Slovensko je krajina bohatá na kultúrne dedičstvo. Môže sa pochváliť nielen majestátnymi hradmi a malebnými dedinkami, ale aj unikátnymi drevenými kostolmi a ďalšími sakrálnymi stavbami. Tieto stavby sú svedectvom bohatej histórie a rôznorodosti náboženského života na našom území.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Obnova kultúrneho dedičstva
V súčasnosti sa vynakladá značné úsilie na záchranu a obnovu týchto pamiatok. Mnohé z nich sú opustené a zabudnuté, no vďaka iniciatívam rôznych organizácií a jednotlivcov sa im vracia život a krása.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) chcel, aby bola do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva zapísaná aj Kremnica. Kremnica si podľa ministra kultúry zaslúži zápis v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Drevené kostoly: Kultúrne bohatstvo Slovenska
Slovensko je v tomto smere veľmoc. Najviac drevených kostolov je v Poľsku, na Ukrajine a v Bielorusku. Nórsko má 27 nádherných zachovaných drevených kostolov, z toho jeden je zapísaný v UNESCO. U nás je fenomenálne to, že na malom území sú tu rôzne konfesie, a všetky si stavali drevené kostoly. Dokonca sme mali drevené židovské synagógy.
Miloš Dudáš, muž, ktorý sa zaslúžil o zápis slovenských drevených kostolíkov do zoznamu UNESCO, sa profesionálne venuje pamiatkam od roku 1993, najmä ľudovej drevenej architektúre. Snažil sa dostať do povedomia drevené kostoly z celého Slovenska, pretože ľudia tu väčšinou poznajú drevené cerkvi na východe, najmä v okolí Svidníka a Bardejova, ale že sú aj na Orave, na strednom Slovensku, pri Žiline, to často netušia.
V roku 2002 sa dával do UNESCO predbežný zoznam pamiatok, ktoré by krajina chcela mať zapísané v budúcnosti. Rozhodli sme sa poukázať na multietnický a multikonfesionálny rozmer tohto regiónu strednej Európy, kde sa na malom území stretávajú a ovplyvňujú kultúry Východu a Západu, čo sa odzrkadľuje aj v architektúre.
Doteraz máme dve prírodné, a to jaskyne Slovenského krasu a pralesy na východe, a štyri kultúrne zápisy - Banská Štiavnica, Vlkolínec, Bardejov a Spišský hrad s okolím.
Mapa drevených chrámov UNESCO na Slovensku
Kritériá výberu pamiatok UNESCO
Skúmala sa najmä autenticita, zachovanie toho pôvodného, či nebola integrita pamiatky narušená dostavbami a mladšími úpravami. Každý kostolík sme porovnávali podľa týchto kritérií. Jedno z nich bolo, či objekt slúži svojmu účelu. Body získal alebo strácal aj podľa toho, či je na svojom pôvodnom mieste, či nie je prevezený do skanzenu. Ďalším kritériom bolo, do akej miery je zachované vnútorné zariadenie. Porovnávalo sa úplne všetko, aj najbližšie okolie kostolíkov. Posudzovalo sa, čo je zachované, autentické. Nie vždy sme sa stretli s ochotou, že chcú zápis do UNESCO. Niekde sa nedalo komunikovať. Chceli sme sa stretnúť a rozprávať o nominácii - a oni neprišli. Neprejavili záujem.
Zápis do zoznamu UNESCO je exkluzívna značka. Priamo z UNESCO však pamiatky nedostávajú peniaze. Ale každá krajina, ktorá má zápisy, to považuje za zdroj pýchy, prestíže a záväzok. Na Slovensku lokality zapísané v UNESCO dostávajú prioritne dotácie. Štát sa však zaviazal o ne starať.
Boli však postavené nové murované kostoly a zároveň opustené drevené, ktoré ostali prázdne a nevyužívané. Takých prípadov je niekoľko. Je to veľmi smutné, lebo ak prídete do nového kamenného kostola, zistíte, že „nemá dušu“. On ju možno získa desaťročiami, stáročiami, keď sa tam vystriedajú generácie veriacich a dokážu mu vpečatiť genius loci, duch miesta, a to predovšetkým svojou modlitbou a osobitným dialógom s Bohom. Teraz je to však chladné a sterilné. Kým drevený kostolík má celkom inú atmosféru.
Interiér dreveného kostola
Negatívny postoj k drevenej architektúre
Ešte za socializmu tu ľudia na drevo ako stavebný materiál nazerali ako na symbol chudoby. Všeobecne je drevená architektúra u nás vnímaná negatívne. Je to asi sociálny problém, v povedomí ľudí je to spojené s ťažkým životom, biedou a doslova s bojom o prežitie. Tam, kde sa drevenice zachovali, v horských oblastiach, bol život naozaj taký. Vďaka tomu sa však zachovali. Nasledujúce generácie však túžili po stavbe kamennej, murovanej, veľkej, peknej, priestrannej, s veľkým oknom a dostatkom svetla. Nechceli už šero a otvorené ohnisko. Často mi vraveli: berte si to het, zvaľte to, premiestnite, ja si postavím niečo lepšie.
V podvedomí cítim, že áno. Ako keby nie vždy vedeli posúdiť ich hodnotu. Hľadajú sa cesty, ako postaviť nové kostoly.
Ruiny kostolov na Slovensku
Z celkového počtu 4 181 kostolov a chrámov, ktoré sú súčasťou našej databázy, ide o 59 ruín.
