Kresťanstvo sa na Oravu začalo šíriť už v čase Veľkomoravskej ríše a v 10. storočí sa tu ujalo natrvalo. Územie bolo najskôr pod správou nitrianskeho biskupstva, neskôr bolo včlenené do ostrihomského arcibiskupstva. Prvé fary boli zakladané začiatkom 14. storočia. Prvá zmienka pochádza z roku 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade. V polovici 14. storočia dochádza k zmene správneho systému tohto územia, čo ovplyvnilo aj cirkevnú organizáciu. V roku 1397 sa v dokumentoch spomína už päť fár: vo Veličnej, Kubíne, Sedliackej Dubovej, Tvrdošíne a Trstenej.
S menom kubínskej fary sa po prvýkrát stretávame v roku 1380. Mala pod správou celé podchočianske územie až po hrad. O jej osude v období stredoveku nenachádzame žiadne správy.
V roku 1380 bola v Dolnom Kubíne založená rímskokatolícka farnosť a kostol sv. Kataríny.
Reformácia a protireformácia
V roku 1559 a 1560 bola na Orave vykonaná prvá historicky známa kánonická vizitácia. O kubínskej fare je vo vizitácii z roku 1559 poznačené toto: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, farár sa volá Ladislav.
Do konca 16. storočia celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach.
V polovici 17. storočia sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v roku 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon. Usadil sa najskôr v Čimhovej, neskôr sa presťahoval do Oravky. V jeho práci mu pomáhali poľskí rehoľníci a licenciáti, ktorí pôsobili vo väčších obciach.
Roku 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch tu prišiel aj katolícky kňaz. Bol ním archidiakon Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Účinkoval tu do marca roku 1680. Potom správu farnosti prevzal na niekoľko mesiacov licenciát Jonáš Pretrozséni. Koncom roku 1680 nastúpil Ján Mariássy a ten tu účinkoval do júla roku 1682, kedy odišiel na Oravský hrad.
Bolo to obdobie protihabsburských povstaní a sprisahaní a neustále boje sa odrazili aj na živote veriacich na Orave. Povstaleckí vojaci sa dopúšťali mnohých násilností najmä na katolíckych kňazoch. Jedným z nich bol aj dolnokubínsky farár Ján Tranoscius. Bol synom evanjelického farára Samuela Tranoscia, ktorý pôsobil v Liptovskom Mikuláši. Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli roku 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol roku 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Jeho horlivej činnosti urobili koniec vojaci Štefana Thökölyho, ktorí ho najskôr kruto mučili a nakoniec ho sťali.
Po uzavretí mieru medzi cisárom a povstalcami sa situácia upokojila. Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly.
Od začiatku 18. storočia sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne. V Kubíne sa na mieste farára vystriedalo niekoľko kňazov, ktorí pozdvihli náboženský aj sociálny život veriacich oživením úcty k Eucharistii a Panne Márii, ako to dokazujú združenia ku cti Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.
Gašpar: Šimečková čerpá peniaze nás všetkých - takto si užívajú naše peniaze!
Vývoj kostola v 18. - 20. storočí
V roku 1725 kubínski veriaci prestavali svoj kostol v barokovom štýle. Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v rokoch 1880 - 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku. 2. augusta 1887 prišiel prestavaný kostol vysvätiť biskup Juraj Čáska. Udalosť je zachytená na mramorovej doske v lodi kostola.
8. mája 1895 vypukol v Kubíne veľký požiar, ktorý zachvátil aj kostol. Kohútov nástupca Štefan Viecha pokračoval v diele svojho predchodcu. Podobne aj dekan farár Štefan Haluška, ktorý do svojho úradu nastúpil začiatkom prvej svetovej vojny.
V rokoch 1922 a 1923 sa vo farnosti uskutočnili misie pod vedením P. Eiselleho SJ. So štedrou podporou Juraja Bullu, oravského župana, bol do kostola umiestnený nový oltár Sedembolestnej Panny Márie, sochy Božského Srdca a Srdca Panny Márie a obrazy krížovej cesty.
V roku 1925 farnosť prebral do správy Jozef Maxián. Spolu s kaplánom Jozefom Hadrim, ktorý prišiel do Kubína v roku 1929, prebudili katolícky život vo farnosti.
