Sviatosť Pokánia a História Farnosti Staškov

Sviatosť pokánia alebo zmierenia patrí k sviatostiam uzdravenia. Sviatosťami uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie a eucharistia) človek dostáva nový Kristov život. Lenže tento život nosíme "v hlinených nádobách" (2 Kor 4,7). Teraz je ešte "s Kristom ukrytý v Bohu" (Kol 3,3). Sme ešte v "pozemskom dome" (2 Kor 5,1), podrobení utrpeniu, chorobe a smrti.

Pán Ježiš Kristus, lekár našej duše i nášho tela, ktorý odpustil hriechy ochrnutému a vrátil mu telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj vo svojich vlastných údoch. Večer na Veľkú noc sa Pán Ježiš ukázal svojim apoštolom a povedal im: "Prijmite Ducha Svätého.

Návrat do spoločenstva s Bohom, ktoré človek stratil hriechom, je proces, ktorý vzniká z milosti Boha, plného milosrdenstva a starostlivého o spásu ľudí. Cesta návratu k Bohu, nazvaná obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchaným hriechom a odpor voči nemu, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť.

Priebeh Sviatosti Pokánia

Sviatosť pokánia sa skladá z celku troch úkonov kajúcnika a z rozhrešenia zo strany kňaza. Ľútosť (nazývaná aj skrúšenosť) má byť inšpirovaná dôvodmi pochádzajúcimi z viery. Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. Odpustkami môžu veriaci získať pre seba i pre duše v očistci odpustenie časných trestov, ktoré sú dôsledkami hriechu.

Ako prebieha spoveď:

• Kajúcnik: "V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen."
• Kňaz Ťa môže povzbudiť k dôvere v Boha týmito slovami, alebo inými: "Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy."
• Kajúcnik: "Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy."

A teraz sa vyznávaš hriechy. Môžeš ich mať napísané a prečítať. Pri ťažkých hriechoch, ak si ich opakovane spáchal, treba povedať aj počet. Ak si skončil s vyznávaním hriechov povieš: "Na viacej hriechov sa už nepamätám." Potom sa ťa kňaz môže i na niečo nejasné spýtať, nie pre zvedavosť, ale pre úplnosť spovede.

Po tvojom vyznaní z hriechov Ti kňaz poskytne rady, povzbudí Ťa k dokonalej ľútosti nad hriechmi a vyzve Ťa k pokániu. Napokon Ti určí úkon pokánia, ktorý prijmeš ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života. Tým úkonom pokánia môže byť: Modlitba, skutok milosrdenstva (napr. návšteva chorého, urobiť nejaké dobré skutky, zrieknutie sa jedla, aby som ho mohol dať chudobnejším, milodar a pod.). Vrátiť ukradnuté je povinnosť!

To čo som dostal za pokánie, urobím z lásky ku Kristovi, nie ako pokutu, po spovedi a čo najskôr. Potom ťa kňaz vyzve, aby si prejavil ľútosť.

Príklady modlitieb ľútosti:

• Pane Ježišu, pred chvíľou som sa Ti vyznal z hriechov, je mi veľmi ľúto, že som ťa nimi urazil. Prosím odpusť mi. Nechcem ťa už viac urážať, pomáhaj mi v tom.
• Bože môj, celým srdcom Ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče odpusť mi pre krv Kristovu.
• Nebeský Otče, zhrešil som. Je mi to veľmi ľúto. Uvedomujem si, čo pre mňa urobil Tvoj Syn - Pán Ježiš. A ja som tak hlúpo konal, hovoril. Odpusť mi. Chcem sa polepšiť.
• Pane Ježišu, som hriešnik. Priznávam si to a bolí ma to, že som Ťa toľkými hriechmi urazil. Je mi to ľúto, prosím odpusť mi a požehnaj ma. Chcem sa polepšiť a chrániť sa hriechu. Zmiluj sa Bože na do mnou. Vedomí som si svojich hriechov. Vyznal som ich a ľutujem ich. Otče odpusť mi pre krv Kristovu. Nechcem už hrešiť. Ukrižovaná láska. Aj moje hriechy Ti spôsobovali bolesť na kríži. A keď som ich páchal som si to neuvedomil. Odpusť mi môj nerozum. Ľutujem všetky hriechy a chcem viac myslieť na Teba.

Potom nasleduje Rozhrešenie: Kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí slová Rozhrešenia. Pri slovách: „ A ja ťa rozhrešujem od Tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ - sa prežehnáš a povieš "Amen." Modlitbou rozhrešenia sa Ti odpúšťajú hriechy.

Ďalej nasleduje poďakovanie:

• Kňaz: "Ďakujte Pánovi lebo je dobrý."
• Kajúcnik: "Lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky."

Napokon kňaz prepustí uzmiereného kajúcnika slovami: "Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji." Odpovieš: Bohu vďaka. Odídeš zo spovednej miestnosti a z lásky k Bohu si vykonaj zadosťučinenie, ktoré Ti určil kňaz.

Prosím nezabúdaj sa pred každou spoveďou dôkladne pripraviť a na PREDSAVZATIE, ktoré si vzbudíš ešte pred spoveďou. Kňaz sa Ťa na to spýta. Napr. predsavzatie, že už nikoho neoklamem; alebo: nebudem vynechávať rannú modlitbu; alebo: nebudem hrešiť slovami; alebo: budem poslúchať rodičov; alebo: že už nebudem vynechávať svätú omšu v nedeľu a prikázané sviatky.

