilo dendrochronologicky datovať do polovice 16. storočia. Pôvodne drevený strop bol neskôr nahradený kamennou klenbou a prízemná izba bola tak premenená na pivnicu. V ďalšom období boli postupne pristavané ďalšie krídla domu, až bolo nádvorie celkom uzavreté. Najväčšia prestavba z obdobia renesancie prebehla v r. 1690. Vieme to podľa roku vytesaného v okne. Táto prestavba dala domu dnešnú dispozíciu a mnohé prvky sú zachované dodnes. Drevený trámový strop a kamenné okná s košovými prevliekanými mrežami sú stále ozdobou domu. Fasáda bola barokovo upravená a nakoniec bola po častiach celá prekrytá novodobými cementovými omietkami.
Výskum uličnej fasády priniesol zistenie, že v 70. rokoch 20. storočia bola väčšina plochy otlčená až na murivo, avšak na stredovom rizalite sa podarilo objaviť fragmenty renesančnej omietky a na rohoch maľované kvádrovanie. Cenným podkladom pre úpravu fasády sa stala tiež fotografia priečelia z r. 1900 - po stranách rizalitu sa podľa nej obnovili pôvodné okenné otvory a osadili kópie okenných výplní z daného obdobia. Obnovila sa aj falošná nika, ktorá bola viditeľná na fotografii. Drevené okná na renesančnom rizalite, i keď relatívne „mladé“, datované do r. 1920, sa majitelia rozhodli ponechať. Boli umelecko-remeselne obnovené v rámci Školy tradičných stavebných remesiel pod záštitou vzdelávacej organizácie Academia Istropolitana Nova. Dodržala sa aj ich pôvodná farebnosť - vnútorná strana biela a vonkajšia zelená.
Pri všetkých prácach sa použili tradičné materiály - vápenné omietky a nátery, ľanový olej a ľanové farby. Renesančný rizalit sa ponechal vo farbe omietky bez ďalšej povrchovej úpravy. Farebnosť ostatných častí uličnej fasády sa zvolila svetlozelená podľa zachovaných omietok v dvorovej časti domu pochádzajúcich z 19. storočia, čiže z obdobia, ktoré je prezentované na fasáde domu. V budúcnosti budú v nikách na fasáde umiestnené kópie barokových drevených sôch sv. Jána Nepomuckého a Immaculaty, ktoré sa zachovali a čakajú na zreštaurovanie. Drevená vstupná brána v prejazde bola datovaná ako novodobá, osadená po r. 1950 a bude časom vymenená za kópiu pôvodnej brány známej zo starých fotografií.
Práce na dome prebiehajú krok za krokom kontinuálne od jeho kúpy. Niektoré práce robia vlastníci svojpomocne, na iné postupne šetria. Po počiatočnej urýchlenej oprave zatekajúcich striech a padajúcich múrov sa tempo trochu zvoľnilo. Vlastníkom to umožnilo lepšie skĺbiť túto aktivitu s rodinným životom a mať viac priestoru na prezentovanie domu verejnosti. Jedným z cieľom je, aby bol dom stále prístupný a návštevníci mohli zblízka sledovať priebeh zaujímavých umelecko-remeselných či reštaurátorských prác. V našich končinách je to neobvyklý koncept. Kaviareň sa stala obľúbenou zastávkou cyklistov a turistov, ktorí prechádzajú cez Svätý Jur. Vinárstvo predáva svoje vína až do Japonska.
Info:
• Vlastníci objektu: Ing. Marek Grňo a Mgr. Iveta Grňová, Ing. Marek Lörinc a Mgr. Bernadeta Lörincová
• Objekt je NKP (národná kultúrna pamiatka)
• Architektonicko-historický výskum: Mgr. Peter Horanský, Ing. Miroslav Matejka
• Archívny výskum: PhDr. Juraj Turcsány
• Dendrochronologický výskum: Mgr. Peter Barta, PhD.
