Rimavská Baňa: Historický klenot s gotickým kostolom

Rimavská Baňa leží na juhu Slovenského rudohoria v rimavskej doline. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1136. V roku 1268 dostala obec výsady krupinského typu, ktoré ju oprávňovali stať sa banským mestom. V ďalekej minulosti bola obec mestečkom s výsadami krupinského typu. V nasledujúcom období sa stala v rámci vtedajšieho Rimavského španstva druhou najvýznamnejšou obcou, hneď po Rimavskej Sobote.

Už v stredoveku sa v jej okolí začala rozvíjať ťažba nerastných surovín, najmä zlata. V okolí Rimavskej Bane sa ťažil najcennejší kov - zlato, pričom historické doklady o existencii zlatých baní sa podľa Sokolovského zachovali z druhej polovice 13. storočia. Okrem baní na zlato bola v našom chotári aj baňa na železnú rudu, spracúvala sa v neďalekom Hámre, ktorý je súčasťou Rimavského Brezova. S príchodom nemeckých kolonistov v druhej polovici 13. storočia sa zvýšila technologická úroveň a začal sa hlbinná ťažba v baniach.

V 13. storočí dosahovala ťažba zlata v okolí Rimavskej Bane najvyššiu úroveň. Do roku 1343 obec patrila kaločskému arcibiskupovi. Od 15. storočia panstvu Hajnáčka a neskôr viacerým zemepánom. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, baníctve, debnárstve, taktiež v mlynárstve a v železiarstve.

Súčasťou Rimavskej Bane bolo aj mestečko Koronobaňa, ktoré po odchode nemeckých baníkov v 17. storočí, zaniklo.

V súčasnosti žije v obci 526 obyvateľov. Z hľadiska dopravy má obec výhodnú polohu, nakoľko jej intravilánom prechádza cesta I. triedy č. 72 (Rimavská Sobota - Tisovec - Brezno), ktorá sa v 17 km vzdialenom okresnom meste napája na významnú vnútroštátnu cestu I. triedy č.

Obec Rimavská Baňa patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Každý z nás má vo vnútri svojho srdca vložený svoj rodný kraj, kde je všetko čo človek potrebuje k životu. Rimavská Baňa je rodiskom a pôsobiskom viacerých významných osobností slovenskej histórie, ale i súčasnosti. V Rimavskej Bani sa narodil aj Matej Bodó, bol prísediacim súdnej tabule gemerskej, neskôr profesor trnavskej akadémie. Rodákmi boli aj národní buditelia, učitelia Michal Húska, Ľudovít Kubáni ml. a lekár Pavel Kmeti. Rodáčkou z našej obce bola aj historička doktorka Marta Vartíková rod. Ján Glosius st., cirkevný básnik, Matej Holko ml.

V obci sa nachádza materská a základná škola (viď Odkazy ZŠ a MŠ Juraja Palkoviča). Taktiež obecná radnica, na ktorej je umiestnená tabuľa venovaná rodákovi, pedagógovi a spisovateľovi Jurajovi Palkovičovi (1769-1850). Na jej priečelí je umiestnená pamätná tabuľa významnému rodákovi Jurajovi Palkovičovi, ktorý bol spisovateľom, básnikom, dramatikom a profesorom na evanjelickom lýceu v Bratislave. V centre obce je umiestnený pomník padlým vojakom v SNP. Nájdete tu aj turistické trasy na Sinec a Stolických vrchov.

Na tradície nadväzuje súčasná Základná škola (ZŠ) s materskou školou Juraja Palkoviča. Budova, v ktorej ZŠ sídli v súčasnosti, bola postavená v 50. rokoch 20. storočia a prví žiaci do nej nastúpili v školskom roku 1957/58.

V súčasnosti môžete v obci navšíviť gotický kostol, v ktorom sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby zo 14. storočia gotická krstiteľnica, barokový oltár a kazateľnica i kazetový strop zo 17. storočia, ktorý bol obnovený v roku 2025.

Na návrší nad obcou stojí neskororománsky evanjelický kostol z 13.storočia, ktorý goticky prestavali v 14. a 15.storočí a obnovili v roku 1783. Stavba je obkolesená renesančným obranným múrom. V interiéri kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou Gotickej cesty, sú najväčšou vzácnosťou stredoveké gotické nástenné maľby zo 14.storočia. Najcennejšou pamiatkou bohatej histórie Rimavskej Bane je opevnený evanjelický kostol, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.

