Reštaurácia Svätý Anton: História a Súčasnosť

Malebnú dedinku Sv. Anton poznajú mnohí turisti. Obec Svätý Anton leží južne od Banskej Štiavnice pod legendami opradeným majestátnym Sitnom a je súčasťou územia lokality UNESCO.

Kaštieľ Svätý Anton

Táto oblasť sa vyznačuje množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Nachádza sa len na skok od Banskej Štiavnice a dominuje jej majestátny kaštieľ obklopený lesoparkom. Barokovo-klasicistický kaštieľ sa nachádza v obci Svätý Anton neďaleko Banskej Štiavnice.

História a Stavebný Vývoj Kaštieľa

Kaštieľ Svätý Anton, situovaný na okraji lesného parku južne od Banskej Štiavnice, je barokovo-klasicistický skvost s bohatou históriou a architektonickým vývojom. Od roku 1985 je vedený ako národná kultúrna pamiatka. Kaštieľ, ktorý bol postavený v roku 1744 na mieste niekdajšieho hradu, spomínaného v 15. storočí, patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji.

Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba - castellum. Ďalšie zmienky sú až z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko. Na mieste staršieho hradu dal v roku 1744 jeden z príslušníkov rodu Koháryovcov postaviť neskorobarokový jednoposchodový štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím.

Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Zámerom bolo vytvoriť reprezentačné feudálne sídlo, ktoré by zodpovedalo pohodliu a štýlu bývania tej doby. Pri stavbe kaštiela použili materiál a stavebné zvyšky hradu. Kaštieľ opravovali v rokoch 1810 - 1815 a v roku 1860.

Architektúra a Interiér

Kaštieľ je dvojpodlažná štvorkrídlová stavba dvojtraktovej dispozície, stavaná okolo uzavretého obdĺžnikového dvora, uprostred ktorého je studňa. Dvor z troch strán obklopuje spojovacia chodba na prízemí i na poschodí. Hlavný vchod je na severnej fasáde v osi stredného plytkého päťosového rizalitu, ktorý zakončuje veľký trojhranný štít. Portál je akcentovaný postrannými pilastrami a rovným architrávom.

Z podjazdu na poschodie vedie hlavné schodište, ktorého kamenné zábradlie zdobia plastiky Donnerovej školy. Na štukovanom strope schodišťa je alegorická nástenná maľba. Na severnej a južnej strane dvora sú plytké rizality podjazdu a kaplnky situované oproti sebe. Kaplnka je zdôraznená malou vežičkou nad ozdobným tympanónom, v ktorom je fasádová freska a chronostichon datujúci stavbu (1744). Symbolickému námetu fresky dáva historický význam podoba donátora s modelom kaštieľa.

Kaplnka v kaštieli Svätý Anton

V severnom krídle na poschodí sú reprezentačné priestory salónov, audienčná sála, jedáleň a iné v pôvodnej interiérovej úprave neskorého baroka, rokoka, empíru a tzv. druhého rokoka z druhej polovice 19. storočia. Uprostred južného krídla je kaplnka pozdĺžneho pôdorysu s polygonálnym uzáverom. Nástenné maľby, ktoré ju zdobia sú od banskobystrického maliara A. Schmidta (1718 - 1789). Časť izieb je zariadená pôvodným nábytkom z 18. a 19. storočia. Ku kaštieľu patrí barokovo-klasicistická dvojpodlažná sýpka z druhej polovice 18. storočia, s pôvodným členením priestorov. Kaštieľ je cenný svojou vnútornou výzdobou.

Koháryovci a Coburgovci

Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín.

O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizuje kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Ak máte chuť a čas počítať, overte si najpozoruhodnejšie informácie o ňom sami.

Významné Osobnosti

Posledným obyvateľom bol bulharský cár Ferdinand Coburg.

Súčasnosť a Využitie

Stav historického sídla je veľmi dobrý. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Umelecko-historická expozícia prezentuje pôvodný mobiliár kaštieľa a je umiestnená na prvom poschodí, kde sa zachovalo zariadenie miestností z 18. a 19. storočia. Poľovnícka expozícia je najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií.

Poľovnícka expozícia

Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park, ktorý voľne prechádza do lesa. Kaštieľ obklopuje rozsiahly park, kde nájdete viaceré vzácne stromy z 18. storočia. Tou sa môže pochváliť aj samotný štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím. Rekonštrukcia kaštieľa prebiehala v rokoch 1959 - 1962 a postupná rekonštrukcia areálu prebieha už deväť rokov.

Premenovanie Obce

Predchádzajúci režim obec premenoval na Antol. Po desaťročiach však občania v referende rozhodli, že sa vrátia k pôvodnému názvu Svätý Anton. O premenovaní obce rozhodla heraldická komisia na základe referenda obyvateľov. Tí väčšinou hlasov rozhodli o prinavrátení pôvodného názvu obce - Svätý Anton. S premenovaním obce na Antol, ku ktorému prišlo pred viac ako 30 rokmi, sa mnohí obyvatelia stále nestotožnili.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266, keď sa v písomných prameňoch spomína ako Scentantollo. Názov osady vychádzal z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného sv. Antonovi Pustovníkovi.