• Architektka: Mgr. arch. Lucia Marušicová
• Reštaurátorské a umelecko-remeselné práce: Mgr. art. Andrej Krchňák, Mgr. art. Michal Pleidel, Mgr. art. Tomáš Kružlík - o. z. Restau.Art
• Umelecko-remeselná obnova dvojice okien v rizalite: Bc. Ľubomír Grega
• Kópie okien: Ing. Marek Herko
• Tesárske práce: Jozef Štibravý - Tesane, s. r. o.; Martin Matejka
• Prevádzkovateľ vinárstva: Michal Bažalík
• Prevádzkovateľ výtvarných dielní: o. z. Potvor, Mgr. arch.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1209 | Prvá písomná zmienka o Svätom Jure ako slobodnom trhovom meste |
| 1609 | Postavený Kaštieľ Pálfiovcov, renesančné sídlo |
| 1690 | Najväčšia prestavba renesančného domu |
| 1865 | Obnova šľachtickej kúrie Zichyovcov |
| 1840 | Uvedenie do prevádzky prvého úseku železnice Bratislava - Svätý Jur |
V priestoroch Renesančného domu prevádzkujú aj kaviareň. Na dvore v zadnej časti domu sú ovce a obrovský strom moruše. Časom by mali pribudnúť sliepky. Marek Grňo a Marek Lörinc sú dlhoroční priatelia. „Okolo toho domu sme pravidelne chodili. Že je na predaj, zistili náhodne, keď sa objavil v ponuke miestnej realitnej kancelárie. Pri prvej návšteve ich dom svojou atmosférou očaril natoľko, že sa spolu so svojimi manželkami rozhodli zastaviť jeho postupnú degradáciu a obnoviť ho. Od začiatku vedeli, že to nebude jednoduché, no posmeľovalo ich aj to, že s obnovou už mali určité skúsenosti. Dom sa nazýva Renesančný, pretože jeho najväčšia prestavba prebehla v období renesancie koncom 17. storočia. Najstaršia časť domu, situovaná od ulice, však pochádza z obdobia okolo roku 1450. Postavili ju nemeckí kolonisti a pôvodne v nej bolo obydlie. Najstarším zachovaným prvkom je dubový trám nad pôvodným vstupom. Pôvodný drevený strop neskôr nahradili kamennou klenbou a postavili poschodie s malou vežou, do ktorej sa obyvatelia presťahovali. Dom, ktorý sa vždy spájal s výrobou vína, neskôr patril cirkvi a bol pravdepodobne súčasťou nadácie ostrihomského arcibiskupstva. Dom vystriedal viacero vlastníkov, šľachticov, manufaktúru, až ho koncom 18. Pri výmene strechy majitelia použili ručne dokresávané trámy, namiesto klincov dubové kolíky a tradičné tesárske spoje. Bývalú garáž a chliev prestavali na priestor s pecou na chlieb. Dom sme kúpili aj preto, že na svoj vek bol v perfektnom, dokonalom stave.
Na dome je podľa jeho súčasných majiteľov zaujímavé pozorovať, že čím viac dozadu človek ide a stavba je mladšia, tým je jeho stav horší a horší. Kým v jednej z predných miestností sa zachovali všetky drevené trámy, v miestnosti, ktorá je o 50 rokov mladšia, sa zachovali len dva. Pamiatkari túto miestnosť volajú hodovňa, bola to honosnejšia miestnosť s kamennou dlažbou, ktorá má okolo 300 rokov a bola celá dobrá. Keď dom kúpili, nemali majitelia jasnú predstavu, ako ho budú využívať. Prvé dva roky sa intenzívne venovali rekonštrukcii, v roku 2016 ich potom oslovil miestny vinár Michal Bažalík a v priestoroch Renesančného domu si zriadil výrobu, sklad a robí v ňom aj degustácie. Po vinárovi sa ozvala kaviareň, ktorá sa presťahovala do jednej z predných častí domu. Po prvých degustáciách sa im začali ozývať ľudia, ktorí chceli mať na dvore súkromné podujatia, a vznikol aj dopyt po ubytovaní. V priestoroch Renesančného domu sa tak dnes dá aj ubytovať. V priestoroch Renesančného domu sa pravidelne konajú tvorivé dielne pre deti.
Rekonštrukcii predchádzal podrobný reštaurátorský výskum. Naviazal na architektonicko-historický výskum, ktorý si dal vyhotoviť posledný majiteľ. Vďaka sondám, ktoré sa v rámci výskumu robili, odhalili množstvo zaujímavostí a dobových detailov. Voláme to latinské grafity. Našli sme ich päť centimetrov pod omietkou, reštaurátor to potom doškrabal. V preklade znamená Dnes mne, zajtra tebe. Výhodou výskumu bolo podľa majiteľov aj to, že súčasťou výsledného viac ako 500-stranového dokumentu boli aj návrhy na obnovu. Hoci od ľudí zo svojho okolia neraz počúvali o problémoch s pamiatkarmi, sami podobnú skúsenosť nemajú. Latinský nápis Hodie mihi, cras tibi našli pod vrstvou omietky. V preklade znamená Dnes mne, zajtra tebe. Jednotlivé časti domu dávali do pôvodného stavu aj podľa dobových fotiek. Švajčiarsky šľachtic sa do Svätého Jura priženil a maľoval obrazy z neho, medzi inými v druhej polovici 19. Dôležitým podkladom sa stala fotka priečelia. Do obnovených okenných otvorov osadili kópie okenných výplní. Drevené okná v stredovej renesančnej časti, ktoré mali asi 100 rokov, a teda sú relatívne mladé, sa majitelia rozhodli ponechať. Upravila sa aj farebnosť fasády. Rekonštrukciu Renesančného domu majitelia čiastočne financujú aj cez grantové schémy, najmä cez výzvu Obnov dom, prostredníctvom ktorej na obnovu prispieva štát.
Krone sídli v dome, ktorý bol historickou ruinou, ktorá si žiadala rekonštrukciu ako soľ. Možnosť získať túto hodnotnú stavbu do súkromného vlastníctva získal tím spoločnosti Bencont Group. Bohatá história objektu nám dávala tušenie, že práca na jeho obnove bude pre všetkých veľmi zaujímavou a unikátnou skúsenosťou,“ hovorí o kúpe nehnuteľnosti predseda predstavenstva Bencont Group Peter Huňor. Nečakaným nálezom boli maľby dvoch uhorských kráľovských koruniek v prešovni, ktoré náhodne objavili štukatéri počas odstraňovania nevhodných náterov. Korunky sú datované do polovice 17. storočia a zatiaľ sa nepodarilo objasniť, prečo sú tu vyobrazené.
tags: #renesancny #dom #svaty #jur