V Drahňove sa datuje osídlenie od 9. storočia, podľa nájdených slovanských pamiatok v chotári. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z r. 1262. Zemepánmi Drahňova boli od 13. stor. tamojší zemania. V Drahňove jestvovala mýtnica od 14. stor. Pravdepodobne od 15. stor. sa Drahňov vyvíjal ako mestečko. V miestnom sídlisku stálo v r. 1600 tridsaťsedem domov mešťanov, kaštieľ miestnych zemanov, kostol, fara a škola.
V 17. a začiatkom 18. stor. mestečko Drahňov prudko upadalo, až sídlisko spustlo, takže okolo r. 1715 vôbec nejestvovalo. Obnovený Drahňov mal v r. 1720 len 9 meštianskych, resp. roľníckych domov a v r. 1828 ich bolo 84 s 605 obyvateľmi.
V Drahňove zrejme jestvoval katolícky kostol pred 14. stor. Katolícki farári v ňom pôsobili približne do r. 1600. Odvtedy v ňom pôsobili ev. kazatelia. Kaštieľ postavili v r. 1812, ev. ref. kostol v r.
Vlastníkom Drahňova boli od roku 1614 Daróczyovci, ktorý tu dali postaviť opevnený kaštieľ - ten sa po uzavretí manželstva v roku 1730 stal majetkom Lónyayovcov. Tí v roku 1812 dali na kopci nad obcou postaviť kaštieľ s bohatým rodinným archívom a knižnicou s 27-tisíc zväzkami.
Ak povieme Drahňov, celkom s určitosťou vieme, čo si 90% čitateľov pomyslí. Čítame Vaše myšlienkové pochody, vidíme Vašimi očami terajší Drahňov. Nebolo to ale vždy tak. Nedávno, okolo roku 1920-1944 (ak máte teraz napr. 40 rokov, vnímate tento časový posun za veľmi dlhý?
Spracovať a podať históriu, aby bola zaujímavá, nenudila a neorientovala sa iba na suché fakty a čísla je veľmi ťažké. Z nášho pohľadu sa snažíme, aby ste si všimli okolité pamiatky, aby sme Vám poskytli pridanú hodnotu. Pokúšame sa informácie redukovať do minimálnej roviny, aby článok nebol veľmi dlhý a priniesť v ňom aj niečo iné,zaujímavú informáciu. V tomto článku Vám chceme priblížiť kaštieľ v Drahňove, ale aj posledných majiteľov tohto skvostu.
Každý hrad, kaštieľ má svoj tajomný príbeh z minulosti, ktorý mu dodáva punc. Nie je to inak ani pri kaštieli z Drahňova, preslávil ho ľúbostný príbeh posledných majiteľov kaštieľa (teda aj), grófskej dvojice, ktorej drahňovský kaštieľ patril - belgickej princeznej Štefánii a Elemíra Lónyayho. Príbeh vyzdvihuje iba tento pár a jeho prečítaním sa človeku natíska predstava, aké krásne, aké romantické, budúca cisárovná kvôli láske prišla do Drahňova.? Alebo nie je ďaleká cesta z Drahňova na cisársky dvor? Každý príbeh, legenda má svoje medzery, zväčša je nevypovedaný úplne, aby bol ešte väčším ťahákom pre ľudí. Nie je tomu inak ani v tomto prípade, aj keď veci sedia, ale nie úplne.
Kaštieľ Drahňov
Je to známy príbeh posledných majiteľov kaštieľa, v ktorom Štefánia, nevesta Sissi a vdova po Sissinom synovi Rudolfovi Habsburskom odmietla sobáš s ďalším adeptom cisárstva a pre lásku k Elemírovi Lónyaymu majiteľovi aj drahňovského kaštieľa sa vzdala cisárskej koruny. Príbeh sa stal, je to skutočnosť, ale skutočnosťou je aj fakt, že zaľúbená dvojica sa neusadila v Drahňove, napriek tomu ho čulo navštevovala.
Keď prechádzame obcou od ulice vidíme jednoposchodovú budovu a pritom ani len netušíme, že je dvojpodlažná. To by sme mohli vidieť iba vtedy, keby sme budovu obišli. Vysvetlíme prečo. Kaštieľ je od roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Takto už potom viete, že napriek tomu, že je majetkom obce, nič sa nemôžu robiť, bez povolenia a presne daných inštrukcií pamiatkárov ( aj keby mali na to peniaze). Skutočnosť, že sa asi nebude v najbližšom období robiť nič zo strany Slovenska je viac než istá .
Napr. Pod týmto kopcom mali ľadovú pivnicu ( ľadovňu), kde sa privážali tony ľadu, aby chránili potraviny. Dnes je pivnica uzavretá, pretože vstup do nej je nebezpečný. Stojí na staršom, možno renesančnom základe Daróciovského kaštieľa. Úpravou prešiel v roku 1836. V kaštieli po vojne sídlila základná škola ( jeho jediná záchrana, pretože bol by určite padol za obeť komunistom a zbúrali by ho, ako zbúrali kaštieľ v Boťanoch, v Zatíne - poznámka autora článku ).