Kostolík postavili v dominantnej polohe zrejme niekedy okolo roku 1300. Okolo roku 1415, keď patronátny vzťah ku kostolu získal Stibor zo Stiboríc ml., došlo k prestavbe objektu. Najvýraznejšie sa dotkla svätyne, ktorá bola predĺžená do podoby polygónu a novo zaklenutá. Došlo takisto k zvýšeniu dlažby v jej interiéri. Okolo roku 1500 došlo k zväčšeniu kapacity kostola predĺžením lode západným smerom. S tým súviselo zamurovanie pôvodného južného vstupu a vytvorenie dvoch nových portálov na južnej a západnej strane lode. Zmenou prešli aj okná. Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí si najmä interiér upravili pre vlastné potreby. Išlo najmä o postavenie drevenej tribúny pri západnej (v roku 1670) a neskôr i južnej a severnej stene (v roku 1726). S tým súvisí aj prerazenie menších okien v prízemí lode. V druhej polovici 17. storočia dostali aj vonkajšie fasády renesančnú úpravu v podobe nárožného kvádrovania. Maľovaný drevený kazetový strop v lodi datujeme do roku 1783. V tom istom roku sa taktiež významne zmenila silueta kostolíka, keď z východnej strany pristavali k presbytériu vežu - zvonicu.

Kostol v Rimavskej Bani bol postavený pôvodne ako neskororománsky v poslednej tretine 13. storočia. V 14. a 15. storočí bol prestavaný v gotickom štýle. V 18. storočí bol obohnaný renesančným múrom.

Z prvej stavebnej etapy sa zachovali južná a severná stena lode, víťazný oblúk a časť južnej a severnej steny svätyne so zvyškami pätiek pôvodnej klenby. Z detailov ide predovšetkým o podstrešný oblúčikový vlys na južnej a severnej (dokázaný sondou) stene lode a severozápadné nárožie odkryté na severnej fasáde lode. V kostole sa zachovali tri gotické portály - do sakristie (okolo roku 1415) a južný i západný portál do lode (okolo r. Na južnej exteriérovej stene lode sa zachovali zvyšky monumentálnych malieb zobrazujúcich Pannu Máriu Ochrankyňu, archanjela Michala a sv.

V lodi, na severnej stene, sa zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy. Fresku namaľovali niekedy okolo roku 1370. Pod ňou, sčasti zakryté tribúnou, sa nachádzajú tri zrejme votívne obrazy z len o niečo mladšieho obdobia. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Ešte v stredoveku bola táto freska premaľovaná a doplnená nápisom Salvator Mundi. Vedľajší obraz predstavuje zrejme sv. Alžbetu Uhorskú alebo sv.

V presbytériu sa zachovali na severnej stene výjavy Posledného súdu, na východnej strane víťazného oblúka sa nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja zápasiaceho s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana). Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.

Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny aj drevené vyrezávané trojmiestne stallum (z roku 1695), oltár (r. 1745) a kazateľnica (r. Kostolík sa stal 150. Kostolík patrí miestnemu cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. a stále slúži veriacim. V posledných rokoch sa realizovala obnova fresiek v interiéri (2006), výskum a obnova exteriérových fasád (2010) a menší archeologický výskum (2012). Takisto je spracovaná projektová dokumentáciu na komplexnú obnovu kostola.

Pamiatka je zo 14. storočia a je najvýznamnejšou zachovanou pamiatkou obce Rimavská Baňa. Prvou je, že sa tu nachádzajú stredoveké nástenné maľby s ladislavovskou legendou z rokov 1360 až 1380. Okrem toho je však v kostole i mobiliár, teda hnuteľné národné kultúrne pamiatky.

Chrám bol pôvodne katolícky, počas reformácie však prešiel do rúk protestantov. V tom čase boli zatreté fresky, pribudli empory a kazetový strop. V kostole sa pôvodne nachádzal i historický organ, avšak podľa jej slov bol v 90. rokoch demontovaný so zámerom rekonštrukcie a za nejasných okolností sa stratil. Dnes je preto v chráme len jeho drevená napodobenina, ktorú vyrobil predchádzajúci farár. Podstatnou zmenou prešiel kostol na začiatku 20. storočia.

