Richard Müller a Bipolárna Porucha: Od Radosti k Depresii

Bipolárna afektívna porucha, známa aj ako maniodepresívna psychóza, je závažné duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje prudkými zmenami nálad. Tieto zmeny siahajú od prekypujúcej radosti a nadšenia až po hlboké depresívne stavy. Touto poruchou momentálne trpí okolo jedného percenta svetovej populácie.

Táto choroba postihuje najmä ľudí v ranej dospelosti, najčastejšie vo veku 25 až 30 rokov. Choroba sa ale môže objaviť aj v starobe alebo počas obdobia dospievania. Vo všeobecnosti však existujú akési tri typické obdobia vzniku: včasná dospelosť, vek okolo 35 roku života a po 50 roku života. Ak už sa raz zistí u človeka prítomnosť tohto ochorenia, zvyčajne býva celoživotné.

Od radosti k depresii

Ako už samotný názov napovedá, pri tejto chorobe sa objavujú rôzne dlhé obdobia depresie sprevádzané poruchami myslenia, chybné a nelogické myšlienkové pochody. Počas jednej z fáz prežíva postihnutá osoba pocit absolútneho šťastia, pričom je neprirodzene energický a stráca potrebu spánku.

Pocity eufórie graduje až do takej miery, že pacient získava predstavu, že pre neho neexistujú žiadne prekážky, čo spôsobuje, že človek sa môže uchýliť k bizarným činom. Bipolárna porucha v sebe nesie riziko absolútneho vyčerpania organizmu. Počas týchto stavov stráca postihnutá osoba akékoľvek sociálne zábrany, čo máva dopad ako na pracovný, tak aj na súkromný život.

Dedičnosť, vplyvy prostredia a životné udalosti sú súčet faktorov, ktorý prispieva k rozvoju choroby v okamihu, keď celková záťaž prekročí kritickú hranicu. Preto je vhodné, zbytočne sa nevystavovať rizikovým situáciám, posilňovať svoju schopnosť zvládania stresu a plánovať si rôzne druhy aktivít.

Ľudia s predispozíciou sú viac citliví k emocionálnej a fyzickej záťaži, na užívanie návykových látok, k narušeniu denných rytmov alebo k hormonálnym výkyvom.

Diagnostika

V súčasnej medicíne neexistujú žiadne laboratórne vyšetrenia ani odborné metódy, ktorými by sa dala bipolárna porucha jednoznačne diagnostikovať. Zvyčajne určuje diagnózu špecialista na základe sledovania dlhodobo pretrvávajúcich klinických príznakov, po absolvovaní dôkladného rozhovoru s pacientom a po rozhovoroch z jeho okolia (priatelia, rodinní príslušníci, kolegovia…)

Medzi pomocné diagnostické metódy patria aj tzv. sebaposudzovacie dotazníky. Konečnú diagnózu stanovuje skúsený psychiater.

Ak ste na viac ako polovicu z týchto otázok odpovedali pozitívne, spĺňate čiastočne kritériá, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť bipolárnej poruchy, preto by ste mali zvážiť odbornú konzultáciu u špecialistu, ktorý s určitosťou zadefinuje vážnosť vášho psychického stavu.

Test na bipolárnu afektívnu poruchu

Pokúste sa na najbližšie otázky vybrať jednu spomedzi odpovedí ÁNO/NIE:

• Boli ste niekedy natoľko hyperaktívny, že ste sa kvôli tomu dostali do problémov?
• Boli ste taký podráždený, že ste bezdôvodne kričali na ľudí?
• Cítite sa nadmieru sebavedomo?
• Ste cez noc bdelý?
• Ste prehnane výrečný?
• Neviete zastaviť prúd myšlienok?
• Vaša pozornosť je veľmi prchavá?
• Mávate omnoho viac energie, ako tomu býva obyčajne?
• Ste nadmieru aktívny?
• Telefonujete známym alebo rodine uprostred noci?
• Máte nadmerný zaújem o sex?
• Máte tendenciu robiť neobvyklé veci, viac riskovať, robiť unáhlené závery?
• Dostali ste sa kvôli vášmu správaniu do rodinných/finančných alebo iných závažných problémov?
• Má niekto z vašich príbuzných diagnostikovanú maniodepresívnu poruchu?

Pôvodca neznámy

Bipolárna afektívna porucha nemá jednoznačne určenú príčinu. Na vzniku sa podieľajú najmä genetické vlohy, vrodené dispozície, biochemické, hormonálne zmeny a iné kombinácie vplyvov z vonkajšieho prostredia.

