Mestská časť Krásna nad Hornádom je neoddeliteľnou súčasťou mesta Košice a má bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. Iniciátorom výstavby kláštora bolo Jágerské biskupstvo, do ktorého diecézy toto územie patrilo. Opátstvo a osada pri ňom dostali meno Szeplak (pekné bývanie) vzhľadom na svoju polohu.

Kaštieľ Krásna nad Hornádom
Počiatky a stredovek
Široké územie bolo obývané Slovanmi, o čom svedčia názvy okolitých osád: Lubina (Lebeň), Bokša (Bakša), Hutka, Zdoba a podobne.
Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči okolo roku 1530 spustol. Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia.
V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema.
Už v roku 1427 sa v Krásnej evidujú dve dediny Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny, napriek vyložene spoločnému bývaniu, pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne.
Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce. Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy. Szeplakapati - opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika - továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí.
Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam. V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa. Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia.
Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa. Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle.
Kultúrne pamiatky a historické udalosti
Z historických pamiatok sa na území Krásnej zachoval barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780, rokoková kúria z roku 1773 a Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom.
Kaštieľ Krásna
Historické pamiatky v MČ Krásna dopĺňa aj Kaštieľ Krásna. Ide o barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780. Pôvodne bol tento kaštieľ prízemnou dvojkrídlovou budovou, ktorá počas rokov prešla niekoľkými rekonštrukciami. Postupne k dvom krídlam pribudlo tretie, čím sa uzatvoril dvor a zakryl pohľad na hlavné priečelie. Kaštieľ bol v 20. storočí využívaný ako cirkevná škola a po 2. svetovej vojne ako štátna základná škola. V súčasnosti slúži ako kultúrno-spoločenské centrum. V kaštieli sa dnes nachádza aj kaviareň Meško s knižnicou, ktorá je však momentálne z technických príčin zatvorená.

Interiér Kaštieľa Krásna
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Stavba tohto kostola je inšpirovaná románskym slohom a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia. Kostol je trojloďový, na ktorom stredná loď má kazetový stroj. Ďalšie dve lode, ktoré sú bočné, majú pruské klenby. V kostole sa nachádza zariadenie, ktoré pochádza z rokov 1940 až 1950.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej
Rokoková kúria
Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza aj na celoslovenskom zozname ako kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z roku 1773. Táto kúria stojí na mieste, kde stál kláštor postavený v 14. storočí. V roku 1820 bola kúria prestavaná a touto prestavbou získala klasicistickú arkádu. Pamiatka je postavená prevažne v slohu neskorého baroku. V súčasnosti slúži ako rodinný dom.
Súčasnosť
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice.
Mestská časť má tiež vlastný futbalový štadión, na ktorom hrá futbalové zápasy domáci klub FK Hornád Krásna a futbalový klub Lokomotíva Košice a. s.. V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu, ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Pod farnosť Košice - Nad jazerom (1 703) patria aj filiálky Košice - Barca (165), Košice - Krásna (301), Košice - Šebastovce (39) a Vyšné Opátske (214 gréckokatolíkov). V súčasnosti sa farnosť snaží nachádzať nové spôsoby evanjelizácie a byť otvorená pre všetkých, ktorí sa chcú stať súčasťou Kristovej cirkvi.
Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad jazerom začínajú konať bohoslužby. Už od samotného začiatku bola v srdciach veriacich, aj navonok prejavovaná túžba po Božom chráme uprostred tohto košického sídliska. To potvrdzuje aj skutočnosť posvätenia základného kameňa budúceho chrámu, ktorý posvätil dňa 2. júla 1995 pri svojej návšteve Košíc pápež Ján Pavol II.
V roku 2011 začala výstavba farského chrámu, ktorý bol v roku 30. Podľa posledného sčítania ľudu (z r. 2021) žije na území našej farnosti 2 422 gréckokatolíkov.