Po roku 1325, keď sa 27. septembra stalo Krásno majetkom žilinského dedičného richtára, podľa vtedy platného práva sa stalo filiálkou Žiliny a to na dlhý čas. Z dlhého a bohatého historického vývoja Krásna nad Kysucou si v tomto príspevku aspoň načrtneme významne osoby, miesta a udalosti z poslednej etapy feudalizmu na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia.
Kostol sv. Petra a Pavla v Krásne nad Kysucou
Významné osobnosti a udalosti
V roku 1785 malo Krásno nad Kysucou 1428 obyvateľov. Tento počet do roku 1828 stúpol na 2346 obyvateľov. Na čele obce stál aj tu každoročne volený richtár. Na základe archívnych dokumentov je možné zostaviť rámcový zoznam richtárov z tohto obdobia. Boli nimi napríklad Ján Koman (1770, 1781, 1791-92, 1795, 1800, 1812, 1831). Jeho priezvisko sa niekedy uvádza aj vo forme Komar. Navyše z dlhého časového úseku je veľmi pravdepodobné, že išlo o minimálne dve generácie richtárov s rovnakým menom a priezviskom. Veľmi kurióznym bol z pohľadu richtárov rok 1843, keď sa postupne prestriedali až traja richtári.Adam Jakubec zvolený za richtára pri obecných voľbách v predchádzajúcom roku bol z nešpecifikovaných dôvodov počas roka 1843 z funkcie odvolaný a usporiadali sa nové voľby. Za richtára bol opätovne zvolený v predchádzajúcich obdobiach overený Ján Čimbora. Ten však krátko po svojom uvedení do úradu zomrel. Richtárom bol následne zvolený istý Ockait, čo podľa pomerne exotického mena naznačuje, že mohlo ísť o osobu poverenú vedením obce do ďalších regulárnych volieb v novembri daného roka. Obecným notárom bol v Krásne dlhšiu dobu Ján Špaček, ktorého v tejto funkcii možno doložiť v rokoch 1831, 1835, 1837, 1839-43. Jeho miesto potom zaujal Ján Moravský doložený z roku 1847. Richtárovi pri výkone funkcie okrem notára asistovali aj traja prísažní a dvaja hájni.
Z administratívneho hľadiska tvorili samostatné celky v obci Krásno nad Kysucou časti Vánov a Drozdov. Financie si v nich totiž vyberali obyvatelia samostatne a tie sa do obecných účtov zapisovali ako príjem od celej osady. Celkový príjem obce z výberov do stoličnej a kráľovskej pokladnice predstavoval sumu približne 3500 zlatých ročne. Všetky daňové príjmy a výdavky sa evidovali do tzv. kontribucionárskej knihy. Peniaze sa vyberali od rolí, pecí a statku. Okrem toho sa pravidelne odvádzali za obec naturálie (tzv.
V 20-tych a 30-tych rokoch 19. storočia prebiehala v Krásne nad Kysucou významnejšia stavebná činnosť. Rekonštruovala a skvalitňovala sa totiž stoličná cesta smerujúca zo Žiliny cez Čadcu do Tešína a Živca. V obci Krásno nad Kysucou sa v tom čase pristúpilo k stavbe troch kamenných mostov (Prašivého, Kamenného a Bystrického), z ktorých sa do dnešných čias dochoval len jeden a to konkrétne kamenný most v osade u Blažky. Bystrický most bol v druhej polovici 19. storočia významne prestavaný za použitia inovatívnej technológie - železobetónu, pričom je pravdepodobné, že vtedy došlo k určitým stavebným zásahom aj na Kamennom a Prašivom moste.
Školstvo a cirkevné budovy
Školstvo bolo v 19. storočí v Krásne pod patronátom farnosti. Za vzdelaním tam dochádzali ešte v 40-tych rokoch i deti zo Zborova nad Bystricou. Koncom 30-tych rokov začala výstavba, respektíve rozsiahla rekonštrukcia školskej budovy. Škola bola dokončená v roku 1840. Každý rok v čase Veľkej noci sa školská budova bielila. O opravy školskej budovy, fary a obecného humna sa starala dedina. Obecné humno slúžilo hlavne na uskladnenie sena, slamy a ovsa z obecnej lúky pre dedinské potreby. Farská budova patrila medzi objekty udržiavané z obecnej pokladne. Každoročným obecným výdavkom bola platba kominárovi od údržby farského komína. V roku 1842 bola farská izba predelená na dve časti pre lepšie využitie vnútorného priestoru. V roku 1839 bol do kostolnej zvonice umiestnený nový zvon. Na tzv. „Vyšnom cintoríne“ bol v roku 1843 zhotovený nový kríž s drevenou plastikou Krista: „Dano je za figuru a zakriž kteri sa od Nova na Wisnem Cinteri wistaweni a funduvat 32,35“.