Svoj podiel na spustení choroby môžu mať nepriaznivé životné udalosti, užívanie drog, nedostatok spánku, stres. Udalosť spojená s výraznými emóciami situácie, kedy dochádza k narušeniu denných rytmov, môže byť tiež spúšťačom.

Rozdiel medzi unipolárnou a afektívnou poruchou

Pri kontakte s depresívnym pacientom sa musíme zamyslieť nad viacerými možnosťami. Jeho aktuálny psychický stav môže byť súčasťou bipolárnej afektívnej poruchy, ktorá je pravdepodobne bližšia schizofrénii ako depresii alebo môže ísť len o prechodný jednofázový depresívny stav.

Ak sa potvrdí, že postihnutá osoba trpí depresiou v rámci afektívnej poruchy, pravdepodobne ide o jednu konkrétnu fázu ochorenia, ktorú predstavuje zmena nálady do stavov skľúčenosti, uzkosti a smútku, pričom ju onedlho strieda ďalšia zo sprievodných fáz afektívnej oruchy, ktorou je, tzv. manická epizóda. Tá sa naopak prejavuje nadmernou rozjarenosťou, veselosťou a neprimeraným nadšením. Ak pacient trpí unipolárnou poruchou, môžeme u neho badať prítomnosť len jednej z týchto fáz - depresívnej.

Afektívna porucha postihnutá osoba trpí depresiou v rámci afektívnej poruchy, pravdepodobne ide o jednu konkrétnu fázu ochorenia, ktorú predstavuje zmena nálady do stavov skľúčenosti, uzkosti a smútku, pričom ju onedlho strieda ďalšia zo sprievodných fáz afektívnej oruchy, ktorou je, tzv. manická epizóda, prejavuje nadmernou rozjarenosťou, veselosťou a neprimeraným nadšením.

Liečba

Pacienti sú odkázaní na užívanie liekov, ktoré tlmia príznaky, pomáhajú udržiavať náladu v rovine a potláčajú maniodepresívne stavy. Niekedy sa v ťažkých štádiách nasadzujú antidepresíva. U pacientov s bipolárnou poruchou však nesmú byť nasadené samostatne, ale v kombinácii so stabilizátormi nálady, ktoré zabraňujú patologickým výkyvom nálady. Samotné užívanie antidepresív veľa lekárov neodporúča, pretože spôsobujú nežiadúce vedľajšie účinky a prechod do manického stavu.

Lieky sa zvyčajne podávajú v kombinácii s psychoterapiou (najčastejšie kognitívne behaviorálnou terapiou). Vo vážnych prípadoch sa môže pristúpiť k liečbe elektrošokmi. Psychoterapia je vhodná z dlhodobého hľadiska a cieľom je naučiť jedinca pochopiť svoje ochorenie, dokázať rozpoznať príznaky a včas na ne reagovať, aby sa ochorenie nevrátilo v plnej sile.

Napriek tomu, že definitívne vyliečenie nie je možné, súčasnými prístupmi možno zoslabovať príznaky do takej miery, aby kvalita života pacientov bola relatívne vysoká.

Fázy bipolárnej poruchy

Počas ochorenia dochádza k určitým periodickým zmenám nálad. Môžu sa objaviť nasledujúce dve etapy: mánia a depresia, pričom mánia tvorí klinický protipól depresie. Prudké až neprirodzené výkyvy nálad môžu u pacienta pretrvávať aj niekoľko týždňov. Často začína nenápadne a rozvíja sa veľmi pozvoľne. Chorý spočiatku bojuje so zlou náladou a únavou, počas nasledujúcich dní až týždňov sa ale dostáva do ťažkej depresie.

Depresívna fáza

Pre túto etapu sú typické tiež myšlienky na samovraždu či dokonca pokusy o ňu. Epizóda depresie sa prejaví skleslou náladou, znížením energie i aktivity. Jedinec vidí všetko pesimisticky, neprežíva radosť, má znížené sebahodnotenie a sebavedomie, pocity viny, poruchy sústredenia. Trpí prerušovaným spánkom, zníženú alebo zvýšenú chuťou do jedla. Môžu sa vyskytnúť myšlienky na smrť.

Štandardné sú pocity ako nechuť do života, pocit menejcennosti, strata záujmu o koníčky, sebaobviňovanie, plač bez príčiny, výbuchy hnevu, podráždenosť, neschopnosť povedať, sebapoškodzovanie.