Názvy obce sa menili, historicky sa uvádzajú ako Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, od 1920 Svätý Anton, po roku 1960 Antol a v roku 1996 sa obec vrátila k pôvodnému názvu Svätý Anton.

Život v Obci

Počtom obyvateľov sme najväčšia obec v okrese Banská Štiavnica a aj vďaka kaštieľu sme turisticky veľmi vyhľadávanou a navštevovanou obcou. Pre občanov usporadúvame každoročne klasické podujatia ako sú Deň matiek, stavanie mája, fašiangy, sprievod masiek, obecný ples, Deň detí, pálenie vatry, svätého Mikuláša. Veľmi vychýrenými sú celoslovenská prehliadka heligonkárov s názvom Svätoantonská heligónka a celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta.

V obci funguje denné centrum seniorov a klub dôchodcov Mýto, fungujúci chrámový zbor a od januára tohto roku vedieme aj detský folklórny súbor Lúčka, v ktorom pôsobí okolo 60 detí,“ hovorí o mnohých kultúrnych podujatiach starosta a zároveň zakladateľ dnes už tradičného podujatia Svätoantonská heligónka, ktoré tento rok oslávi už 17. narodeniny.

Tiež začínajú z rekonštrukciou hasičskej zbrojnice. Skvostom obce a veľkým turistickým lákadlom je tunajší kaštieľ, od roku 1985 národná kultúrna pamiatka.

Traduje sa, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok, pôvodne mal 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dní v týždni), 12 komínov (mesiacov v roku), 52 izieb (týždňov v roku) a 365 okien (dní v roku). Dnes je tunajší kaštieľ historicko-poľovníckym múzeom s pozoruhodnými prírodovednými, historickými i umeleckými zbierkami. Zároveň býva miestom konania celoslovenských poľovníckych slávností s účasťou okolo 9 000 návštevníkov počas dvoch víkendových dní.

Kolíska Rybárstva

Expozície múzea podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty, ako aj o vývine poľovníctva na Slovensku. Súčasťou prehliadky kaštieľa je poľovnícka expozícia s diorámami zvierat, ktorá je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje na historicko-spoločenské fakty a tradície.

„Málokto vie, že neďaleko ležiaca Banská Štiavnica je nielen kolískou poľovníctva, ale aj rybárstva. Už v roku 1808 uviedol profesor Henrich David Wilckens spolu s predmetom poľovníctvo do učebnej osnovy Lesníckeho inštitútu Baníckej a lesníckej akadémie aj predmet rybárstvo,“ hovorí riaditeľ múzea Štefan Engel (40).

Vhodné umiestnenie celej poľovníckej expozície dotvárajú interiéry chodieb kaštieľa so stovkami trofejí našej aj cudzokrajnej zveri.

Trinásta Komnata

Do 31. októbra tu môžete vidieť výstavu vedút európskych miest, ktoré patria medzi skvosty umelecko-historických zbierok kaštieľa. Kolekciu barokových medirytín zozbieral gróf Mikuláš Koháry, ktorý bol od roku 1758 hontianskym županom a istý čas aj majiteľom tohto kaštieľa.

Zbierka vedút bola v rokoch 1989 až 1997 reštaurovaná profesorom Borisom Kvasnicom. Vo výstavnej sále sú na stenách z bezpečnostných dôvodov vystavené len kópie originálov.

Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami, rôznymi druhmi drobnej architektúry, vodopádom a jazierkom.

Štýlový a Reprezentatívny Starý Hostinec

V spodnej časti obce sa nachádza Starý Hostinec - štýlový penzión so 16 izbami, ktoré sú zariadené pôvodným dobovým nábytkom.

Spoločenská sála sa využíva na firemné večierky, rôzne rodinné oslavy, ale aj na tradičné slovenské svadby a súčasťou bohatej ponuky zariadenia sú svadby na kľúč. Pre zahraničných turistov je pripravená ochutnávka tradičných slovenských jedál v sprievode folklórneho programu.

Čakáme na Blahorečenie

Najslávnejším rodákom obce je trnavský pomocný biskup a vojenský vikár Mons. Michal Buzalka. Bol to tichý, ale triumfálny návrat mŕtveho biskupa do svojho rodiska, do slovenskej zeme.

Veľkým prianím Michala Buzalku bolo, aby po smrti mohol, tak ako hovorieval, snívať svoj večný sen vo svojom rodisku. K splneniu tohto sna mu pomohla iniciatíva miestnych občanov na čele s Ondrejom Binderom. Aby splnili biskupovu poslednú túžbu, 15. júna 2017 jeho telo previezli späť do rodnej obce.

„Po ukončení diecéznej fázy jeho procesu bola kauza predložená Vatikánu na konečné schválenie, definitívne rozhodnutie však bude mať Vatikán. Čakáme,“ hovorí skromne pán Debnárik.

tags: #restauracia #svaty #anton