V roku 1936 sa v Kubíne uskutočnilo stretnutie katolíckej mládeže Oravy z príležitosti posvätenia orolskej zástavy. Zišlo sa tu asi 18 000 Oravcov.
V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský. Spolu so svojimi spolupracovníkmi pokračoval v práci svojich predchodcov. V roku 1939 sa uskutočnila dlažba kostola, bol pokrytý novou strechou a opravený zvonku. Boli doň umiestnené aj nové spovednice.
V decembri 1940 bol založený Katolícky kruh, ktorého činnosť sa zameriavala na kultúrnu a umeleckú oblasť. Divadelný súbor nacvičil a predviedol okolo 40 divadelných hier a akadémií (Pašiové hry, Tajomstvo sv. omše, Akadémia pri príležitosti 25. výročia biskupstva pápeža Pia XII.
V roku 1941 veriaci odkúpili hotel Biheller a upravili ho na svoj kultúrny dom s javiskom a celým divadelným zariadením. V apríli 1942 bola založená rím.-kat. cirkevná obec, ktorá mala na starosti organizačno - budovateľskú prácu vo farnosti. V tom istom roku bola štátna ľudová škola pretvorená na cirkevnú. Uskutočnili sa misie pod vedením otcov jezuitov. Bola obnovená Jednota katolíckych žien a v roku 1944 aj Jednota katolíckych mužov. V roku 1947 prišli do mesta sestry Panny Márie Pomocnice a usadili sa v dome, ktorý im na tieto účely poručili manželia Pollákovci. Slávnostná posviacka ústavu sa konala 7. decembra.
Kostol za komunizmu a v súčasnosti
V roku 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Boli zrušené všetky cirkevné spolky a cirkevný majetok bol zoštátnený. Sestry saleziánky boli z mesta odvlečené a farár Viktor Trstenský bol uväznený a poslaný do pracovného tábora. Farnosť od toho času spravovali niekoľkí kňazi. Od roku 1974 tu pôsobil dekan Alfonz Letanovský. V roku 1979 začal spolu s kaplánom Andrejom Imrichom a veriacimi generálnu opravu kostola. Uskutočnila sa výmena strechy, maľba exteriéru, odvetranie základov, výmena okien a maľba interiéru.
Situácia sa znovu radikálne zmenila po roku 1989. Mnohé spoločenstvá, ktoré dovtedy vykonávali svoju činnosť len tajne, sa mohli slobodne prejaviť na verejnosti. Náboženský život sa začal znovu rozvíjať. Spevácke zbory, hnutie kresťanských rodín, svetský rád sv. Františka i saleziánski spolupracovníci. V auguste roku 1991 sa konala púť Oravcov na Levočskú horu.
V roku 1993 začala svoju činnosť v meste katolícka charita, ktorá poskytuje svoje služby všetkým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Od septembra roku 1994 tu pôsobia sestry sv. Kríža.
V roku 1989 sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Farský kostol už kapacitne nepostačoval. Základný kameň pre nový kostol posvätil Svätý Otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy Slovenska 22. apríla 1990 v Bratislave. Výstavba prebiehala v rokoch 1992 až 1997. Väčšina prác sa zvládla formou dobrovoľných brigád veriacich mesta i okolitých dedín. 13. septembra 1997 kostol slávnostne vysvätil biskup František Tondra. Je zasvätený Povýšeniu sv. kríža.
Vo februári 1992 bola po predchádzajúcich prípravách slávnostne otvorená Cirkevná základná škola Andreja Radlinského. Svojím zameraním nadviazala na tradíciu cirkevného školstva v meste, ktorá bola násilne prerušená po roku 1948.
Generálna rekonštrukcia interiéru farského kostola spolu s obnovou vonkajších schodíšť sa uskutočnila počas prázdninových letných mesiacov roku 2005.
Filiálky farnosti Dolný Kubín
- Malý Bysterec
- Medzihradné
- Veľký Bysterec
- Záskalie (po 1808 pričl. o. Jelšava)
- Beňova Lehota, Mokraď, Srňacie (od 1971)
- Bziny (1971-1993)
- Kňažia (od 1973)
- Vyšný Kubín (1986-1990)
- Jaseňová
- Leštiny
Zoznam farárov v Dolnom Kubíne
| Meno farára | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Ladislav | 1559 |
| Martin Pongrácz | 1672 - 1680 |
| Ján Tranoscius | 1682 |