Cirkevná príslušnosť a osamostatnenie
Je všeobecne známe, že obec Vysoká nad Kysucou patrila po svojom vzniku cirkevne k turzovskej fare a tento stav trval viac ako 150 rokov. Až v druhej polovici 18. storočia sa Vysoká osamostatnila po cirkevnej stránke od svojej dovtedajšej materskej fary. Prvým predpokladom, aby mohla byť v niektorej dedine erigovaná farnosť, bola samozrejme existencia kostola. Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768. Predtým sa na území Vysokej nespomína ani len kaplnka. Prvá kaplnka sa spomína až v roku 1815 na hraniciach Vysokej fary a farnosti Javorník Čierne. Táto bola postavená v roku 1807 Jánom Vavricom s bližšie nešpecifikovaným patrocíniom Panny Márie.Kostol sv. Matúša
Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768, bol hneď murovaný, zasvätený úcte sv. Matúša apoštola. O jeho stavbe ako aj pripravenosti Vysokej na zriadenie vlastnej farnosti sa dozvedáme z vyšetrovacieho spisu, ktorý 16. novembra 1771 vyhotovil Ignác Langauš, považskobystrický farár a bytčianský viceachidiakon a stoliční úradníci, podslúžny Gašpar Baroš a prísediaci - asesor stoličného súdu Jozef Maršovský.Kostol vtedy nebol ešte úplne dokončený. Mal vežu, sakristiu, 3 oltáre, jeden hlavný a dva po stranách v tom čase ešte nevystavené. Kazateľnica nebola vymaľovaná, v kostole bola krstiteľnica, ale bez misy, nebol tam orgán ani lavice. Okolo kostola bol cintorín. Vo veži boli dva požehnané zvony, jeden väčší, vážiaci približne 101 kg a jeden menší, vážiaci 47 kg. Podľa spomínaného spisu to vyzerá tak, že bola hotová stavba kostola a postupne sa ešte doň zháňalo potrebné vybavenie. Kostol mal už vhodné a primerané vybavenie na slávenie sv. omše: napr. strieborný pozlátený kalich s paténou, medenú pozlátenú monštráciu, medené pozlátené ciborium, rôzne liturgické rúcha pre kňaza, oltárne plachty, liturgické knihy (misál, rituál, evanjeliar), ďalej baldachýn, svietniky, kovové kadidlo s navikulou atď.
Kostol sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou
Kostol mal dotáciu od svojho rodáka Juraja Rudinca, v tom čase farára v Balašských Ďarmotách (dnes Balassagyarmat- Maďarsko). V roku 1744 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Ostrihomskej arcidiecéze. Zomrel ako dekan v Balašských Ďarmotách 27.8.1772. V čase návštevy menovanej komisie nebola ešte postavená ani fara, hoci primerané miesto už bolo vybraté - vedľa kostola. Škola a byt pre učiteľa a organistu už boli hotové. Podľa súpisu bol tento dom postavený z dreva vedľa farského pozemku, kde mala stáť fara. Mal komoru a dve miestnosti- v jednej sa malo učiť a druhá mala slúžiť ako byt pre učiteľa- organistu.Je zaujímavé, že už v tomto súpise sa doslova hovorí o vysockej farnosti a spomína sa aj novoinštalovaný kňaz - tento kostol bol prv turzovskou filiálkou, teraz je však povýšený na farský kostol, nemá nijaké filiálky a ráta vo vysokej 2119 duší. To bol oproti roku 1767 nárast o 408 ľudí. Hoci Vysoká nemala filialky patrili k nej obyvatelia Javorníkov, z obcí Kolárovice, Petrovice, Pšurnovice a Setechov v počte 704 duší. To bolo územie neskoršej farnosti Javorník - Čierne, teda dnešného Makova. Cirkevne podliehali Vysokej aj obyvatelia dlhopolských a rovnianskych lazov, ktorí to mali do Vysokej bližšie, tých bolo 368. Celkovo mala nová farnosť spravovať 3191 ľudí. Práve v tomto úseku súpise, kde boli vymenované pastoračné územia farnosti sa priamo spomína novovytvorená farnosť. Na inom mieste, kde sú vyrátavané príjmy farára sa hovorí o novo ustanovenom farárovi (lat. neocontituendus parochus).Z týchto zmienok by sa mohlo zdať, že farnosť tu bola už v roku 1771, ale zrejme tomu tak nebolo. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o prípravnú fázu, kedy už bolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté, že Vysoká bude farnosťou. Preto bola aj vizitovaná deputáciou zloženou z cirkrevného a stoličných zástupcov. Tí mali za úlohu zistiť stav pripravenosti, v akom stave je kostol, fara a škola. K úplnosti chýbala už len fara. Nový farár pravdepodobne prišiel do Vysokej už v nasledujúcom roku, kedy bola postavená fara a od 19. októbra 1772 bola vo Vysokej ustanovená farnosť, tak ako sa hovorí vo vizitácií z roku 1828. Od toho roku (teda od 1772) boli vo Vysokej vedené aj matriky a od tohto roku pôsobil aj prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, ktorý bol členom rovnianskeho pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva. Na svojej fare zažil jednu mimoriadnu udalosť, keď sa v roku 1780 u neho zastavil a obedoval habsburský cisár Jozef II. Túto udalosť farár zapísal do najstaršej matriky, ktorá je však v súčasnosti nezvestná. V Štátnom archíve v Bytči sa najstaršia vysocká matrika nenachádza. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1815 vieme, že obsahovala zápisy pokrstených a zomrelých od roku 1772 do roku 1786.V súčasnej dobe má farnosť Vysoká nad Kysucou 2890 farníkov. Kostol v ústredí je zasvätený sv. Matúšovi, filiálny kostol v Hornom Kelčove z r.História a stavebný vývoj: Barokový kostol postavený v roku 1752(?). Obnovili ho v roku 1900 a 1957. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Sakrálny objekt nedostavali v pôvodnej koncepcii, ktorá rátala s klenbou. Interiér má rovný strop. Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža má zvonovitú prilbu. Hlavný oltár je neskorobarokový z roku 1770, polychrómovaný v roku 1802, obnovený v roku 1872 a 1900, keď čiastočne vymenili plastiky. Uprostred stĺpovej architektúry je obraz sv. Matúša od E. Swierwicza z roku 1872.Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavába v období okolo roku 1770, polychrómovaná v roku 1802. Voľné plastiky dvoch biskupov, ktoré boli pôvodne na barokovom hlavnom oltári, sú z polovice 18. storočia. Zvony pochádzajú z roku 1766 od E. Christelliho z Bratislavy.
Interiér kostola sv. Matúša
Oprava veže kostola
Postupne sa zariaďoval, dopĺňal liturgickým zariadením a výbavou, ale aj opravoval. Novopostavený chrám začal plniť úlohu farského kostola. Za jeden z hlavných nedostatkov stavby možno už v začiatkoch považovať strechu. V roku 1784 bola síce novo pokrytá, ale farár sa so žiadosťou o jej opravu obrátil na biskupa aj v roku 1795. Bolo nariadené, aby sa kupola na veži opravila, pretože najmä na západnej strane mala poškodené vonkajšie obloženie od zatekajúcej vody. V nasledujúcom období nachádzame vo farských účtoch značné sumy, použité na opravu veže kostola. V roku 1799 išlo o 68 zlatých a 24 denárov, v nasledujúcom roku dokonca o 328 zlatých a 20 denárov.Pamätná listina z veže kostola sv. Matúša
Po opätovnom doručení dokumentov na farský úrad vo Vysokej nad Kysucou, boli tieto predmetom historického skúmania. Bolo zistené, že dokument, uložený medzi dvoma listami je najdôležitejší a že ide o písomnosť, ktorá svojim obsahom upomína na renováciu veže v roku 1802. Aktuálne sú uložené vo vyhotovených ochranných lepenkových obaloch v archíve farnosti.
