Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný: Význam a Úcta k Božiemu Milosrdenstvu

Sviatok Božieho milosrdenstva vyhlásil blahej pamäti pápež Ján Pavol II pre celú Cirkev 30.4.2000, keď súčasne vyhlásil za svätú sestru Faustínu Kowalskú, ktorej Pán Ježiš vyjavil mnohé tajomstvá Božieho milosrdenstva a šírenie úcty k nemu. Mária Faustína Kowalská sa narodila v roku 1905 v chudobnej poľskej rodine.

Keď mala 20 rokov, vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave a v rehoľných domoch pracovala ako kuchárka, záhradníčka či vrátnička. Písala si denník o mimoriadnych zjaveniach, ktoré sa jej z Božej milosti dostali, pričom sa odohrávali v úplnej skrytosti. O jej hlbokom mystickom živote s Ježišom vedeli len predstavení a spovedník.

Zomrela vo veku 33 rokov a vďačíme jej (okrem známeho Denníčka) aj za to, že Cirkev zaviedla sviatok Božieho milosrdenstva a modlitbu Korunky k Božiemu milosrdenstvu. O ustanovení sviatku Ježiš povedal Faustíne v roku 1931.

„Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva.“ (Denníček, 49)

Mimochodom, výber práve tohto dňa za Sviatok Božieho milosrdenstva má aj teologický význam. Poukazuje totiž na úzke spojenie, ktoré je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Dnešný sviatok teda nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale je aj časom milosti pre všetkých ľudí.

Pán Ježiš jej okrem iného tiež prezradil tieto úžasné tajomstvá: „Povedz, že milosrdenstvo je najveľkolepejšou vlastnosťou Boha. „Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje vyšlo zvnútra môjho milosrdenstva.

Jeho vznik je spojený s videním, ktoré mala s. Faustína v Plocku 22.2.1931, počas ktorého Pán Ježiš vyslovil želanie aby ho namaľovala a dolu dala nápis: JEŽIŠU, DÔVERUJEM V TEBA. Obraz znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista. Z prebodnutého, na obraze neviditeľného srdca, vychádzajú 2 lúče: červený a svetlý.

„Svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší. Obraz má plniť úlohu nádoby na čerpanie milostí a má byť znamením, ktoré pripomína veriacim potrebu dôvery v Boha a milosrdenstva voči blížnym. Uctievanie tohto obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe, spojenej so skutkami milosrdenstva.

„Sľubujem, že duša, ktorá bude uctievať tento obraz, nezahynie. Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť na 2. veľkonočnú nedeľu. Prisľúbenia: úplné odpustky, kto pristúpi k sv. spovedi a sv. prijímaniu.

Obraz Božieho milosrdenstva

Korunka Božieho milosrdenstva

Túto modlitbu nadiktoval pán Ježiš sestre Faustíne vo Vilne v roku 1935. Slovo „nás“ označuje toho, kto sa korunku modlí, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť.

Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu ich vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami.

Keď sa modlíme túto korunku, obetujeme Bohu Otcu „telo a krv, dušu i božstvo“Ježiša Krista na uprosenie za hriechy svoje, blízkych i celého sveta. V tejto modlitbe prosíme o „milosrdenstvo pre nás i celý svet“a zároveň napĺňame skutok milosrdenstva. Ak sa veriaci modlia s dôverou a splnia pod­mienky dobrej modlitby (pokora, vytrvalosť, úmysel zhodný s Božou vôľou), môžu očakávať splnenie Kristových prisľúbení, ktoré sa týkajú zvlášť hodiny smrti: milosť obrátenia a pokojnej smrti dosiahnu nielen osoby, ktoré odrie­kajú túto korunku, ale taktiež umierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami.

„Kňazi“, povedal Ježiš, „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú nádej. V októbri 1937 v Krakove, v okolnostiach, o ktorých s.