Vráťme sa k majiteľom kaštieľa. Najprv sa pozrieme na grófsky pár, vďaka ktorému má kaštieľ svoju históriu, legendu, ktorá ho živí. Nepochybne spájať Štefániu Belgickú a Elemíra Lónyaiho s Drahňovom je fajn a super, aspoň čaro kaštieľa nezanikne. Príbeh začneme cisárskym dvorom odmeranej cisárovnej Sissi a konzervatívneho cisára Františka Jozefa. Poznáte ich, hlavne z televízneho veľkofilmu. Ak ste sa zaujímali o dejiny Habsburgovcov viete, že princ Rudolf bol záletný a labilný. Štefánia. Svoj život spojili dvaja mladí ľudia s opačnými povahami. Prvé roky manželstva boli šťastné. Štefánia svedomite plnila protokol a spoločenské povinnosti, ktoré jej boli prisúdené ako manželke následníka trónu, čím si vyslúžila aj uznanie svojho cisárskeho svokra (cisára Františka Jozefa). Sissi ju nemala rada. Viedla voči nej tú istú vojnu, akú práve voči nej viedla jej svokra. Volala ju bezcitným spôsobom „slon“ alebo „trampeltier“ .
Arcivojvodkyňa Štefánia ovdovela vo veku 25 rokov. Podľa oficiálneho uznesenia vládnucej rodiny Rudolf ( syn Sissi) vo veku 30 rokov vo chvíli duševnej poruchy zabil svoju milenku barónku Mariu Vetseru a potom sám spáchal samovraždu. Štefánia odmieta. Kvôli láske k nižšie postavenému grófovi Elemérovi Lónyayovi pánovi kaštieľa aj v Drahňove sa vzdala svojho postavenia, on musel odísť z diplomatických služieb, ale predsa obaja našli zázrak. V Rusovciach. Pretože sa tam odsťahovali a žili šťastne. (Štefánia sa kvôli druhému podriadnému manželstvu („nicht standesgemäß“) vzdáva hodnosti rakúskej arcivojvodkyne, nároku na trón, rozchádza sa so svojou rodinou , odoberú jej dcéru, ktorú vychováva cisársky dvor).
Práve Gábor a jeho rodina obývala kaštieľ do príchodu ruských vojsk, práve jeho potomkovia sú dodnes v styku s Drahňovom. Mali obrovský vplyv na rozvoj obce. Drahňov získali cestou sobáša v roku 1730. Vtedy mala obec 200 obyvateľov. Následne už v roku 1787 mala obec 625 obyvateľov, vďaka Lónyayovcom.
Štefánia Belgická
Dedo posledných majiteľov, tiež Gábor bol neskutočný človek. Politik, poslanec v parlamente v Budapešti, odborník a špecialista v oblasti poľnohospodárstva, zakladateľ národno hospodárskeho združenia, župný prokurátor v stolici, parlamentný veľvyslanec, guvernérom župy Bereg, hlavný župan Užskej stolice a hlavný strážca reformovaného superintendenta.
Vďaka tomuto zvazku sa v Drahňove obrátilo veľa dejateľov kultúry. Narodil sa im 1 syn Ödön. Bol podporovateľom a pomocníkom Lajosa Kossutha, bol to práve on, kto mladého Lajosa uviedol do parlamentných kruhov v Budapesti. Vydal veľa diel napr. Štvorzväzkovú Učebnicu poľnohospodárstva ( 1852-1854) / Rastlinná výroba, časť 1. Všeobecná rastlinná výroba, časť 2. Poľnohospodárska rastlinná výroba v roku 1852. časť II., 1. časť Hospodárske zvieratá: Poľnohospodársky chov dobytka s podnázvom 1853, IV. Rozmnožovanie rastlín.
Jeho okolie intelektuálne rástlo vďaka svojmu grófovi. Veľmi mu záležalo na dedine. A na vzdelaní. Lónyayovci boli hlboko reformovanej viery. V okolí kaštieľa vybudoval obrovský park, kde mali svoje miesto rôzne zaujímavé a zvláštne rastliny. V roku 1881 vybudovali za reformovaným kostolom rodinnú hrobku, resp .kryptu.
Podľa súčasných pamätníkov hrobku vandali počas a po vojne zničili a zneuctili až tak, že za účelom hľadania šperkov boli schopní hrobku rozbiť a zneuctiť pamiatku zosnulých do takej miery, že vyhadzovali kostné pozostatky zosnulých. Až okolo roku 1986 bola táto tzv.krypta vyprostená od zarastených kríkov. Zo zbierok občanov obce, prevažne katolíkov kryptu zrekonštruovali a toho času slúži ako katolícka kaplička.
V roku 1830 dedo gróf Gábor rezignoval na svoju ,,svetskú prácu,, a začal v Drahňove farmáčiť na 3400 akroch pôdy. V porovnaní s dobou praktizoval moderné poľnohospodárstvo. K panstvu patril rozsiahly les. Okrem roľníctva sa statok využíval aj na chov zvierat, hlavne dobytok, hydina, pekingské kačky a morky. V roku 1830 začal chov koní. Syn Ödön mal 4 deti. Spomínaných Elemíra a Gábora a 2 dcéry. Gábor prebral hospodárstvo v Drahňove.
Najväčší zberný tábor do sovietských gulagov v regióne bol práve v tomto kaštieli. O tejto skutočnosti svedčí pamätná tabuľa na stene budovy.
tags: #rimskokatolicky #knaz #jozef #kohuth