Reštaurovanie pamätnej listiny
Pamätné listiny o výstavbe, prestavbách či renováciách nie sú v prípade sakrálnych budov ničím výnimočným, skôr naopak. V našom prípade ide len o veľmi jednoduchý zápis na ručnom papieri o rozmeroch 186 x 238 mm. Prečítať text listiny a vôbec otvoriť ju, sa však dalo až po spomenutom reštaurátorskom zásahu. Hoci reštaurátorským zásahom došlo k zvýšeniu čitateľnosti textu, nie je možné rekonštruovať ho úplne. Zápis je vyhotovený v latinskom jazyku, humanistickou kurzívou zodpovedajúcou obdobiu prelomu 18. a 19. storočia.Anno 1802 die quarta septembris nova haec forma turris ecclesiae Viszoken II sis Dei opitulante gratia sub sanctissimo pio pontifice Pio VII., augustissimo II imperatore Francisco secundo, illustrissimo ac reveren‐ dissimo d[omi]no ep[isco]po Nittri II ensi Francisco Xav[er] Fuchs, benignitate celsis‐ simi principis Nicolai Ester II hazy, curis Jo‐ annis Finstervalter parochi loci ejusdem ecclesiae, provisore dom II inii Ignatio (Sev-sik), iudice loci Joanne Kminek, curatore et notario ejusdem II possessionis Joanne Bielt‐ sik, opera et impensis (propriis) incolis possessionis II ... ....Dňa 4. septembra 1802 táto nová podoba veže vysockého kostola s pomocou milosti Božej za najsvätejšieho, zbožného pápeža Pia VII., najvznešenejšieho cisára Františka II., najosvietenejšieho a najdôstojnejšieho pána nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa, láskavosťou najvznešenejšieho kniežaťa Mikuláša Esterháziho, za správy miestneho farára tejto farnosti Jána Finstervaltera, správcu panstva Ignáca Ševšíka, miestneho richtára Jána Kmínka, kurátora a notára tejto obce Jána Bielčika, prácou a (vlastnými) nákladmi obyvateľov obce (Vysoká) ... .... Ďalšie vety sme kvôli poškodeniu písacej látky a vyblednutiu atramentu nedokázali prečítať. Neprečítaný text má ešte jeden a pol riadka. Obsah teda tvorí krátka správa s datovaním a opisom udalosti, ktorá sa odohrala pred 220 rokmi. Datovanie bližšie určujú aj osoby cirkevnej hierarchie (pápež, biskup, farár), svetskej moci a správy (cisár, zemepán, panský úradník) či samosprávy (richtár a notár obce). Pamätný zápis nie je nijakým spôsobom zdobený, príp. inak upravený do slávnostnejšej podoby.Vcelku zaujímavé sú aj dva listy, ktoré však, ako bolo spomenuté, zrejme slúžili len ako ochranný obal pamätnej listine. Ide o dva obojstranne popísané, ale veľmi poškodené listy, ktoré museli reštaurátori výrazne doplniť papierovinovou hmotou. Ich rozmery sú približne 250 x 400, resp. 410 mm. V každom prípade text vôbec nesúvisí s pamätným zápisom, čo podporuje názor, že tieto listy ho mali za úlohu zabezpečiť pred poškodením. Listy boli v dobe renovácie veže kostola zaiste už neaktuálne, preto mohli poslúžiť druhotne ako istá, i keď nedostatočná ochrana. Ich neaktuálnosť nám zároveň ponúka možnosť približného datovania. Súpis podľa typu písma pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je dokonca možné, že mohol byť vyhotovený krátko po zriadení samostatnej farnosti v 70.Zo zachovaného torza písomností možno zistiť, že pôvodne išlo o súpis duší, resp. rodín vo farnosti. Ide o veľmi podobný súpis ako ten, ktorý sa vo farnosti zachoval z neskoršieho obdobia (Conscriptio animarum juxta aeta tem parochiae Viszokensis anno 1839 - Súpis duší farnosti Vysoká na základe veku v roku 1839), hoci má svoje špecifiká. Prvou rubrikou, resp. stĺpcom je poradové číslo, resp. číslo domov, nasleduje rubrika týkajúca sa manželstiev. Potom sa uvádza status v rámci rodiny: p. (pater - otec), m. (mater - matka), fil. (filia, filius - dcéra, syn), vid. (vidua, viduus - vdova, vdovec). Ďalej je zapísané meno a priezvisko farníka. V ďalšej rubrike je pri jednotlivých menách uvedený vek. Ten je na rozdiel od súpisu z roku 1839 rozdelený do troch stĺpcov. Za vekom nasleduje stĺpec so skratkou c. a za ním je pri niektorých menách uvedená skratka n. Ak porovnáme jednotlivé rubriky s neskorším súpisom, sú veľmi podobné. Môžeme teda konštatovať, že za vekom nasleduje údaj o tom, či bola osoba v čase súpisu pobirmovaná, čo je naznačené skratkami c. - confirmatus (birmovaný), n. - non confirmatus (nebirmovaný). Posledný stĺpec bol vyhradený pre poznámky (reflexio nes). Písomnosti z veže farského kostola sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou teda vydali po viac ako 200 rokoch svoje svedectvo. Nová pamätná listina umiestnená do veže farského kostola sv. Hoci v prípade pôvodných písomností nejde o obsahovo či formálne nijako výnimočné dokumenty, predsa pre dejiny obce i farnosti svoj význam rozhodne majú.Osada Huslov
Na Kysuciach máme dva typy osád. je problém popísať, iné sa popisujú samé. týchto výnimočných osídlení. vo Vysokej nad Kysucou. trasami, červenou (Kysucká magistrála) a zelenou. nad miestnou časťou Nižný Kelčov. Vás dovedie až do osady. Nadobudnete pocit, akoby chalupy osady plávali pod Vašimi nohami. s obcou Makov, miestna časť Potok. patrí pod miestnu časť Vyšný Kelčov. že osada Huslov spadá pod miestnu časť Nižný Kelčov. viac ako osem chalúp tu nehľadajte. To však neuberá na kráse osady. Veľká škoda jedného objektu, ktorý zjavne už nejaký čas chátra. osídlenia je malá zvonička a Kaplnka Panny Márie Kráľovnej. vlastníci chalúp v roku 2012. neexistoval, vychádzajúc z pohľadu na dostupné historické mapy. Prvá sv. sa konala dňa 19. 08. 2012, počas vysvätenia kaplnky. zastaveniami krížovej cesty. s názvom „Husľov“. uvádzajú osadu bez mäkčeňa na písmene „l“. listy II. vojenského mapovania z 19. identifikovať osadu, nad ňou sa uvádza názov „Macejov“. hojne vyskytuje aj v sčítacích hárkoch z roku 1930. (Vysoká nad Kysucou), či osada Mláka (Makov). obyvateľov osady môžeme vďaka sčítacím hárkom z roku 1930.
