Reformovaná kresťanská cirkev a jej história na Slovensku

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (RKC) je kresťanská protestantská cirkev, ktorej vznik sa datuje do roku 1567, keď sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom, hlásajúcemu tzv. kalvinizmus.

Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, pričom absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania maďarskej národnosti. Organizačne je cirkev rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.

Poloha okresu Nové Zámky na mape Slovenska

Teológia a viera

Reformovaná cirkev teologicky vyznáva kalvinizmus. Za prameň viery považuje Bibliu a za podklad vierouky Druhé helvétske vyznanie a Heidelberský katechizmus. Verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Za sviatosti považuje krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od evanjelikov, reformovaní neveria v reálnu prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej. Veria že vo Večeri Pánovej príjmajú spásonosnú silu Tela a Krvi Kristovej.

V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne sochy ani obrazy.

Organizačná štruktúra

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na čele ktorého je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov.

Prvá helvétska konfesia

Historický vývoj

Od 1. 1918 - po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. Historicky je RKC dvojjazyčná. Západokošický seniorát, od 1. Východokošický seniorát, od 1.

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Reformovaná cirkev v Komjaticiach

V polovici 16. storočia začali Forgáčovci v Komjaticiach uprednostňovať nové náboženské myšlienky reformácie, ktorá sa šírila z Nemecka a zo Švajčiarska. V roku 1548 ostrihomský arcibiskup Pavol Varday vo svojom liste podáva sťažnosť na grófsky rod Forgáčovcov, lebo na ich majetku v Komjaticiach zaviedli kacírske učenie Zwingliho.

V roku 1576 rod Forgáčovcov vzal pod ochranu protestantov, ktorí v roku 1573 dostali do rúk Kostol sv. Petra a Pavla. V tomto roku prijal Imrich Forgáč do Komjatíc pod ochranu reformátorského kazateľa a spisovateľa Havla Husára, ktorý bol aj kníhtlačiarom a jeho tlačiareň v Komjaticiach bola jedna z najstarších na území Slovenska.

Vdova grófa Juraja Forgáča, Margita Perényová, pozýva do Komjatíc kalvínov a s nimi i predikátora Vórosmartiho, ktorý bol najsilnejšou oporou kalvínov v Urmíne (Mojmírovciach). V Komjaticiach sa vytvorila Cirkevná protestantská župa, a tak sa Komjatice stali najvýznamnejším cirkevným strediskom protestantov v južnej časti Nitrianskej župy. Zároveň sa tu vytvára škola vyššieho typu, na ktorú prechádzajú schopnejší žiaci zo základného stupňa.

Proti rozpínavosti protestantov sa postavil biskup František Forgáč, ktorý neohrozene bojoval za katolícku vieru. Kráľ Rudolf II. v roku 1604 vynáša zákon, ktorým sa reformácia dostáva do prenasledovania. František Forgáč nitriansky biskup, bol jedným z hlavných osnovateľov spomenutého zákona.

V roku 1600 vstupuje na scénu jezuita Peter Pázmany, ktorého si biskup Forgáč veľmi obľúbil a neskôr sa stal arcibiskupom. Kráľ Ferdinand II., ktorý bol oddaný katolíckej cirkvi, sa snažil, aby jeho krajina bola katolícka. Arcibiskup Pázmany mal veľký vplyv i na šľachtu, a tak sa jeho protireformačné snahy uplatnili i v Komjaticiach v rodine grófa Forgáča, ktorý prestúpil na katolícku vieru.

V roku 1647 sa kostola opäť zmocnili kalvíni a spory trvali dlhú dobu. V roku 1562 Adam Forgáč zaberá kalvínom kostol, školu, byt farára a vyháňa kazateľa. Koniec reformovanej cirkvi nastal po dobytí Nových Zámkov v roku 1663 Turkami. Keď koncom októbra dobyli aj Komjatice, ušiel z nich vtedajší župný senior Szatmáry 0tvós István do obce Kosc, kde i zomrel. Bol posledným reformátorom a spolu s ním tak zaniká i tunajšia reformovaná cirkev, z ktorej zostali len zvyšky.

Z Kostola sv. Petra a Pavla urobili Turci mešitu.

V roku 1990 bol ustanovený za farára Komjatíc Daniel Ižold. Po rokoch bol prvým farárom, ktorý sa aktívne venoval mládeži. Usporadúval rozličné podujatia a jeho príchodom ožila i fara. Farnosť mala troch mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania. Vo farnosti sa vytvorilo rodinné spoločenstvo. Farská rada mala zároveň úlohu hospodáriacej i pastoračnej rady, mala 20 členov. Organistkou bola už dlhé roky Mária Červenková. V roku 1992 bol Daniel Ižold menovaný za dekana pre dekanát Nové Zámky so sídlom v Komajticiach. V roku 2005 sa stal rektorom kňazského seminára na Bohosloveckej fakulte v Bratislave.

V rokoch 2006 až 2018 pôsobil ako farár Komjatíc Štefan Vícen.

Tabuľka: Prehľad seniorátov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku

tags: #reformovana #krestanska #cirkev #nove #zamky