Dobrá Voda - dedinka v údolí, miesto s hlbokými koreňmi v histórii. Hradní páni prichádzali a odchádzali, ale Dobrá Voda trvala a rástla, žijúc svoj jedinečný a neopakovateľný život v dejinách.
Počiatky histórie obce nie sú presne určené nijakým konkrétnym rokom. Písomné zmienky o obci sa uvádzajú v 12. storočí, no usudzovať podľa zachovaných listín by bolo omylom, pretože opísali jestvujúci stav, ktorý sa predtým mohol meniť desiatky či stovky rokov. V 13. storočí sa spomína už v listine kráľa Bélu IV. z roku 1262 sa spomína vrch a podhradie „Dobrawoda“ latinsky „Bona Aqua“. Tu vyviera z pod skál aj silný prameň riečky Blava.
Obec leží v tektonickej oblasti, bola viackrát postihnutá zemetrasením. Dobrovodskú kotlinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu, ktorá je tvorená z mladších treťohorných vápencov a pieskovcov tzv. jablonického typu. Vodstvo Dobrej Vody patrí do povodia Váhu. oblasť tejto časti Malých Karpát sa vlieva do Dudváhu a ten do Váhu.
Blavva, v.r.1229 aqua Blaua v r. / Bolova/.
Kaplnka svätého Jakuba v Bratislave
Kaplnka sv. Antona v Dobrej Vode
História a Význam
V obecnej pozemkovej knihe z r.1656 sa Dobrá Voda spomína, ako mestečko. V roku 1392. / písomná zmienka o obci, kde sa spomína v súvislosti z hradom /. Guttstein, Guttwasser, preklade z maďarčiny znamená Dobrý kameň.
Nálezy kameňa, kostí a dreva / Luky, hroty šípov a nože vyrobené štiepaním kameňa. a badenskej kultúry. Našli sa tu i kosti prehistorických zvierat. Začiatkom nášho letopočtu naše územie obsadili nemeckí Kvádi. V 6 stor. Taliansku. Začiatkom 9 stor. Slovenska kniežatá Mojmír I. Nitrianske a Moravské kniežatstvo.
V r. Kadiaľ šli tadiaľ rabovali, lúpili a zabíjali. Panovníci tieto privilégiá uznávali a potvrdzovali. Vo výsadnej listine cisára Leopolda I. sa spomína Ferdinandom III. Dňa 9.nov.1712 bola prijatá. spomína aj v listine, ktorú vydal cisár Leopold I. držali všetkých tradicionalistických výsad. sedliakov od platenia furmaniek a iných zemepánskych poplatkov. ich mestečku je na pustatine 62 domov. tomto čase župa požadovala od mestečka daň 787 zlatých.
Karol III. Na žiadosť staršieho grófa Erd“odiho. húževnatosť dokázali v r. odpustenie im uvaleného nájomného vo výške 40 zlatých. uľahčenia, aby intervenoval u župy. holby a to 8 zlatých. rozhodnutiam panovníkov. miesta na jarmokoch / listina cisára Leopolda I. z 14 dec. 1697 / . privilégium potvrdil aj cisár Karol III. mestečka - oppidum / táto listina sa nezachovala/ s právom na 4.jarmoky. / po Pondelku sv. Baláža - Blažeja, na sv. Ondreja./ Tieto jarmoky pretrvávali približne do konca 19. neboli v dobrom stave.
V 15 stor. ich revolučné myšlienky sa veľmi rýchlo šírili. Trnave, odkiaľ ovládali široké okolie a spôsobovali obyvateľstvu veľa útrap. V noci 22.jan. obkľúčenia. zajala. V roku 1466 sa pokúšali zmocniť sa aj Trnavy. bojovníkov. pribiť podkovy. previezol do kráľovského tábora pri Kostoľanoch. popraviť na šibenici 29.jan.1467 na vŕšku pred hlavnou bránou. šibeníc, na najvyššej z nich skončil svoj život kapitán Ján Švehla na výstrahu. Slovensku.
stojí pri rímskokatolíckom kostole. na nich blato a iné odpadky. Kamenný pranier je vysoký 8 stôp. pri novovybudovanej ohrade zasypanej Hlávky. nachádzali sa v strede mestečka. V obci sa zachovala obecná kniha pochádzajúca zo 17 stor., v ktorej sú zaznamenané mnohé zaujímavé udalosti.