Ruina podľa datovania a denominácie (geografické delenie)
- 9. storočie: dva rímskokatolícke kostoly
- kostol na hrade Devín
- Kostol svätého Salvátora v areáli Bratislavského hradu
- 11. storočie: jeden rímskokatolícky kostol
- Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne
- 12. storočie: štyri rímskokatolícke kostoly
- Kostol svätého Michala Archanjela v Sokolníkoch
- Kostol svätého Michala Archanjela v Patkoši
- Kostol Ducha Svätého v Trebišove
- Kostol Ducha Svätého v Komjatnej
- 13. storočie: jeden evanjelický a 22 rímskokatolíckych kostolov
- Evanjelický kostol v Sirku
- kostol v Lednici (bez patrocínia)
- kostol v Ipeľských Úľanoch (bez patrocínia)
- Kostol narodenia Panny Márie v Lúčke (okr. Rožňava)
- Kostol Panny Márie na Vyšehrade (nad Nitrianskym Pravnom)
O záchranu a obnovu niektorých ruín kostolov sa starajú občianske združenia: OZ Katarínka o ruinu Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej na Katarínke, aktivisti z OZ Obnova Slovenskej Zeme pracujú na záchrane ruiny Kostola svätej Heleny v Stránskom, OZ Dubova Colonorum sa stará o Kostol svätých Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej.
Príklady obnovy a reštaurovania
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v roku 2012 podporilo viacero projektov zameraných na obnovu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok, vrátane sakrálnych stavieb. Medzi tieto projekty patria:
- Reštaurovanie secesných figurálnych alegorických výmalieb južnej kaplnky v kostole sv. Michala v Dolnom Hričove.
- Obnova Evanjelického kostola a.v. v Raslaviciach.
- Obnova národnej kultúrnej pamiatky, Rímskokatolícky farský úrad Kolárovice.
- Sanácia vlhkosti omietkových vrstiev a oprava fasády greckokatolíckeho chrámu sv. Michala archanjela v Beloveži.
- Reštaurovanie Sochy Ježiša Krista v Rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie Michalovce.
- Obnova zastrešenia rímskokatolíckeho kostola sv. Michala Archanjela v Sedliackej Dubovej a realizácia reštaurátorského výskumu stien interiéru.
- Reštaurovanie neskorogotickej monštrancie z rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia v Bardejove.
- Reštaurovanie Oltára hlavného Nanebovzatia Panny Márie v rímskokatolíckom Kostole sv. Petra a Pavla v Adamovských Kochanovciach.
- Reštaurovanie oltárov sv. Františka s Assisi a sv. Jána Krstiteľa zo zaniknutého kláštora sv. Kataríny pri Naháči, v kostole sv. Štefana Kráľa v Jablonici.
Tieto projekty dokazujú snahu o zachovanie a obnovu sakrálneho dedičstva Slovenska pre budúce generácie.
Lokality UNESCO na Slovensku
Medzi lokality UNESCO na Slovensku patrí aj:
- Kostol svätých Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
Tieto lokality sú nielen svedectvom bohatej histórie, ale aj príkladom úspešnej obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva.
Zvonkohra v Muránskej Dlhej Lúke
Dve kostolné veže zdobia dodnes obec Muránska Dlhá Lúka. Evanjelický kostol pochádza z takzvanej tolerančnej doby, ktorú zaviedol patentom Jozef II. V roku 1781 umožnil, aby mohli mať chrámy aj nekatolícke cirkvi. Boli tam však isté pravidlá. Aj náš kostol z roku 1787 bol postavený bez veže a vchod nesmel mať z hlavnej ulice. V roku 1800 sa evanjelickí veriaci sťažovali Gemerskej župe, že nemôžu využívať obecný zvon na katolíckom kostole. Vtedy už mohli používať vlastné zvony.
Prehľad rožňavských biskupov
V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad rožňavských biskupov a ich stručné charakteristiky:
| Meno biskupa | Pôsobenie | Zaujímavosti |
|---|---|---|
| Anton Révay | 1776 - 1780 | Zorganizoval biskupský úrad, zabezpečil kanonie, renovoval farský kostol v Rožňave. |
| Anton Andrássy | 1780 - 1799 | Zriadil nové farnosti, staral sa o stavbu gymnázia a dokončil stavbu biskupskej rezidencie. |
| Ladislav Eszterházy | 1802 - 1824 | Založil šesť nových farností, výnos z dôchodkov použil v prospech chudobného žiactva. |
| František Lajčák | 1825 - 1827 | Staral sa predovšetkým o školy, na ktoré venoval značné finančné prostriedky. |
| Jozef Kunszt | 1828 - 1850 | Veľmi mu záležalo, aby kňazi boli vzdelaní, preto zväčšil kňazský seminár. |
| Imrich Palugyay | 1850 - 1858 | Veľkú pozornosť venoval rozvoju školstva, ako aj podpore učiteľov zakladaním štipendií. |
| Štefan Kollár | 1872 - 1896 | Súcit voči biednym, chudobným a chorým prejavil tak, že roku 1887 založil v Rožňave nemocnicu. |
| Juraj Zubek | 1897 - 1904 | Obnovil a zväčšil kňazský seminár, dal vynoviť biskupskú rezidenciu a letné sídlo v Drienovci. |
| August Fischer-Colbrie | 1906 - 1925 | Značnú sumu venoval na stavbu domu Katolíckej jednoty a tiež pre spoločenstvo chorých kňazov. |
| Pavol Jantausch | 1925 - 1945 | V čase keď Rožňava patrila do Maďarska, zostal naďalej biskupom v Rožňave a staral sa o Slovákov žijúcich v Maďarsku. |
| Róbert Pobožný | 1949 - 1972 | Diecézu riadil ako kapitulárny vikár. Spravoval diecézu v čase ťažkých skúšok. |
| Alojz Tkáč | 1990 - 2008 | Menovaný apoštolským administrátorom rožňavskej diecézy, konsekrovaný na biskupa. |