Presný dátum narodenia svätého Štefana nie je známy, historické pramene však uvádzajú, že sa narodil približne v roku 975. Svätý Štefan, pôvodným menom Vajk, sa narodil okolo roku 975 v Ostrihome, vtedajšom kniežatstve Uhorsko. Jeho otcom bol uhorský veľkoknieža Gejza a matkou Sarolt, ktorá pochádzala z významného rodu. Niektoré zdroje uvádzajú, že Sarolt mohla mať slovanský pôvod. V roku 995 bol dostal meno Vajk, pravdepodobne z tureckého bay, čo znamená hrdina, pán. Najskôr však jeho meno pochádza z prvého slovenského mena Viačeslav, ktoré si neskôr pogréčtil na Stefanos. Meno Štefan prijal pri krste, ktorý mu udelil svätý Vojtech Pražský. Už od mladosti bol formovaný v kresťanskej viere, čo neskôr zohralo kľúčovú úlohu v jeho živote a vláde.
Štefan I. Uhorský z Chronica Hungarorum
Získanie moci a korunovácia
Keď dospel, jeho otec Gejza, odstránil z nitrianskeho kniežactva Michala, mladšieho Gejzovho brata a dosadil naň Vajla. Krátko po tom, okolo roku 995 sa Vajk oženil s desaťročnou Gizelou Bavorskou. Priviedol ju na svoj kniežací dvor do Nitry. Mladý vajk sa v Nitriansku rýchlo zoznámil s miestnymi šľachticmi a provinčnými kniežatami Poznan a Hunt, ktoré pochádzali z veľkomoravských rodov. Vplyvom kresťanskej Nitry a svojej kresťanskej manželky sa Štefan stal horlivým christianizátorom, najprv Nitrianska, neskôr Uhorska. Po smrti jeho otca v roku 997 sa Štefan musel postaviť proti svojmu príbuznému Kopáňovi, ktorý si nárokoval na trón podľa starších uhorských zvyklostí. Gejza, Vajkov otec, zomrel 1. februára 997 vo svojom sídle v Ostrihome. Krátko pred svojou smrťou bol Gejza, spolu s Vajkom, pokrstený pravdepodobne pražským biskupom Vojtechom.
Po Gejzovej smrti vystúpilo so svojimi nárokmi na uhorský trón šomodské knieža Kopáň, ktorý si chcel zabezpečiť svoje nároky. Chcel sa zosobášiť so Šarlotou, vdovou po Gejzovi, matkou samotného Štefana a sestrou Kopáňovej matky. Proti Štefanovi sa vzbúrili aj ďalšie pohanské zadunajské kniežactvá. Štefan sa usadil vo svojom Nitrianskom kniežatstve u Poznanovcov a Huntovcov, ktorí posilnili jeho vojsko. Jadro vojska pozostávalo z nemeckých rytierov (pravdepodobne z Gizelinej družiny). Poznan a Hunt Štefana „opásali mečom“, urobili rytierom a Štefan ich vymenoval za svojich telesných strážcov. Pre potreby týchto bojov dal Štefan v Bíni a na Hrone vybudovať obrovský opevnené hradisko, ktoré slúžilo ako vojenský tábor a základňa. Tieto zjednotené vojská napokon porazili Kopáňa pri Vespréme (niektoré pramene uvádzajú rok 998). Kopáň bol zabitý, pravdepodobne samotným veliteľom Štefanovho vojska, švábskym rytierom Vencelínom.
Krutým zúčtovaním s Kopáňom skonsolidoval Štefan svoju moc natoľko, že sa na Vianoce roku 1000 alebo 1. januára 1001 nechal korunovať korunou získanou od pápeža Silvestra II. V Maďarsku sa často tvrdí, že korunu poslal pápež, ale zdroje, ktoré by to dokázali, chýbajú. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za prvého uhorského kráľa. Korunu mu poslal pápež Silvester II., čo symbolizovalo uznanie Uhorska ako kresťanského kráľovstva a jeho začlenenie do európskeho spoločenstva národov. Okrem kráľovskej koruny mu pápež udelil aj titul apoštolského kráľa, čím uznal jeho mimoriadne zásluhy o šírenie kresťanstva. Štefan dosiahol nezávislosť uhorských panovníkov od inej svetskej moci. Na rozdiel od českých panovníkov neboli ani formálne vazalmi nemeckých cisárov.
Od pohanských nomádov ku kresťanským rytierom // Kráľ Štefan a zrod Uhorska
Uhorsko za vlády Štefana I.