Richtára si poddaní volili zo svojho stredu. richtára vždy potvrdzoval zemepán, ako zemský patrón mestečka. byť len vážený občan / napr. bohatších sedliakov/. Vianociach. za sebou. nižšie súdnictvo. potrestaný pokutou. odovzdával zemepánovi, menšie priestupky súdil sám / napr. klada, pripútanie k sĺpu hanby - pranieru atď.../. vybavoval sťažnosti. Hajtman bol strážcom verejného poriadku a bol podriadený richtárovi. notára si volili občania a im za svoj úrad zodpovedali. vybavovali za prítomnosti prísažných /7/. pozemky, obecný dom / a z finančného obnosu získaného z miestnych daní. obecnom dome sa vykonávali všetky záležitosti. čo bolo nielen zvykom ale znamenalo i potvrdenie právoplatnosti.
o predaji z r. 19. stor. charakterizuje začiatok slovenského národného obrodenia. iba veľmi obmedzene. pretrvávali feudálne prežitky roľnícka otázka zostávala nedoriešená i naďalej. Pozemkovej aristokracii zostalo i naďalej 60% všetkej pôdy. 15 jutár boli v mizivej menšine. poddanstva. vykonávala tzv. prídel v celosti... zápas, ktorý bol vyjadrený politickým programom „Žiadosti národa slovenského“. vyrovnaním v roku 1867. slovenskej a vznik spolku sv. V obci od roku 1887 existoval aj notariát. Prvým notárom bol Bernát Hajduš. v tom istom roku sa stal notárom Alexander Fixek, ktorý tu bol notárom 41 rokov. Potom bol notár Emerich Strelka. Notariát bol v budove dnešného obecného úradu.
zvláštností, prípadne občanov pochádzajúcich z inej obce. sa končili príponou - ech. meno bolo i výsmechom. zrodí takéto meno, ako výsmech. že mnohí rodinní príslušníci mali to isté krstné meno. zdráhali pri krste použiť menej známe mená. používania miesto tvaru náročky. nárečí, ktorým hovoria obyvatelia údolia Blava od Dobrej Vody až po Trakovice. Záblavie, Dolina, Podrovná, Široká, Ring, Poláková dolina a Podmariáš. hviezd v kruhopise je nápis : APPIVM DOBRAWODA / mestečko Dobrá Voda. nebies. Erb Dobrej Vody je zobrazený na neskorogotickom štíte - tzv. poriečia Sávy a Drávy po bitke pri Moháči r.1526 /. Pavlovič, Polakovič, Šefčovič, Tomašovič, Tomovič, Vidovič a Zuzkovič. z týchto chorvátskych mien sa už na Dobrej Vode nevyskytujú. slobodní. určitú dobu, mohli svoje výrobky slobodne predávať atď. Naháči. Ďalší Chorváti na územie prišli po tureckom nájazde v roku 1566. V obci sa vyskytovali aj židi a cigáni. Chtelnice, kde sa viedla aj židovská matrika. cintorín. lepšie, ako usilovný poddaný“.
Rodina Jurkovičová bola listom kráľa Ferdinanda III. medzi zemanov. Jurkovich - bratranec Juraja a Jána. plevami, rozšliapala nohami a prekopala motykou. naberala rukami a ukladala sa do drevenej formy, kde sa rukou urovnala. forma vytiahla opláchla sa vo vedre a cyklus sa opakoval. drevenými tĺkmi. Dom mal sedlovú strechu pokrytú slamou, alebo škridlou / šindľom/. sa omazali hustým blatom z hliny a pliev a vybielili sa vápnom. robil na stene sokel - obrovnávka, ktorá bola vysoká asi 50 cm. neboli príliš hlboké, robili sa z kameňa, ktorý sa tiež spájal blatovou maltou. Pôdorysné riešenie domu bolo závislé od šírky stavebnej parcely . bol oblúkovitý a s časti vyklenutý. steny a nazývali sa klebetnicami /žudro/. vtedy bola podlaha dobre vymazaná./ Strop bol drevený. ohniská. z piesku.
Koncom 19. stor. začína u nás obdobie vysťahovalectva. útlaku, biedy a chudoby. nemajetní občania. Odchádzali aj za vidinou lepšieho zárobku a zbohatnutia. počte vysťahovaných osôb neexistujú žiadne presné údaje. Prahu a prístavy Brémy a Hamburg nelegálne. zakúpili role, postavili domy, vyplatili dlžoby atď. baniach a železiarňach. Na prelome storočí nastal v obci veľký rozmach remesiel a spolkovej činnosti. Novák. Antonín Bešško, učiteľ a organista. 1.