„V tejto hodine,“prisľúbil Pán Ježiš,„vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. „Všetkým dušiam, ktoré budú zvelebovať moje milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzovať iné duše k dôvere v moje milosrdenstvo: tieto duše v hodine smrti nazakúsia strach.

Slová Ježiša sestre Faustíne o sv. „Dcéra, keď pristupuješ k sv. spovedi, ktorá je prameňom môjho milosrdenstva, vždy vplýva na tvoju dušu moja krv a voda, ktorá vyšla z môjho srdca, a zošľachťuje tvoju dušu.

Vždy, keď prichádzaš na sv. spoveď, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva s veľkou dôverou, aby som mohol vyliať na tvoju dušu hojnosť svojich milostí. Keď prichádzaš na sv. spoveď, mysli na to, že v spovednici ja sám čakám na teba, len sa zakrývam kňazom, ale sám pôsobím v tvojej duši. Tu sa úbohá duša stretá s milosrdným Bohom.

Povedz dušiam, že z tohto prameňa milosrdenstva môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná. Pokorné duše zalievajú prúdy mojej milosti.

Posolstvo Božieho milosrdenstva v Denníčku sv. Faustíny

• „Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať potechy - v tribunáli milosrdenstva tam sú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú.
• Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti.
• Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nevyužívate tento zázrak Božieho milosrdenstva, nadar­mo budete volať, ale už bude neskoro.
• Raz jej dal Ježiš poznať, keď ho prosila za iné duše, že je vždy pripravený udeľovať svoje milosti. „Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom pre duše a zvlášť pre úbohých hriešnikov. Kiežby mohli pochopiť, že som pre ne najlepším otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa plného milo­srdenstva.

Kvôli nim prebývam v tabernákulu, ako kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. Aspoň ty prichádzaj ku mne čo najčastejšie a vezmi si tie milosti, ktoré oni nechcú prijať. Tak potešíš moje srdce. Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší za toľkú dobrotu, za toľko dôkazov lásky. Do môjho srdca preniká samá nevďačnosť.

„Vo svete žijú duše, ktoré ma úprimne milujú, v ich srdciach prebývam s rozkošou, aleje ich neveľa. Aj v kláštoroch sú také duše, ktoré napĺňajú moje srdce radosťou, sú v nich vtlačené moje črty, a preto Nebeský Otec hľadí na ne so zvláštnym zaľúbením. Oni budú obdivom pre anjelov aj ľudí. Je ich veľmi málo, chránia nás pred spravodlivosťou Nebes­kého Otca a vyprosujú milosrdenstvo pre svet.

„Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môj­ho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú nave­ky.

„Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva. Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, ľuďom bude dané znamenie na nebi. Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi. Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebité ruky a nohy Spasi­teľa, bude vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem.

Z Denníčka sestry Faustíny o Božom milosrdenstve:

• „Sľubujem, že duša, ktorá bude uctievať obraz Božieho milosrdenstva, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodinu smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu.“ (Denníček, 48)
• „Túžim, aby kňazi ohlasovali moje veľké milosrdenstvo voči hriešnym dušiam. Nech sa nijaký hriešnik nebojí ku mne priblížiť.“ (Denníček, 50)
• „Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti.“ (Denníček, 327)
• „Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dobrotu, satan sa pred ňou trasie a uteká na samé dno pekla.“ (Denníček, 378)
• „V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.“ (Denníček, 699)
• „Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky.“ (Denníček, 965)
• „Som láska a milosrdenstvo samo. Keď sa duša približuje ku mne s dôverou, napĺňam ju takou veľkou milosťou, že sa do nej nezmestí, ale vyžaruje ju na iné duše.“ (Denníček, 1074)
• „Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom, nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu.“ (Denníček, 1317)
• „Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zasypať milosťami - ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske.“ (Denníček, 1447)
• „Otvoril som svoje srdce ako živý prameň milosrdenstva. Nech z neho čerpajú život všetky duše. Nech sa priblížia k moru milosrdenstva s veľkou dôverou. Hriešnici dosiahnu ospravedlnenie a spravodliví sa upevnia v dobrom. Kto vložil dôveru v moje milosrdenstvo, tomu v hodine smrti naplním dušu svojím pokojom.“ (Denníček, 1520)
• „Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu.“ (Denníček, 1572)

