Svätá liturgia je viac než len náboženský obrad; je to vrchol, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameň, z ktorého prúdi všetka jej sila. Pre východných kresťanov je liturgia ústredným bodom života cirkvi, bohoslužbou, ktorá je spoločným dielom Boha a ľudstva, v ktorom sa premieňame na Božiu podobu.
Slovo „liturgia“ pochádza z gréckeho slova „leitourgia“, čo znamenalo verejnú službu. Ako kresťania sme dostali špeciálnu liturgiu, pretože Náš Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, zomrel na kríži a tretieho dňa vstal z mŕtvych, aby nás zjednotil so svojím Otcom.
Liturgia sa právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich aj uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, vykonáva dokonalý verejný kult. Preto každé liturgické slávenie, ako dielo Krista Kňaza a jeho tela, ktorým je Cirkev, je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi.
Byzantská liturgia
Význam liturgie
- Stretnutie s Bohom: Liturgia je ohlasovanie Božej prítomnosti uprostred jeho ľudu. Naše bohoslužby sú navrhnuté tak, aby nám otvárali skúsenosť s úžasným Božím spôsobom konania s nami. Sprítomňuje sa nám celý Boží plán spásy vrátane našej nádeje na budúce veci.
- Premena na Boží obraz: Celá spoločná modlitba Cirkvi je liturgiou: spoločným dielom Boha a ľudstva, v ktorom sa premieňame na Božiu podobu. Toto vznešené poverenie chváliť Boha prepožičiava ľudskej osobe najvyššiu dôstojnosť, ktorú neprekoná žiadna iná aktivita.
- Vyjadrenie viery: Uctievanie Boha je spôsob, ako vyjadriť našej vieru. Každá bohoslužba je pokusom vyjadriť slovami vieru, ktorú žijeme.
- Spojenie s Kristom: Keď sa v bohoslužbe zjednocujeme s Kristom, naším Bohom, zaväzujeme sa pracovať pre jeho kráľovstvo. Život a liturgia sú jednou skutočnosťou.
História liturgie
História kresťanstva na území Veľkej Moravy sa písala už pred príchodom solúnskych bratov. Od čias franského kráľa Karola Veľkého patrila Veľká Morava pod správu franských biskupov Passaua a Salzburgu. Tí sa zodpovedali rímskemu pápežovi a z toho dôvodu sa na území našich predkov slávila latinská liturgia.
Byzantský panovník vypočul prosbu veľkomoravského kniežaťa a poslal mu Cyrila a Metoda. Ešte pred odchodom si na carihradskej synode vypýtali povolenie, aby mohli slovanskú reč povýšiť na liturgický jazyk na Veľkej Morave. Po príchode slávili prvých 40 mesiacov liturgiu v staroslovienčine. Keď solúnski bratia prišli do Večného mesta, dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie staroslovienskej liturgie.
Dnes si už možno neuvedomujeme, aký význam malo uznanie cyrilo-metodskej staroslovienčiny za liturgický jazyk Cirkvi. Popri latinčine, gréčtine a hebrejčine to bol iba štvrtý jazyk, v ktorom sa na Západe slúžili bohoslužby. A ďalší jazyk nepribudol dlhé stáročia až do Druhého vatikánskeho koncilu, keď bolo schválené slávenie v národných jazykoch.
Liturgické knihy
Liturgické knihy sú všetky knihy vydané autoritou Cirkvi, ktoré obsahujú texty a pokyny pre jej oficiálne bohoslužby. Medzi liturgické knihy patria:
- Misál
- Pontifikál
- Breviár
- Rituál
- Biskupský ceremoniál
- Memoriale rituum
- Martyrológium
Rímsky misál, ktorý používame v tradičnej liturgii, bol vydaný svätým Piom V. v roku 1570. Bol revidovaný v niekoľkých nasledujúcich pontifikátoch, podľa potreby boli pridané nové omše, ale stále je to ten od Pia V.
Liturgia slova
Evanjelium je vyvrcholením prvej časti omše. Evanjelium znamená prvé dotknutie sa tajomstva Eucharistie. Je to škola, v ktorej učí sám Ježiš Kristus.
Čítania smerujú k výkladu hlavnej myšlienky liturgie slova. Hlavná myšlienka dňa často vyjadruje aj tajomstvo sviatku. Základ tejto myšlienky nájde veriaci v čítaniach.
V nedeliach po Duchu Svätom sú čítania skôr obrazmi a podobenstvami Mesiášovej činnosti. Čítania sú usporiadané tak, aby čitateľ spoznal v ročných cykloch celé Písmo.
Liturgický rok
Liturgický rok je rozdelený do dvoch sviatočných okruhov: okolo Vianoc a okolo Veľkej Noci. Nedele cez rok, teda nie po Zjavení a po Turícach, hrajú vedľajšiu úlohu. Ich obsah súvisí s evanjeliom.
Medzi 3. a 6. nedeľou pred pôstnou nedeľou sa nachádza predpôst (nedeľa Septuagezimy). Pôstne obdobie je čas pokánia, ktorý predchádza Veľkej noci a končí Zoslaním Ducha Svätého (Turícami).
Nové je to, že boli zavedené tzv. ročné cykly. Cez rok sú dva cykly: v I. roku a v II. V liturgii sa uskutočňuje mystický Kristus, t.j. s Cirkvou, ako svojím telom.
Medzispevy
Medzispev obsahuje rozličné spevy. Počas pôstneho obdobia (od Popolcovej stredy po Veľkú noc) sa spieval graduale a traktus. Graduale a traktus sú celkom rozličné spevy. Sekvencia bola zavedená pri všetkých omšiach na sviatky.
Počas obdobia pred Septuagezimu, bolo používané graduale, a aj aleluja. Toto obdobie sa prežívalo ako čas radosti. Naopak, pôst to bol čas pokánia, čo ešte prízvukoval traktus. Sekvencia na toto vôbec nevplývala.
Graduale
Záver
Svätá liturgia je kľúčom k hlbokému duchovnému naplneniu. Je to krásny Boží dar, za ktorý musíme byť vďační. Liturgia je vyjadrením vedomia spoločenstva, že Boh v nás pôsobí a vytvára nový svet, ktorý sa v evanjeliách nazýva „Božie kráľovstvo“.