Až do roku 1914 žila obec pokojným životom. Este, ktorý bol v Sarajeve zabitý spolu so svojou manželkou Žofiou. 1914 Rakúsko - Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku a onedlho aj Rusku. začala 1. svetová vojna a to taká, ktorú Európa nepoznala od začiatku 19.stor. Od 28.júla 1914 až do nov. veku od 18 do 50 rokov. ranených niektorí i viac krát. námestí pred kostolom. ubytovaní ruskí a srbskí vojenský zajatci, ktorí prišli pracovať do lesov. najdlhšie. Posledný rok vojny bola veľmi ťažká situácia, ľudia boli na pokraji zúfalstva. Rakúsko-Uhorských armád, to už ľudia vedeli, že sa blíži koniec 1. vojny. Koniec vojny bol zároveň aj začiatkom nového delenia Európy. aj vyše tisícročná poroba Slovákov pod maďarskou nadvládou. Prahe a 30.októbra v Turčianskom sv. pomstám. V dňoch 28.-30. vyhlásení samostatnosti veľa nevedelo. ruky. Telesne však neublížili nikomu. odišli do Ameriky. Tieto rabovačky sa prejavovali vo všetkých obciach na okolí. Čiech oznámila vznik Československej republiky. sprevádzala aj nahromadená zlosť a bieda vojnových rokov. tvorila Národná Rada, ktorá sa začala starať o poriadok v obci. národného výboru sa stal správca školy Jozef Janeček. stráž obce, ktorá mala zabrániť ďalším krádežiam a nepokojom. nebývalý ruch, začala sa obnova domov, rozvoj remesiel . pracovať aj v chemickej továrni. vtedy. Sociálnodemokratická strana. Komunistická strana. roku 1924 zákony o pozemkovej reforme- parcelácii veľkostatkárskej pôdy. lebo pôdy bolo málo aj to neúrodná , väčšinou ílovitá. továreň a úzkokoľajku. ktorého predsedom bol Jozef Procházka. byť uspokojené záujmy tých občanov, ktorí chovali dobytok.
2. odišlo k vojsku 145 mužov. 29.9.1938/ a dňa 8.10.1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. vznikol Slovenský štát. Západného Slovenska. Nad obcou preletelo veľa nemeckých bombardérov smerom na sever. Dňa 30.8. vojna. Dňa 23.7.1941 opäť povolali vojakov. ktorá bola vojensky dôležitým objektom. Neskôr sa povolaní vojaci vrátili. teraz sa zaviedol lístkový systém v zásobovaní potravinami a obuvou. V roku 1944 obec priamo pocítila účinky vojny. anglo-americké lietadlá, bomby však nezhadzovali. povstania sa zúčastnilo 22 Dobrovodčanov. Ažaltovič. V nemeckom zajatí zahynuli Noem Ažaltovič a Ján Ladvenica. zásobovali potravinami a cigaretami. obce. Týchto prác sa nedobrovoľne zúčastňovali i miestni občania. celú zimu i v novom roku 1945 rota nemeckých vojakov bola ubytovaná v škole. viac mužov muselo narukovať. rozruch, ustupujúce nemecké kolóny vedené generálom Baltzerom prešli cez obec 3. 4. 1945 prišla k obci Sovietska červená armáda. Vo štvrtok 5.4.1945 sa začal boj o obec. K polnoci už Nemci ustupovali na sever. 6.4.1945 víťazné sovietske vojská prešli cez obec. 12 Nemcov a dvaja sovietsky vojaci, ktorí boli pochovaní na miestom cintoríne. Obyvateľstvo sa pomaly vracalo z hôr. hotovosť išla na viazaný vklad, takže občania ostali bez väčšej hotovosti.
Od kedy presne existuje škola na Dobrej Vode nie je známe. škola, ktorá mala ešte slamenú strechu. isto, ako plat richtára. vzdelanosti. byť občan prakticky a primerane vzdelaný svojmu spoločenskému postaveniu. Vidiecke školy nedosahovali u nás vysokú úroveň. vzdelávaní detí svojich poddaných.. svojich rodičov. Patrónom či vlastníkom školy býval zemepán. denárov. Na škole sa vtedy vyučovalo po slovensky. V 19.stor. Imrich Šmeringa / do r.1853/ a jeho syn Ján. Martin Lackovič miestny farár a priateľ Jána Hollého. školské stolice. učiteľského zboru. Ostatných členov na 3 roky menovala obec. dochádzku a vyučovanie. len tzv. abecedné tabule. Vyučovanie malo kresťanského a národného ducha. čase nebola povinná školská dochádzka. výpomocný tzv, preceptor. Ďalším učiteľom v obci bol Anton Nižňanský /1853 - 98/. založil i dychovú hudbu. vyučovalo sa už aj nemecky. V roku 1855 - 1856 bolo v škole 68 žiakov, v roku 1868 - 1869 90 žiakov. 1867 sa začalo učiť po maďarsky a v škole pracovali i výpomocní učitelia. Zalegerová. V roku 1903 prišiel na Dobrú Vodu Jozef Janeček diplomovaný učiteľ. Školský rok nemal presne stanovený začiatok ani koniec. Apponyiovského zákona v roku 1907 sa vyučovalo stále po slovensky. všetko okrem náboženstva.