Štefan horlivo bojoval s rôznymi staromaďarskými náčelníkmi v Karpatskej kotline, vďaka čomu rozšíril Uhorsko. V roku 1003 dobyl Sedmohradsko, keď porazil a zajal svojho ujca Gyulu II. a Zombora, Gyulovho brata, ktorý spravoval severné Sedmohradsko z rovnomenného hradu. V roku 1028 Csanád, Štefanov synovec, dobyl oblasť Marošváru, ktorú dovtedy ovládalo knieža Ajtoň (Ajtony). Na prelome rokov 1029 a 1030, Štefan znovu dobyl Nitriansko, o ktoré prišiel roku 1001. Po korunovácii Štefan postupne dobudoval ranofeudálne správne štruktúry uhorského štátu. Podľa franského príkladu sprostredkovaného Veľkou Moravou vytvoril predobraz župného systému: hradné župy, ktorých strediskom bolo vždy kráľovské hradisko. Dal raziť prvé uhorské strieborné mince. Vydal prvé zákonníky ochraňujúce kráľovskú moc, privilégiá cirkvi a osobné vlastníctvo. Nariadil, aby si každých desať dedín postavilo jeden kostol, ktorý potom muselo obyvateľstvo taktiež zo zákona navštevovať a udržiavať. Systematicky presadzoval kresťanskú vieru, zakladal biskupstvá a kláštory po celej krajine. Založil arcibiskupstvá v Ostrihome a Kaloči, čím položil základy cirkevnej organizácie v krajine. Nariadil výstavbu kostolov a zaviedol povinné platenie desiatkov na podporu cirkvi. Okrem šírenia viery sa venoval aj zjednoteniu uhorských kmeňov a vybudovaniu silného centralizovaného štátu. Zreformoval štátnu správu, zaviedol územné členenie na župy a vytvoril funkčný právny systém. Podporoval rozvoj poľnohospodárstva a obchodných ciest, čím prispel k hospodárskemu rozmachu krajiny. Jeho múdra a spravodlivá vláda zabezpečila Uhorsku dlhé obdobie mieru a stability.
Územné členenie Uhorska za vlády Štefana I.
- Župy so župani menovanými kráľom
- Hradské obvody
S rozširovaním štátu na úkor maďarských náčelníkov musel Štefan bojovať aj s nepriateľmi z Poľska, Nemecka a Bulharska. V rokoch 1001- 1030 patrilo Slovensko k Poľsku, možno práve z dôvodu, že údajne bol Štefan korunovaný korunou, ktorú dal pápež pôvodne zhotoviť pre korunováciu poľského kniežaťa Boleslava Chabrého, ktorý začiatkom roka 1001 dobyl Nitrianske kniežactvo (jeho územie končilo na Dunaji, Tise a na východe, približne neďaleko Prešova). Rozhodol sa tak preto, aby ochránil nárok Štefanových bratrancov Vazula a Ladislava Lysého na Nitrianske kniežatstvo. Na prelome marca a apríla 1001 sa Štefan a Boleslav Chabrý stretli na poľsko- uhorských hraniciach pri Ostrihome. Ladislav Lysý sa stal nitrianskym kniežaťom, ktoré podliehalo Poľsko. Po vražde Kopáňa ho na jeho žiadosť pápež v roku 1000 vyhlásil za kráľa Uhorska. V celom kráľovstve rozbehol násilnú kristanizáciu. Prikázal stavať kostoly a každú nedeľu ich navštevovať, odvádzať kňazom povinný príspevok a dodržiavať božie prikázania. Odhliadnuc od toho, že tak robil proti vôli predtým pohanského ľudu, v krajine nastal poriadok a systém.
Uhorsko okolo roku 1000
Nástupníctvo a smrť
Napriek tomu mal na sklonku života problém s hľadaním svojho nástupcu. Štefan pripravoval trón pre svojho syna Imricha, ktorý nečakane zahynul vo veku dvadsaťštyri rokov na následky zranenia, ktoré mu spôsobil diviak na poľovačke. Na trón vystúpil uväznený kráľov bratranec Vazul, na ktorom však Štefanovi prekážalo jeho predošlé pôsobenie v Nitriansku, údajne aj prílišný sklon k pohanstvu a Byzancii. Štefan ich obišiel a z Benátok povolal Petra Orseola, ktorého určil za svojho nástupcu. Vazul s tým nesúhlasil, Štefan ho dal oslepiť (pravdepodobne medzi rokmi 1031 a 1037), okrem toho mu údajne kat zalial uši horúcim olovom. Vazulovi a Ladislavovi synovia utiekli do Čiech, odkiaľ ďalej pokračovali v ceste do Poľska a do Kyjeva.
Za čias svojej vlády ustanovil Štefan I. za sviatok 15. august, deň Nanebovzatia Panny Márie. V tento deň zvolával kráľovskú radu do mesta Stoličný Belehrad (Székesfehérvár). Sviatočný deň sa z 15. augusta presunul na 20. august vďaka kráľovi Svätému Ladislavovi, ktorý v tento deň roku 1083 bol kanonizovaný (vyhlásený za svätého) u pápeža Gregora VII., Štefana ako aj jeho syna Imricha. Svätý Štefan zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome alebo v Stoličnom Belehrade (dnes Székesfehérvár). Pochovaný bol v bazilike v Stoličnom Belehrade, ktorú sám založil. Jeho sviatok sa v katolíckej cirkvi slávi 16. augusta , v Maďarsku je 20. august zároveň štátnym sviatkom, Dňom svätého Štefana, ktorý pripomína založenie uhorského štátu. V mene celej cirkvi bol kráľ Štefan vyhlásený za svätého len v roku 1686 pápežom Inocentom XI.
Oslavy sviatku svätého Štefana
Deň kráľa Svätého Štefana (Szent István király napja), ktorý sa slávi 20. augusta, patrí medzi najstaršie maďarské sviatky. Oslavy sa konajú po celom Maďarsku i v krajinách, kde žijú komunity Maďarov. Organizátori osláv ohlásili prípravu celkom 358 ohňostrojov, pričom v Budapešti vyvrcholia oslavy - večer na Dunaji - takisto ohňostrojom. Prvý ohňostroj usporiadali v Budapešti na výročie založenia štátu v roku 1927 a odvtedy je každoročne hlavnou atrakciou štátneho sviatku Maďarov. Už od soboty sa koná gastronomický festival Ulica maďarských chutí a Slávnosť remesiel na budínskej strane Dunaja. Podvečer bude omša v Bazilike sv.