Osada Huslov
Osada Huslov mala v roku 1930 celkovo 13 chalúp a počas sčítania ľudu (r. prítomných 63 obyvateľov.| Číslo chalupy | Vlastník | Poznámky |
|---|---|---|
| Ondrej Matejov | Narodený v roku 1825, dožil sa úctyhodných 105 rokov. Počas života sa naučil čítať i písať, povolaním bol „bednár“. | |
| - Paulina (?) Pavlikova. (nar.: 1926) a dcéru Mariu (nar.: 1928). o domácnosť. chýbajú. | ||
| Anna Hapec | Narodená v roku 1898. | |
| Pavlikovú, narodenú 1909. Obe ženy boli gramotné. | ||
| narodený v roku 1897. komisár uviedol do poznámky „na sezónnej práci“. pravdepodobne manželský pár. Dispozične mohla byť chalupa č. 63 dvojdom. Dom č. (?), napriek tomu zjavný dvojdom neužíval. | ||
| Barbora Šurláková | Bola vdova Barbora Šurláková, narodená 1852. a ovdovela v 1923. Z troch detí jej dve zomreli. z Makova, do Vysokej nad Kysucou sa prisťahovala v roku 1892. iba čítať, pracovala v domácnosti. | |
| František Zuzčák | Narodený v roku 1895. vedel čítať aj písať. | |
| Maria | Maria, ktorá sa narodila v roku 1898. 1919. Mária pochádzala z Makova. (nar.: 1923). respektíve s rodičmi. Do roku 1930 musela rodina žiť práve na Makove. | |
| 620 | Jozef | Vlastník chalupy č. 620. Jozef bol vdovec, narodený v roku 1854. roľník nedokázal čítať ani písať. |
| Karolína Matejová | Karolína Matejová, narodená 1901, vydatá 1919, mala štyri deti. gramotná, venovala sa prácam v domácnosti. 1921) Jediná dcéra dostala meno Emília (nar.:1925). | |
| Maria Matejova | Maria Matejova, vlastníčka nehnuteľnosti, narodená v roku 1863. ovdovela v roku 1924. narodilo sa im šesť detí, z toho tri zomreli. roľníčka. domu, žili s ňou dcéra a syn. v roku 1927, ovdovela. v roku 1911. Obe deti boli gramotné. | |
| 622 | V dome so súpisným číslom 622. v osade prítomný, pracoval. komisár v zápise o Jánovi, ktorý bol „robotnik z drevom“. Ján sa narodil v roku 1864. o nich zapísal sčítací komisár nepresne. mala za muža Jána, narodila sa v roku 1855. pričom štyri zomreli. matku Annu Pavlikovu, narodenú v roku 1828. | |
| Ján Kubošnik | Chalupu č. Kubošnik, narodený v roku 1881. Ján bol gramotným drotárom. | |
| Mária Kubošnik | Maria Kubošnik sa narodila v roku 1887. prácam v domácnosti. Deti, ktoré prežili uvádza popisný hárok. a Agneša (nar.: 1922). | |
| 624 | Tak sa uvádza vlastník chalupy č. 624. Vaneková, ktorá sa narodila v roku 1863. vdovou a negramotnou roľníčkou. zomrelo. v roku 1881. 1920 za Jána Zuzčáka. Anne sa narodili tri deti, z toho jedno zomrelo. | |
| Ján Zuzčák | Zuzčák, ktorý taktiež žil v domácnosti, sa narodil v roku 1868. od narodenia hluchý, povolaním bol „drevorobotník“. písať. z predchádzajúceho manželstva. bol hluchý. k sobášu došlo, keď mala Mária iba 14 rokov. gramotní. | |
| Štefan Košinár | Štefan Košinár sa narodil v roku 1903. Morava“. | |
