Patrocinia kostolov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku

V súčasnosti na území Slovenska pôsobí okolo 70 rôznych náboženských smerov a hnutí. Otázku slobody náboženského vyznania a viery rieši článok Ústavy Slovenskej republiky. Deklaráciu slobody myslenia a vyznania upravuje zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý reguluje vzájomné vzťahy štátu a náboženských organizácií.

Už tento zákon robí prvú selekciu medzi partnermi štátu a náboženskými organizáciami. Za cirkvi uznáva len tie, ktoré sú registrované podľa tohto zákona. Zo zákona bolo zaregistrovaných 14 cirkví, ktoré pôsobili na území Slovenska už pred platnosťou tohto zákona.

Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje. Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať.

Rozdiely v teológii a praxi

Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.

V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne.

Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie u katolíkov.

Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi. Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech.

Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci.

Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.

Patrocínium kostola alebo chrámu označuje jeho pomenovanie po svätcovi, anjelovi, udalosti dejín spásy, tajomstve viery, Božej Matke, Božom mene či kresťanskom symbole, čo má kostolu poskytovať osobitnú ochranu. Niektoré patrocíniá - tzv. kopatrocíniá - sú zložené, čo je pomerne novodobý jav. Takéto patrocíniá majú kostoly a chrámy rímskokatolícke, gréckokatolícke a pravoslávne.

Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi v takomto zmysle patrocíniá nemajú, kým pri niekoľkých kostoloch Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania patrocíniu podobné pomenovanie (napríklad Kostol Najsvätejšej Trojice) vyjadruje pamiatku na význačný deň - začiatok alebo koniec výstavby kostola, čo by sa podľa vnímania cirkvi nepodarilo bez Božej pomoci.

V súbornom diele Viliama Judáka a Štefana Poláčika Katalóg patrocínií na Slovensku (Bratislava, 2009) sa hovorí o desiatich zásadách (možnostiach) pre udelenie patrocínia rímskokatolíckemu kostolu. Patrila medzi ne napríklad vôľa zemepána, ktorý poskytoval na výstavbu kostola financie. Osobitné pravidlá platili pre kostoly patriace reholiam. Nemalý vplyv na pridelenie patrocínia mali mocensko-politické súvislosti.

V Uhorsku sme sa často stretávali s patrocíniami uhorských svätcov Štefana, Imricha, Alžbety Uhorskej či s patrocíniom Panny Márie Patrónky Uhorska. V Rímskokatolíckej cirkvi dnes platí, že iniciatíva pre výber patrocínia môže vychádzať z miestneho spoločenstva veriacich, avšak posledné slovo má miestny ordinár (biskup, administrátor arcidiecézy/diecézy, generálny a biskupský vikár). Aktuálna popularita svätcov je ďalším príkladom, ako sa dané patrocínium šírilo.

Tak po roku 1980, keď pápež Ján Pavol II. vyhlásil vierozvestov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, sa začalo výrazne rozširovať patrocínium svätého Cyrila a Metoda. Podobne sú na tom gréckokatolícke chrámy s patrocíniom blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, ktoré sa začali na východnom Slovensku objavovať prakticky ihneď po biskupovom blahorečení v roku 2001.

Variabilita patrocínií u nás je veľmi bohatá - podľa nášho zistenia ide o 269 rôznych pomenovaní. V dejinách dochádzalo aj k zmene patrocínia pre neznalosť pôvodného patrocínia, mocenské zásahy atď. Tak napríklad po roku 1918 sa v slovenskom etniku začali pociťovať patrocíniá uhorských svätých ako cudzie a zamieňali sa za neutrálne pri prvej vhodnej príležitosti.

Dnešná právna úprava Rímskokatolíckej cirkvi zmenu patrocínia (titulu) kostola po jeho posvätení výslovne zakazuje. Návštevník kostola sa niekedy môže stretnúť so zmienkou, že pod oltárom sa nachádzajú telesné pozostatky svätca, ktorému je kostol zasvätený. Na rozdiel od niekdajšieho ustanovenia starovekého cirkevného koncilu dnešná právna úprava Rímskokatolíckej cirkvi už toto nevyžaduje.

Chrám s najdlhším (ko)patrocíniom na Slovensku sa nachádza v Holíči, ide o Pravoslávny chrám Presvätej Bohorodičky na počesť jej divotvornej ikony Počajevskej a svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda. Známy je prípad, keď patrocínium kostola dalo nepriamo prezývku občanom mesta. Kedysi sa na predmestí Prešova, kde zvykli predávať kone, nachádzal Kostol svätého Leonarda, patróna priekupníkov s koňmi.

Kostol Kráľovnej rodiny je rímskokatolícky kostol v mestskej časti Bratislava - Nové mesto, postavený v rokoch 1997 - 1999 na Teplickej ulici č. 2. Posviacka kostola bola 25. septembra 1999, kostol posvätil posvätil Mons. Stavba z hľadiska urbanistického je ojedinelou cirkevnou stavbou na území mesta Bratislavy, bola ocenená v súťaží časopisu ARCH v súťaži „Stavba roka 2000“ ako najlepšie architektonické dielo na území Česka a Slovenska.

Autorom interiérnych monumentálnych nástenných figurálnych fresiek zobrazujúcich patrícinium Kráľovnej rodiny a ustanovenia oltárnej sviatosti Posledná večera namaľovaných technikou secco, je Dr. Peter Čambál st., ktorý realizoval aj ikonografický program v slovenskej národnej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v dolnej bazilike Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch. Fresky v Kostole Kráľovnej rodiny boli namaľované v roku 2005. V júli roku 2022 sa tieto fresky zatreli z dôvodu obnovy interiéru kostola. Steny svetlíkov zostanú biele, ako boli pôvodne pri konsekrácii kostola. Uvažuje sa nad iným zobrazením patrocínia kostola.

Návrh je jednoduchý, účelný a usporiadaný. Farnosť Kráľovnej Rodiny je aktívna v rámci synodálneho procesu. V súčasnosti (1. polrok 2023) prebieha cyklus otvorených stretnutí a návštev, ktoré majú byť voľným pokračovaním synody a príspevkom k rozvoju dialógu medzi Cirkvou a svetom umenia (Patrí súčasné umenie do liturgického priestoru?).

Súčasný stav cirkví v Košickom kraji

Košický kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), po nich kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta. Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku.

Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Tabuľka: Počet a podiel kostolov podľa denominácie v Košickom kraji

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa. Medzi ne patria napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove a mnohé ďalšie.

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Napríklad v krajskom meste Košice má z celkového počtu 43 kostolov štatút národnej kultúrnej pamiatky 20.

Zaujímavosti:

• Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
• Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.

S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi. V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov.

Pravoslávna cirkev na Slovensku odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Pravoslávna cirkev formálne vznikla v roku 1054 rozchodom s Rímskokatolíckou cirkvou.

Cirkev nie je jednotná ako jedno telo, ale tvorí ju 13 samostatne sa spravujúcich cirkví. Ekumenické spoločenstvo v Košiciach vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné.

Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.

tags: #patrocinia #v #kostoloch #kostol #reformovanej #krestanskej