Mlyny, píly a živobytie
V Krásne nad Kysucou sa v roku 1781 nachádzali štyri sedliacke mlyny a jedna píla. Ďalší mlyn sa tu uvádza ako majetok zákupného richtára. Bolo to o dva mlyny menej ako uviedli v roku 1770 pri dotazníku k Tereziánskemu urbáru. V roku 1791 sa v panskom súpise uvádzajú už len dva panské mlyny a jedna píla. Ďalšia tam stojaca píla sa v danom roku uvádzala ako škultétska, navyše išlo zrejme o prerobený pôvodný mlyn. V roku 1791 panský inšpektor Anton Fabrici povolil poddaným z Krásna Jánovi Komanovi, Adamovi Komanovi a ďalšiemu ich spoločníkovi postaviť v dedine novú pílu. Jeden panský mlyn si napríklad v roku 1831 do prenájmu vzali Ján, Juraj a Ondrej Ďurana. Ďalší spoločne s pílou si v tom istom roku prenajali Ján, Adam a Martin Kormanec, spoločne s Jánom a Jozefom Komanom, Adamom Stehelom, Adamom Škerenim a Jozefom Gašperákom.
Zaujímavým možno v prípade Krásna nad Kysucou označiť kontrakt z roku 1791, kde sa tamojší obyvatelia na niekoľko rokov vykúpili z robotnej povinnosti. To by nebolo na tú dobu nič nezvyčajné, až na to, že tam ako dôvod uviedli snahu privyrábať si ako furmani pri vození železa, soli a ďalších komodít, plus chodievať do dolného Uhorska na sezónne práce. Z dotazníka k Tereziánskemu urbáru vyplýva, že obyvatelia Krásna si okrem furmanstva privyrábali aj pltníctvom. Krásňanov však veľmi trápili časté záplavy spôsobené rozvodnením Kysuce a Bystrice, ktoré im ničili úrodu.
Židia v Krásne nad Kysucou
Od počiatku 19. storočia si navyše do prenájmu na istý čas vzal aj druhú panskú krčmu v Krásne. Áron mal za manželku Elzu Eratemovú, s ktorou mal jedného syna a šesť dcér. Po jeho smrti prevzal rodinné podnikateľské aktivity jeho syn Ephraim, narodený v roku 1783. Ephraim si za pomoci ručenia svojho otca dokonca na prelome druhej a tretej dekády 19. To samo o sebe hovorí o majetnosti a význame tejto rodiny v panstve Strečno i celom regióne. Neskôr bola nimi prenajímaná Nižná krčma prestavaná do murovanej podoby. Ďalším obyvateľom Krásna židovského pôvodu bol v danom období Jakub Schucz s manželkou Evou Neuwirtovou a ich dvoma synmi. Ten sa stal na dlhší čas nájomcom dedinskej Vyšnej krčmy. Ako nájomcu ho pri nej nachádzame od druhej dekády 19. storočia až do konca 40-tych rokov 19. Okrem toho v Krásne nad Kysucou podľa kontraktu z roku 1845 predával vo svojom dome alkohol aj obyvateľ nežidovského pôvodu Ján Kopásek. Druhú panskú krčmu si na krátky čas v prvej polovici 19.
Kostol sv. Petra a Pavla
V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla. Postavený bol v roku 1803 v klasicistickom slohu a je jednoloďový. Neďaleko kostola bola v roku 1803 postavená i fara.
Prvá svetová, hospodárska kríza a druhá svetová vojna, tak ako všade inde, zanechali nepriaznivé stopy aj v Krásne. Muži, ktorí sa vrátili z frontu, keď videli, že tí, čo boli doma, sa majú dobre, rozhnevali sa. Vyhradili si právo vyrovnať sa s každým. Rabovačku sa podarilo zastaviť ozbrojeným železničiarom zo Žiliny, ktorých zavolali miestny židia.