Odporúča sa často pristupovať k svätej spovedi.

História Farnosti Staškov

Náboženské dejiny Kysúc, a teda aj Staškova, začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526.

V roku 1620 vznikla evanjelická farnosť v Čadci, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol.

Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne.

V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi.

V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.

V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov). Vznikom nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie v diecéze.

V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235. K deleniu tohto veľkého územia (zaberal celú Trenčiansku stolicu) došlo až za biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.

Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov. Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici.

Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.

Kostol svätého Bartolomeja v Čadci

Mnohí ľudia pokladajú svätého Pátra Pia za najvýznamnejšiu osobnosť minulého storočia a často o ňom hovoria ako o "druhom svätom Františkovi". Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Hoci prežil svoj jednoduchý svätý život v drsných horách južného Talianska, stal sa známym na celom svete.

Páter Pio, občianskym menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v chudobnej dedinke Pietrelcina v talianskom vnútrozemí, neďaleko Neapola. Bol v poradí štvrtý zo šiestich detí. Otec Orazio a matka Giuseppa boli sedliaci a svoje deti viedli k úprimnej oddanosti katolíckej Cirkvi.

Od detstva sa u Francesca prejavoval záujem o duchovný život. Zjavila sa mu Panna Mária a mal viaceré mystické zážitky. Pocítil v sebe tiež povolanie ku kňazstvu. Keď mal šestnásť rokov, vstúpil ku kapucínom do noviciátu. Tu prijal rehoľné meno Pius, čo v preklade znamená zbožný. V seminári mal vážne zdravotné problémy s pľúcami a zažívaním. V bohosloveckých štúdiách musel preto pokračovať doma, kde sa mu jeho zdravotný stav trochu zlepšil. V Pietrelcine zostal celých sedem rokov. Študoval, postil sa, trpel. Tu obdržal dišpenz, aby mohol byť 10. augusta 1910 vo veku len 23 rokov vysvätený za kňaza.

Páter Pio naďalej spovedal zástupy ľudí, v roku 1967 však začal slabnúť. Aj stigmy sa mu pomaly strácali, len bolesť mu zostala. Keď 23. septembra 1968 zomrel, rany na tele mu úplne zmizli.

Dôležité udalosti vo farnosti:

• 24. 9. 2022: Slávnostné požehnanie novovybudovanej Krížovej cesty.
• 21. 5. 2022: "Deň radosti" pre mladých v rámci príprav na prijatie sviatosti birmovania.
• 1. júla 1999: Vznik farnosti sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka.
• Február 2008: Zriadenie Žilinskej diecézy.
• Júl 2011: Odčlenenie farnosti Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
• 1. januára 2018: Obnovený dekanát Turzovka.

Pútnické miesto Živčáková: Prosíme pútnikov a návštevníkov pútnického miesta, ktorí prichádzajú motorovými vozidlami na horu Živčáková, aby rešpektovali dopravné značenie, ktoré bolo umiestnené popri ceste a parkoviskách kvôli zabezpečeniu plynulosti a bezpečnosti premávky. Príjazdovú cestu aj každé parkovisko riadi semafor, ktorý je nutné bezpodmienečne rešpektovať, aby nedošlo k dopravnej kolízii.

UPOZORNENIE pre pútnikov na Živčákovú vlastným autobusom: Vzhľadom na skutočnosť, že na ceste z Korne na Živčákovú bola z rozhodnutia obce a dopravného inšpektorátu osadená dopravná značka "Zákaz jazdy autobusom", odporúčame skupinám pútnikov, ktorí preferujú parkovanie na parkoviskách priamo pod kostolom na Živčákovej, ceny mikrobusov s jediným počtom 9 cestujúcich.

Pre autobusové púte je možné dojednať si odvoz z parkoviska pri kostole v Korni miestnym dopravcom, ktorý má k dispozícii 9 miestny mikrobus a môže v prípade záujmu vyviezť pútnikov na horu na viackrát. Kontakt na dopravcov: p. Rudo Boháčik, mobil: +421 907 478 008

Významné udalosti a oznamy

• Dary na kostol tento týždeň 1x 400 eur, 3x 200 eur, 4x 100 eur, 8x 50 eur od Bohu známych.
• Tento týždeň sa uskutoční trojdnie matiek. V piatok sa začne sv.omšou o 18:00, po ktorej bude nasledovať adorácia. Pokračovať sa bude v sobotu ráno sv.omšou o 7:30, po nej bude adorácia.
• Pozývame Vás na každoročnú púť ku kaplnke v Jelitove dňa 27. 7. 2025.
• Pozývame všetkých srdečne na trojdnie modlitieb matiek. Začíname v piatok 27. 6. 2025 po svätej omši, ktorá bude o 18:00 hod.
• Srdečne pozývame všetkých na celonočnú adoráciu pred vyloženou Sv. Oltárnou v našom kostole. Začiatok bude v sobotu 15. 3. 2025 od 20:00 do 8:00, teda do nedeľnej rannej sv. omše.
• V piatok 28. 2. 2025 po večernej sv.

tags: #farsnost #staskov #spoved