Korunka k Božiemu milosrdenstvu

Túto modlitbu nadiktoval Ježiš sestre Faustíne v roku 1935 ako odprosenie a zmiernenie Božieho hnevu. „Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku, uzmieri sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu,“ povedal rehoľníčke s tým, aby sa snažila po odbití tretej hodiny - ak jej to dovolia povinnosti - pomodliť sa Krížovú cestu.

„Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti. A ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu.“ (Denníček, 1572)

Korunku sa modlíme na zrnkách ruženca.

• Na začiatku: Otče náš, Zdravas‘ Mária, Verím v Boha.
• Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.
• Na malých zrnkách: Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.
• Na konci: Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.

S modlitbou korunky spojil Ježiš jedno všeobecné prisľúbenie a štyri osobitné. Všeobecné prisľúbenie vyjadril počas zjavenia z 22. mája 1937 a zopakoval ho 28. januára 1938 slovami : „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť." V máji 1938 Spasiteľ tento prísľub doplnil, keď vysvetlil, že korunkou si možno vyprosiť všetko, čo je v súlade s Božou vôľou.

Ježiš je pripravený dať „Všetko", čo v spomenutom kontexte znamená aj spasiteľné milosti, aj časné dobrodenia pre spoločenstvo i pre jednotlivcov. Potvrdenie všeobecného prisľúbenia nájdeme aj v skorších zjaveniach z novembra 1936: „Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, obklopí moje milosrdenstvo v živote". Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku.

Medzi rôznymi pobožnosťami, ktoré súvisia s Božím milosrdenstvom, má práve tento sviatok osobitné miesto. V denníku nachádzame záznam. Keď som odišla zo spovednice, začula som slová: "Môj obraz v tvojej duši už je. Túžim, aby bol ustanovený sviatok Milosrdenstva. Chcem, aby tento obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Milosrdenstva".

Obyčaj uctievať si hodiny smrti pána Ježiša je veľmi stará. Veľký piatok, dosah tejto nábožnej praxe nebol veľmi široký. súkromne si uctiť Ježišovu smrť, ktorý niektoré sestry zachovávali každý deň. osobitnej milosti.

Andrzej Witko - Úcta k Božiemu milosrdenstvu. Medzi početnými zjaveniami týkajúcimi sa úcty k Božiemu milosrdenstvu sa len dve týkali jeho ďalšej formy - Hodiny milosrdenstva. Prvé z nich sa odohralo v októbri 1937 v Krakove. O štyri mesiace Kristus pripomínal Faustíne, že o tretej hodine popoludní má zvelebovať Božie milosrdenstvo a prosiť za celý svet, osobitne za hriešnikov. Ježiš opäť zdôraznil, že je to hodina veľkého milosrdenstva, v ktorej možno vyprosiť od neho čokoľvek.

Úryvok z denníka sestry Faustíny: "O tretej hodine pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet. Dovolím ti preniknúť do môjho smrteľného smútku. V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie ..."

„Dcéra moja, snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak aspoň na chvíľu vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš prísť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu.

K tejto modlitbe Pán Ježiš pripojil veľké prisľúbenia, ktoré splní, ak budeme správne praktizovať úctu k Božiemu milosrdenstvu, čiže v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva k blížnym. Výrazom tejto dôvery je vytrvalosť v modlitbe. Čím väčšia je dôvera, tým väčšia je aj naša vytrvalosť v odriekaní korunky. Ak sa budeme s dôverou modliť túto modlitbu, Pán Ježiš prisľúbil, že si môžeme vyprosiť všetky milosti.