Sebaobviňovanie môže dokonca postihnutého priviesť k samovražedným úvahám, ktoré sú jedinou cestou k možnej úľave. V menej typických prípadoch sa pridáva naliehavé správanie spôsobené masívnou úzkosťou, nepokojom a agitáciou. Výnimkou nemusí byť ani „uľavenie si“ prostredníctvom zvýšenej konzumácie alkoholu, ktorá inak pre postihnutého nie je typická.

Manická fáza

Tá je pre pacienta je subjektívne príjemná, pre osoby v jeho okolí ťažko znesiteľná. Pacienti sú viac komunikatívni, reční, zhovorčiví, vzápätí sa stávajú hlučnými, v správaní je badať nezodpovednosť, zvýšené riskovanie, zlý odhad rizika, neuvážené finančné investície, zadlžovanie, strata sexuálnych zábran.

Manická fáza sa prejaví neprimerane veselou náladou, bezúčelným zvýšením energie a aktivity. Jedinec má zvýšené sebavedomie a sebahodnotenie, dá sa pozorovať úplná strata sebareflexie, preceňovanie vlastných schopností, strata sociálnych zábran, malá potreba spánku a hyperaktivita. K smrti môže dôjsť v dôsledku vysilenia organizmu, následkom zvýšeného riskovania (napr. rýchla jazda autom), experimentovaním s drogami.

Mierna mánia

Hypománia je miernejším prejavom mánie. Príznaky nie sú až také výrazné alebo sa prejavujú len niektoré z nich. Tento stav jedinec znáša pomerne dobre, hypománia nemusí natoľko zasiahnuť do bežného života jedinca, ale z dlhodobého hľadiska je veľmi riziková, pretože od manickej fázy ho delí len veľmi tenká čiara.

V tomto období tiež jedinci často prestávajú užívať lieky a navštevovať lekára, pretože im je zdanlivo dobre.

Pauza - obdobie bez príznakov

Fázy mánie a depresie nie sú nepretržité, objavuje sa medzi nimi obdobie bez príznakov - takzvaná remisia. Obe extrémnej fázy môžu trvať niekoľko dní či týždňov, známe sú ale aj prípady, keď pacienti prežívali aj dva alebo viac fáz za deň. V takýchto prípadoch sa obdobie remisie zvyčajne nedostaví a chorý padá z mánie rovno do depresie.

Taktiež sa u pacientov môžu vyskytovať i obe fázy v zmiešanej podobe. Mánie a depresie sa objavujú naraz alebo sa počas dňa striedajú. To je najkomplikovanejšia a tiež najrizikovejšia forma bipolárnej poruchy nakoľko predstavuje veľmi vysoké riziko samovraždy.

Bipolárna porucha a sociálne vzťahy

Jedinci trpiaci bipolárnou poruchou sa vplyvom svojej choroby často dostávajú do konfliktov so svojím okolím. Pod vplyvom mánie sa často schyľujú k činom, ktoré by za normálnych okolností nevykonali - pacienti často nie sú schopní pravidelne dochádzať do zamestnania.

Okrem toho, že bipolárna porucha patrí medzi desať chorôb, ktoré najviac postihujú kvalitu života. Páchanie samovrážd pacientov s touto diagnózou je v porovnaní s bežnou populáciou pätnásťkrát viac.

Choroba umelcov

Bipolárna porucha nie je žiadnym výnimočným javom vo svete celebrít. Predstava o tom, že svet hviezd je dokonalý, býva často mylná a aj oni musia čeliť chorobám a problémom bežných ľudí. Medzi celebrity, ktoré zvádzajú boj s maniodepresívnou poruchou patria mnohí známi svetoví speváci a herci ako Catherine Zeta Jones, Kurt Cobain, Ozzy Osbourne, Robbie Williams, Vincent van Gogh, Hans Christian Andersen a z domácich osobností Katarína Feldeková, spevák Richard Muller, Petr Muk, Miloš Kopecký a mnohí ďalší…

Slovenský spevák Richard Müller sa netají diagnózou biopolárna porucha. Ide o stav, kedy pacient zažíva veľké zmeny nálad, čo sa môže odraziť nielen na duševnom, ale aj na fyzickom zdraví. Choroba zo sebou odnáša napríklad aj samovražedné myšlienky a spevák v minulosti tieto nálady riešim častým užívaním alkoholu.