Významné osobnosti farnosti
Z farnosti Krásno pochádza kanonik Milan Kavor, rodák z filiálky Brodzany, ktorý bol vysvätený 17. júna 1972 v Bratislave. Rok bol kaplánom v Bytči, od roku 1973 v Čadci. V rokoch 1977-1980 bol administrátorom farnosti Lietava, následne 15 rokov administrátorom v Čadci. Od roku 1988 je honorárnym dekanom a od roku 1992 cirkevným sudcom. V rokoch 1995-1999 pôsobil ako administrátor v Ostraticiach a súčasne aj v Rybanoch. Od 1999 do 2019 roku bol farárom v Rybanoch. V roku 2009 je honorárnym kanonikom. Napokon pôsobil ako výpomocný duchovný v Našticiach, farnosť Bánovce nad Bebravou. Zomrel 21.
Z farnosti Krásno pochádza aj Mons. Marek Hriadeľ, rodák z filiálky Turčianky. Ordinovaný bol 17.6.1984 v Nitre. Dva roky bol kaplánom v Košeci, v rokoch 1986-87 v Bytči, potom v rokoch 1990-1995 vo Vyskoej nad Kysucou, 1995-1997 v Čadci, kde zastával funkciu dištriktuálneho dekana, v rokoch 1997-2001 bol špirituálom Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre a odborným asistentom Teologického inštitútu v Nitre. V roku 1999 získal titul ThLic., v rokoch 1999-2001 prednášal spirituálnu teológiu na Katolíckej univerzite v Lubline. V rokoch 2001-2006 bol farárom v Nitre- Dolnom meste a honorárnym dekanom. Neskôr, v rokoch 2006-2013 pôsobil ako správca farnosti Trenčianska Teplá. V roku 2013-2016 farárom v Hornej Porube.
Z farnosti Krásno pochádza aj vdp. Štefan Junas rodák z Krásna, kňaz pôvodne Nitrianskej, dnes Žilinskej diecézy. Na diakona bol vysvätený 14. júna 2002, na kňaza 14. júna 2003. Ako kaplán pôsobil v rokoch 2003.2005 v Kysuckom Novom Meste, v rokoch 2005-2009 v Lietave, 2009-2011 v Turzovke, 2011-2012 v Považskej Bystrici. V roku 2012 bol vymenovaný za notára Cirkevného súdu v Žiline a od toho istého roku pôsobí ako farár vo farnosti Štiavnik. Minulého roku navštívil so svojimi farníkmi svoje rodisko.
Z farnosti Krásno pochádza vdp. Peter Bely, rodák z Krásna bol vysvätený v roku 2012 pre trnavskú arcidiecézu vo farskom kostole v Hlohovci vtedajším Trnavským arcibiskupom Róbertom Bezákom. Z farnosti Krásno, z filiálky Nedanovce pochádza brat kapucín Tomáš Kňaze, OFM Cap.
Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup sa narodil 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. V tom období sa jeho rodičia s ním prisťahovali do farnosti Krásno, filiálka Nedanovce. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre. Ako kaplán pôsobil v rokoch 1985-1987 v Nitre a v rokoch 1987-1988 v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde získal v roku 1991 doktorát posvätnej teológie. Dňa 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre a 18. októbra 1991 za cirkevného sudcu. Od roku 1990 prednášal cirkevné dejiny na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V r. 1991-2005 pôsobil aj na VŠ pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky. Dňa 1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V rokoch 1995-1998 bol prodekanom spomínanej fakulty. V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“. Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave bol v r. 1997-2006. Dňa 13. decembra 1997 ho prezident Slovenskej republiky menoval za profesora v odbore „katolícka teológia“. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana RKCMBF UK v Bratislave. Túto funkciu zastával do roku 2004. Dňa 9. júna 2005 bol menovaný za nitrianskeho biskupa pápežom Benediktom XVI. a konsekrovaný na biskupa bol v Nitre 16. júla 2005. Od októbra 2006 do septembra 2015 bol podpredsedom KBS.
| Meno | Funkčné obdobie | Poznámka |
|---|---|---|
| Alojz Molnár | 1895 - 1920 | Farár |
| Ondrej Zemko | Od 1. júla 2022 | Farár |
Od 1. júla 2022 pôsobí vo farnosti Krásno ako farár Vdp. Ondrej Zemko.
„Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva.“ ( Kódex kánonického práva, kán.