| 625 | Ján Pavlík | S popisným číslom 625 a vlastníka menom Ján Pavlík. nežil sám. O strechu nad hlavou sa delil s viacerými členmi rodiny. v roku 1869, jeho obživou bolo roľníctvo, nevedel čítať ani písať. narodil v roku 1896, živil sa ako tesár, bol gramotný. v roku 1921 zobral za ženu Annu. 1924) a Anna (nar.: 1929). istom roku, kedy sa aj vydala. i písať. Sčítací komisár Agnesu uvádza ako „hosť majiteľa bytu“, teda hosť Jána Pavlíka. |
| 626 | Anna Kubincová | Vlastnila vdova Anna Kubincová - Kubinecová (?). od roku 1926 vdovou, ani zďaleka nežila v dome č. 626 sama. narodila v roku 1866, vydala v roku 1889. detí, z nich päť zomrelo. pochádzala z „Ostravica Místek Morava“. presťahovala. Roľníčka Anna vedela iba čítať. |
| Hlavatíková. Dcére sa narodili dve deti, z toho jedno zomrelo. teda iba jeden syn, Andrej Hlavatík, narodený v roku 1930. „vypomáhala matke pri roľníctve“. | ||
| Ján Kubinec | Patril vlastníčky Anny, Ján Kubinec, narodil sa v roku 1902. i písať. So sestrou Annou pomáhal svoje matke pri roľníctve. v roku 1925 oženil. Počas manželstva sa im narodili štyri deti, z toho jedno zomrelo. bola gramotná, pomáhala v domácnosti. ktoré prežili. Mária (nar.: 1926), Štefan (nar.: 1927) a Ján (nar.: 2929). | |
| 627 | A užíval chalupu so súpisným číslom 627. a bol vdovec. rodiskom bolo územie súčasnej Českej republiky. a vedel čítať i písať. ktorý bol ženatý. | |
| Vincek Mikulec | Vincek Mikulec sa narodil v roku 1875. „drevorobotnik“. | |
| Machdalena (?) Hlavatik | Machdalena (?) Hlavatik, uvádza sa, že išlo o „chovanicu“. v roku 1909, vedela čítať aj písať. Pracovala v domácnosti. | |
| 628 | Pôvodne z Makova, vlastnil chalupu č. 628. presťahoval v roku 1922, bol gramotný. text „Richvald Mor. Ostrava“. prácu“. | |
| Veronika Kubinec | Označuje Veronika Kubinec, Jánova žena, narodená 1906. roľníčka. Z popisného hárku vyplýva, že s Jánom nemali žiadne deti. | |
| Veronika Kubinec, tentokrát Jánova matka. vydala v 1900 a ovdovela v 1901. zomreli. Matka vedela čítať aj písať, pracovala v domácnosti. | ||
| Pavlika, narodeného v 1914, pochádzal z Makova a bol gramotný. | ||
| 629 | Je uvedený ako vlastník domu č. 629. Objekt mal dvoch „prednostov domácnosti“. Kubínec s manželkou Annou. v 1906. Manželka pochádzala z Turzovky. presťahovala do Vysokej nad Kysucou, udialo sa tak dňa 11. V roku 1930 nemal manželský žiadne deti. v domácnosti“. Manželia vedeli čítať i písať. v roku 1907. sčítací komisár o roľníčke Anne. i zomreli. | |
| druhej domácnosti“. Ak teda mala Anna nevestu, musela mať aj syna. vdova, vydala sa v roku 1921 a narodila v 1902. bola Turzovka. Mala dcéru Annu (nar.: 1922). | ||
| Posledná, ktorú nachádzame v osade Huslov. Jánošec, ten však v objekte zrejme nežil. pravdepodobne jeho brat Jozef Jánošec. V kolónke rodisko sa uvádza, že pochádzal z „Ostravice Místek Morava“. V roku 1930 si zobral za ženu Barboru. žiadne deti. sa v roku 1930 z „Veľkých Karloviec Vsetín Morava“. čítať aj písať. matka, narodená v roku 1860. a v roku 1917 ovdovela. zomreli. Vedela iba čítať, vypomáhala v domácnosti. príbuznú z Makova „na návštive“. narodenú v 1916. |