Opevnený gotický kostol zo 14. storočia je najvýznamnejšou zachovanou pamiatkou obce Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota. Ako pokračovala, chrám bol pôvodne katolícky, počas reformácie však prešiel do rúk protestantov. V tom čase boli zatreté fresky, pribudli empory a kazetový strop.

Evanjelický kostol v Rimavskej Bani. Zdroj: Wikimedia Commons

Rimavskobanský kostol zaujal aj českého spisovateľa Aloisa Jiráska, ktorý obec navštívil v roku 1897 pri zbieraní materiálu pre svoju trilógiu z husitských čias pod názvom Bratstvo.

RIMAVSKÁ BAŇA - Jednou z najväčších pozoruhodností vzácneho gotického kostola v Rimavskej Bani je jeho barokový kazetový strop z roku 1787. Keďže bol už značne poškodený, bola nutná jeho obnova. Tá sa zavŕšila v sobotu 30. augusta 2025 slávnostnou prezentáciou počas podujatia Gotika a barok v duchovnom objatí. Obnova, ktorú dnes s radosťou prezentujeme, bola cestou náročnej práce. Všetko sa začalo reštaurátorským výskumom a návrhom na reštaurovanie, ktorý poskytol odborný základ pre ďalšie kroky. Následne prebehla demontáž stropu a jeho reštaurovanie v šiestich etapách, čo si vyžiadalo veľkú odbornosť, trpezlivosť a úctu k historickému dielu, priblížila zborová farárka cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku Janka Miháliková.

Súčasťou obnovy bola výmena strešnej krytiny a súvisiacich konštrukcií. Z praktických dôvodov sme pristúpili aj k technickým úpravám - bola vykonaná kompletná rekonštrukcia elektroinštalácie a vybudovaný nový bleskozvod, ktorý bude chrániť kostolík. Celý tento projekt sa realizoval v rokoch 2015 až 2025 a vyžiadal si viac ako 207 000 eur, načrtla farárka.

Dodala, že obnovený strop bude naďalej svedčiť o viere našich predkov, o umeleckej zručnosti majstrov, ako aj o tom, že i v súčasnosti sa vieme spojiť pre dobro spoločnej veci. Nech je teda tento chrám Boží aj naďalej miestom, kde sa stretáva živá viera s históriou, umením a krásou, zdôraznila Miháliková. Vďaka ukončenej obnove je kostol odteraz opäť sprístupnený verejnosti. Na návštevu sa však treba vopred ohlásiť u kostolníka.

Okrem vzácneho stropu sa v rimavskobanskom kostole nachádzajú aj výnimočné nástenné maľby. Vyniká medzi nimi takzvaná ladislavovská legenda na severnej strane lode. Tieto fresky boli obnovené už v 50. rokoch 20. storočia a po desaťročiach by už potrebovali reštaurátorskú obnovu. Budúci rok budeme robiť reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie týchto fresiek. Je možné, že sa zároveň odkryjú aj nejaké nové, avizovala Miháliková pre Sobotnik.sk. Veľká časť stien kostola je totiž stále zamaľovaná bielou farbou, pod ktorou sa určite ukrývajú doposiaľ neodhalené nástenné maľby.

Interiér kostola v Rimavskej Bani. Zdroj: Gotická cesta

Kostolík patrí miestnemu cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. a stále slúži veriacim.

Rimavská Baňa 15. júla (TASR) - Mestečkom s výsadami krupinského typu bola v stredoveku obec Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota. Mohla sa stať banským mestom, no vo svojom nádejnom vývoji ustrnula predovšetkým pre skorý úpadok baníctva. Banské podnikanie si v jej chotári, ako o tom svedčia aj banícke nástroje na obecnom pečatidle z roku 1544, zachovalo určité tradície až do polovice 16. storočia. Jeho význam bol však už v 15. storočí relatívne malý, uvádza historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803.

Medzi ďalšie historické budovy patria objekty bývalej fary, ľudovej školy a obecná radnica, pochádzajúca z roku 1927. Je to kultúrny stánok našej obce. Už v roku 1928 tam ochotníci zahrali prvé dve divadelné predstavenia. Ochotnícke divadlo v Rimavskej Bani fungovalo celé desaťročia, bohužiaľ, v súčasnosti už nie je aktívne, ozrejmila starostka a doplnila, že radnicu stále využívajú na obecné akcie, napríklad na pravidelné stretnutia seniorov.