Povedal: Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma [ľudia] budú prosiť (Den. 1541), a dodal: ak to, (…) bude v zhode s mojou vôľou (Den. 1731). Božia vôľa je výrazom lásky k človeku, a preto všetko, čo s ňou nie je zhodné je alebo zlé, alebo škodlivé, a preto nám to najlepší Otec nemôže udeliť. On chce človeku preukazovať dobro v perspektíve večnosti. Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti, a presne povedané, milosti šťastnej a pokojnej smrti, bez obáv a strachu.

Tieto milosti si môžu vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť túto modlitbu. Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, prisľúbil Pán Ježiš, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, [vtedy zomierajúci] dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu (Den. 811).

Milosť dobrej smrti, čiže obrátenie a odpustenie hriechov, prisľubuje Pán Ježiš aj vtedy, keď sa len raz pomodlíme celú korunku v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu. Veľkosť milostí spojených s touto modlitbou vyjadrujú slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne: Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne (Den. 929). Kňazi ju majú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu (porov. Den.

Taká formula modlitby je určené pre individuálne aj spoločné recitovanie. „Ak by niekto priindividuálnom recitovaní zmenil jednotné číslo na množné - «naše hriechy» na «moje hriechy»; «majmilosrdenstvo s nami» na: «maj milosrdenstvo so mnou» - koná proti Ježišovej vôli,“ píše prof. IgnácRóžycki - „a to čo by sa modlil, by už nebolo Korunkou Božieho milosrdenstva, lebo «my» v tejtoformule znamená toho, kto ju recituje aj tých, za ktorých sa modlí, avšak «celý svet», to sú všetci,žijúci aj zomrelí. Ježiš požaduje, aby ten, kto sa modlí korunku prosilo zľutovanie «s nami» - a nie «so mnou», pretože takto daná osoba premáha egoizmus a KorunkaBožieho milosrdenstva sa stáva prejavom obetavej lásky (porov. I. Róžycki, Božie milosrdenstvo.Základné črty úcty k Božiemu milosrdenstvu, Prešov 2003, s. 35-36.).

Formula modlitby:

Sv. Faustína nám zanechala krásny odkaz o Božom milosrdenstve. Odkaz, v ktorom môže nájsť spásu každý z nás. A aké je tajomstvo tohto odkazu? Tajomstvo spočíva v kulte Božieho milosrdenstva. Práve tu v tomto obraze sa Ježiš Kristus zobrazuje pre nás všetkých ako milosrdenstvo samo. Zo srdca mu vychádzajú dva lúče svetla. Jeden svetlý, ktorý značí vodu, ktorá obmýva a ospravedlňuje duše. Je symbolom Božej lásky a dobroty k nám. Druhý červený lúč, značí krv, ktorá je životom duše. Na tomto obraze má Ježiš jednu nohu vpredu.

Ježiš opísal túto modlitbu apoštolke Božieho milosrdenstva, ako modlitbu uzmierujúcu Boží hnev. S modlitbou korunky spojil Ježiš jedno všeobecné prisľúbenie a štyri osobitné. Všeobecné prisľúbenie vyjadril počas zjavenia z 22. mája 1937 a zopakoval ho 28. januára 1938 slovami : „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť." V máji 1938 Spasiteľ tento prísľub doplnil, keď vysvetlil, že korunkou si možno vyprosiť všetko, čo je v súlade s Božou vôľou. Ježiš je pripravený dať „Všetko", čo v spomenutom kontexte znamená aj spasiteľné milosti, aj časné dobrodenia pre spoločenstvo i pre jednotlivcov. Potvrdenie všeobecného prisľúbenia nájdeme aj v skorších zjaveniach z novembra 1936: „Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, obklopí moje milosrdenstvo v živote". Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku.

Online - sv. sr. Online vo svete - sv. sr. Online vo svete - sv. sr. Faustína - denníček - CirkevOnline vo svete - sr. Faustya z Krakova - denníček sestry FaustínyOnline vo svete - zázračné uzdravenie - zjavila sa mi sv. Faustina , uzdravenie pána Luciana z Talianska 1.

tags: #svaty #boze #svaty #mocny #svaty #nesmrtelny