Film je intímnym rezom do života legendárneho speváka Richarda Müllera na pozadí jeho koncertného turné s kapelou Fragile. Müller a Fragile tentoraz koncertujú netradične bez akýchkoľvek hudobných nástrojov. Film sa norí do Richardových aktuálnych pocitov, ktoré silno ovplyvňuje mániodepresia, ktorou dlhodobo trpí. Sonduje však aj v minulosti, ktorá otvára dvere do časti jeho speváckej kariéry sprevádzanej turbolentnými vzťahmi so ženami a drogami. Tie sú kľúčom k pochopeniu jeho osobnosti i speváckej kariéry.

Najčastejšie otázky spojené s bipolárnou poruchou:

• Čo je bipolárna afektívna porucha?

  Bipolárna porucha je závažné psychické ochorenie. Prejavuje sa veľkou náladovosťou, fázami striedajúcej sa radosti a depresie, ktorá môže byť depresívna, manická alebo dokonca zmiešaná. Intenzívne striedanie nálad často vedie ku konfktom a vážnym problémom v každodennom živote, k rozpadu osobných vzťahov až k samovražedným myšlienkam.

• Ktoré sú rizikové skupiny?

  Tí, ktorí žijú alebo pracujú v extrémnom strese, príbuzní chorých a osoby, ktoré užívajú návykové látky. Choroba môže postihnúť všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, vzdelanie, či národnosť. Postihuje rovnakým pomerom ženské aj mužské pohlavie. Postihuje 1-2 ľudí zo sto. Začína v období dospievania a ranej dospelosti, ale k rozpoznaniu dochádza niekedy aj o niekoľko rokov neskôr.

• Je bipolárna porucha dedičná?

  Presné dôvody vzniku choroby nie sú známe. Údajne má ale vplyv dedičnosť aj extrémny stres, ktorému sa ľudia vystavujú. Existuje aj názor, že s predispozíciami k tejto chorobe sa človek už narodí, alebo že sa choroba vyvinie v dôsledku traumatického zážitku (zneužívanie či šikanovanie).

  Medzi najviac ohrozené patria deti oboch chorých rodičov, v takom prípade je riziko rozvoja poruchy až 75 % (podobne veľké dispozície má k chorobe jednovaječné dvojča chorého jedinca - tu je pravdepodobnosť zhruba 70 %.) ak bipolárnou poruchou trpí len jeden z rodičov, existuje 50 % až 70 % šanca, že ochorie aj dieťa. ak poruchou netrpí nikto z príbuzenstva, je riziko ochorenia minimálne - zhruba 1%.

  Vrodená (zdedená) dispozícia sa prejavuje odchýlkami vo fungovaní nervových buniek v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za kontrolu emócií.

• Aké je riziko samovraždy?

  Vysoké. Jeden z piatich chorých spácha v priebehu choroby samovraždu. V prípade, že jedinec má samovražedné myšlienky, prípadne okolie zaznamená túto okolnosť, je nutné neodkladne vyhľadať odbornú pomoc.

  Varovnými príznakmi môžu byť:

• Aké sú ďalšie riziká?

  Chorí jedinci majú sklon k zvýšenému užívaniu drog, vrátane vysokej konzumácie alkoholu. Ďalej sú riziká spoločenské v období manickej fázy, kedy môže pacient vykonať neuvážené rozhodnutia, ktoré môžu mať vážne následky. V neposlednom rade môže dospieť k veľkým finančným stratám, dlhom a pod.

• Môžem bipolárnu poruchu spoznať sám na sebe?

  Väčšina osôb dokáže spoznať či má alebo nemá psychickú ťažkosť. Každý z nás občas pozoruje nespavosť, napätie, smútok, trému a pod. S psychickými poruchami je to trochu zložitejšie. Do úvahy je potrebné brať veľa okolností, časové hľadisko, nutné je vylúčiť niektoré poruchy osobnosti a pod.

  K dispozícii sú tzv. sebaposudzovacie dotazníky, ale tie majú len orientačnú hodnotu. Stanovenie správnej diagnózy patrí do rúk odborníka - lekára so špecializáciou v odbore psychiatria.

• Aká je diagnostika?

  Ošetrujúci lekár určí chorobu na základe rozhovoru s postihnutou osobou, diagnóza je postavená na podrobnom opise príznakov, a taktiež na základe komunikácie s najbližším okolím pacienta.

Tabuľka: Rozdiely medzi depresívnou a manickou fázou bipolárnej poruchy

tags: #richard #muller #na #smrtelnej #posteli