Významnou udalosťou na území Rimavskej Bane bolo Slovenské národné povstanie, ktoré pripomína pamätník z roku 1947, situovaný v jej centre. Zaujímavé je, že na jeho výstavbu prispeli i obce z blízkeho aj vzdialeného okolia, o čom svedčí zachovaná vkladná knižka. Zaujímavosťou je, že pamätník pôvodne stál na inom mieste, pri futbalovom ihrisku. Neskôr však došlo k jeho presťahovaniu.

Zaujímavosťou Rimavskej Bane sú pivnice sústredené priamo v centre obce v kopci, na ktorom stojí kostol. Je ich približne 12, niektoré z nich sú využívané, iné chátrajú. Celá parcela je vo vlastníctve obce, ale jednotlivé pivnice patria občanom. Nemáme však zdokumentované ich konkrétne vlastníctvo. Jedna z najzachovalejších pivníc patrí miestnemu obyvateľovi Milanovi Kušpálovi. Pivnicu užíval môj kamarát, po ňom som ju prebral ja. Dal som ju do poriadku, vyčistil, osadil som nové dvere a začal som ju využívať na skladovanie vína.

V Rimavskej Bani žije v súčasnosti zhruba 530 obyvateľov a miera nezamestnanosti dosahuje podľa slov starostky zhruba 15 percent. Je to menej než priemerná miera nezamestnanosti v celom okrese, ktorá presahuje 23 percent. Najväčšími zamestnávateľmi v dedine sú poľnohospodárske družstvo Agrokol, drevosklad Lesov SR a drevospracujúca spoločnosť Rimadrev.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota, ktorý je jedinou dobrovoľnou organizáciou, pôsobiacou na území obce, sa môže pochváliť vyše storočnou históriou. Naposledy naši príslušníci zasahovali teraz v júli pri požiari traktora s balíkmi sena na ceste smerom na Kraskovo. Vykonávali pomocné práce pri dohášaní a odstraňovaní predmetov z cesty, priblížil veliteľ s tým, že ročne absolvujú priemerne jeden až dva výjazdy. Rimavskobanský DHZ má v súčasnosti 17 členov, ktorí majú k dispozícii vozidlo Iveco Daily s protipovodňovým vozíkom a staršiu Aviu.

Dobrovoľní hasiči okrem zásahov pri živelných pohromách a požiaroch pomáhajú tiež pri organizácii všetkých obecných športových a kultúrnych akcií. Naposledy to bolo v minulom mesiaci podujatie Juniáles - zabáva sa celá dedina, priblížila starostka Elena Polóniová s tým, že okrem pomoci pri organizácii si hasiči pripravili pre deti prezentáciu hasičského zásahu.

Panoramatický pohľad na obec Rimavská Baňa. Zdroj: rimavskabana.sk

Obec Rimavská Baňa leží v údolí Rimavy, cca 16 km (vlakom), resp. 19 km (autom) severne od Rimavskej Soboty. Kostolík stojaci v dominantnej polohe je vďaka svojej veži i polohe nad hlavnou cestou neprehliadnuteľný. Areál kostola je uzamknutý.

Rimavská Baňa patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Prvýkrát sa spomína v roku 1136 pod názvom Baňa. V roku 1268 dostala mestské výsady a rozvíjala sa tu ťažba nerastných surovín, najmä zlata. Nádejný vývoj obce ustrnul v 15. storočí pre vyčerpanie ložísk. V obci pôsobí okrem iného firma Rimadrev s.r.o., zaoberajúca sa spracovaním dreva.

Gotická cesta a jej gemersko-rimavský okruh

Gotická cesta: gemersko-rimavský okruh je poznávacia cesta, ktorá vás prevedie krásami gotickej nástennej maľby v kostoloch. Nachádzajú sa v zabudnutých dedinách južného Slovenska, avšak patria ku skvostom kultúrneho dedičstva na Gemeri a Malohonte. Gotická cesta s dĺžkou 276 km sa tiahne od slovensko-poľskej hranice cez stredné a východné Slovensko až po hranicu s Maďarskom. Prechádza zaujímavými aj chránenými prírodnými územiami. Tvoria ju pamiatky, ktoré vznikli hlavne v období stredoveku.

Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začali prejavovať už v 1. polovici 13. storočia. Rozvíjali sa hlavne na Spiši v polovici 15. storočia. Okrem farských kostolov sa stavali aj trojloďové kostoly bazilikového typu. Tie však mali zriedkavú umeleckú vnútornú výzdobu ako napr. Dóm sv. Martina v Bratislave. Najväčšími gotickými kostolmi na Slovensku sú trojloďová bazilika Dóm sv. Alžbety v Košiciach a Dóm sv. Martina v Bratislave. Okrem toho sa stavali hrady ako napr. Trenčiansky, Spišský či Oravský hrad. Zachovali sa aj zrubové drevené kostoly napr. Kostol sv.

Gemersko-malohontský región je bohatý na pamiatky z obdobia stredoveku, hoci ide o menej známe a menšie kostolíky. Nájdete ich v dnes už zabudnutých dedinkách, tie boli ale kedysi významnými regionálnymi centrami. Pýšia sa hlavne nádhernými stredovekými freskami, ktoré sú svedectvom o živote v stredoveku. Gemersko-rimavský okruh je najmladší okruh.

Kostoly patriace do Gotickej cesty: gemersko-rimavského okruhu sú väčšinou uzatvorené a oplotené, prístupné len na základe telefonického dohovoru s kontaktnou osobou z obce alebo farského úradu. Viac informácií získate aj v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote. TIC je otvorené denne od pondelka do piatku. Gemersko-malohontské múzeum je otvorené denne okrem pondelka. Vstupné sa pohybuje od 1€ - 4€.

Združenie Gotická cesta je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2007 v spolupráci rožňavských pamiatkárov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Členmi nie sú len profesionálni pracovníci, ale aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú a tiež zástupcovia evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi ako vlastníkov týchto pamiatok. S obrovským nadšením sa v združení aktivizujú aj vysokoškolskí študenti z rôznych odborov, ktorým osud týchto pamiatok nie je ľahostajný. Spoločne organizujú mnohé aktivity na záchranu pamiatok, ale aj ich propagáciu širokej verejnosti, čim značne prispievajú k rozvoju cestovného ruchu.

Okruh č. 1

Prvý okruh má asi 43 km. Po prehliadke Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vyberte cestou 2745 cez Horné Zahorany do Kraskova. Z Kraskova pokračujte do Rimavskej Bane, kde sa napojíte na cestu I/72. Ďalej pokračujte v smere na Veľké Teriakovce. Vo Veľkých Teriakovciach je potrebné odbočiť vľavo smerom na Malé Teriakovce, kde je kostol situovaný na svahu nad obcou, takisto už zďaleka viditeľný. Areál s priľahlým cintorínom je voľne prístupný.

Okruh č. 2

Táto trasa je najdlhšia, má asi 79 km. Najprv je potrebné sa dostať z Rimavskej Soboty cestou 2745 cez Horné Zahorany a ďalej do Kyjatíc. Kostolík je vďaka svojej veži a polohe dobre viditeľný. Z Kyjatíc pokračujte do Rimavského Brezova. Vďaka jeho veži ho určite neprehliadnete. Nachádza sa v ohradenom areáli. Z Rimavského Brezova pokračujte doprava cestou I/72 do Tisovca. Kostol sa nachádza v centre mesta.

Okruh č. 3

Tento okruh má asi 52 km. Trasa začína v Rimavskej Sobote, odkiaľ sa vyberiete cestou II/531 smerom na Rimavské Janovce. Určite neminiete kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa nachádza asi v strede obce pri autobusovej zastávke napravo. Ďalej budete pokračovať cestou II/571 na Rimavskú Seč, kde si môžete pozrieť Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Pokračujte ďalej cestou II/571 smerom na Číž, kde sa môžete prejsť po kúpeľnom parku. Ak sa chcete dostať do obce Žíp, je potrebné sa vrátiť do Rimavskej Seči a odtiaľ pokračovať cestou 2798 na Bátku, avšak ešte predtým odbočiť doprava do obce Žíp ku evanjelickému kostolu asi 1 km. Kostol stojí na okraji obce vo vyvýšenej polohe.

tags: #rimavska #bana #kostol