Rímskokatolícka farnosť Ľubica: História a pamiatky

Ľubica, s bohatou a dlhou históriou, sa môže pýšiť významnými sakrálnymi pamiatkami. Obec Ľubica, ležiaca v bezprostrednej blízkosti Kežmarku, sa pýši bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok. V meste sa nachádza niekoľko kostolov, ktoré svedčia o jeho bohatej minulosti a náboženskom živote. Medzi ne patrí aj rímskokatolícka farnosť, ktorej história je úzko spätá s vývojom celej obce.

Farský rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Spiša. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe na východnom okraji v ohradenom ale prístupnom areáli.

Zaujímavá je už poloha kostola, ležiaceho excentricky nad mestom na kopčeku, čím vlastne celej Ľubici dominuje. Obklopený je murovanou ohradou, za ktorou bol pôvodne cintorín.

Ľubica sa prvýkrát v písomných prameňoch vyskytuje až v roku 1251, je nepochybné, že ide o oveľa staršiu obec. Už aj to meno dokazuje, že v dobe kolonizácie, keď v 13. storočí sem došli nemeckí kolonisti, našli tu silné slovenské osídlenie, do ktorého sa oni integrovali a prijali aj jeho meno. Veľmi pamätný je rok 1271, keď uhorský kráľ Štefan V. udelil Ľubici mestské práva a touto výsadou ju pozdvihol do počtu kráľovských miest.

Okolo roku 1198 vzniklo Spišské prepošstvo, do ktorého patrila aj ľubická farnosť. Na území Ľubice bol aj kláštor. Pripisuje sa reholi cisterciánov. Ako druhá alternatíva sa podáva rád maltézskych rytierov. Kláštor medzičasom prestali používať rehoľníci, tak sa začal používať ako fara. Meno prvého farára sa nezachovalo.

Správcovia farnosti:

• Správca farnosti: ThLic. Vladimír Malecka
• Kňaz dôchodca: Mrg. Michal Liptak

Mrg. Michal Liptak bol ordinovaný 28.06.1975. Od 8.7.2014 je kňazom dôchodcom v Ľubici.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Ľubickí nemeckí kolonisti si, podobne ako v Spišskej Sobote či vo Vrbove, postavili okolo polovice 13. storočia kostol. Bol pomerne veľký, s honosným portálom na južnej strane, čo svedčí o početnosti i relatívnej hospodárskej sile nových usadlíkov. Kostol bol postavený ešte v románskom slohu so štvorcovou svätyňou. Tým viac, že ľubickí Slováci v tej dobe tiež mali svoj vlastný kostol.

Okolo roku 1330 sa veriaci bohatnúceho mestečka rozhodli prestavať kostol a tak predĺžili presbytérium o polygonálny záver a sprístupnili ho novým portálom. Už okolo roku 1360 pristúpili k ďalšej, výraznejšej prestavbe. Loď kostola bola zaklenutá na tri stredové piliere, čím sa premenila na dvojlodie. K svätyni pristavali zo severnej strany sakristiu. Kostol utrpel škody v 15. storočí počas bojov s husitmi a Jiskrovými vojskami, kedy bol aj vypálený.

Súčasnú podobu získal interiér v roku 1764, kedy bol vymaľovaný v rokokovom štýle, vrátane iluzívnej architektúry. Veľké škody utrpel kostol v priebehu prvej svetovej vojny, keď pre potreby armády zabavili nielen tri zvony (najstarší z nich roku 1624), ale aj medený plech zo strechy a dokonca aj píšťaly z organu. Provizórne zastrešenie vydržalo do roku 1934, kedy ho zničil požiar. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Ďalšia rozsiahla obnova sa realizovala v polovici 60. rokov minulého storočia a v roku 1986 dostal chrám opäť medenú strešnú krytinu.

Architektonické zaujímavosti

Kostol je najväčším zachovaným gotickým dvojlodím Spiša. Chrámová loď má dĺžku 22 m a šírku 11 m, presbytérium má rozmery 15 m x 9 m. Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe. Gotický sloh reprezentuje honosný a bohato zdobený portál na južnej strane presbytéria na ktorom nájdeme aj kamennú plastiku Adama. Klenbu lode nesú tri polygonálne piliere.

Interiér kostola

Z viacerých hodnotných neskorogotických krídlových oltárov sa dnes zachovali už len zvyšky. V roku 1910 miestny farár odovzdal časti dvoch oltárov do múzea v Košiciach, v roku 1917 sa ďalšie dva oltáre dostali do Budapešti.

Kostol Svätého Ducha

Ľubica existovala ako slovenská obec už pred príchodom nemeckých kolonistov. Patrocínium Ducha Svätého patrí medzi najstaršie. Istý čas vraj aj Kostol Svätého Ducha fungoval ako farský. Vzťahy medzi nimi dvoma sa akiste vyriešili v 14. storočí, podobne ako v Kežmarku, pretože jedno mesto či obec nemôže mať dva farské kostoly.

Pri malom Kostole sv. Ducha sa postavil špitál - útulok pre chudobných a telesne postihnutých a stal sa kostolom špitálskym. Evanjelici ho používali pre Slovákov, preto ho začali nazývať i slovenským kostolom. V roku 1671 ho dostali späť katolíci.

Písomná zmienka o druhom kostole v Ľubici, tzv. Špitálskom, pochádza z roku 1409. Jeho počiatky možno podľa archeologickej nálezovej správy z roku 2011 klásť najskôr do prvej polovice 14. storočia. Potvrdzujú to pozostatky stredovekej dlažby vo svätyni a nálezy s kúskami bronzoviny v prepálenej vrstve pod niveletou barokovej podlahy, ktoré by mohli poukazovať na poškodenie kostola počas husitských nájazdov v prvej polovice 15. storočia.

Dňa 4. júna 2010 zasiahla malý kostol ničivá povodeň, ktorá až do roku 2014 pozastavila slávenie omší. Kostol Ducha Svätého prešiel v rokoch 2013 - 2014 celkovou rekonštrukciou omietok a interiérovej podlahy, ktorá pri tejto príležitosti bola znížená na úroveň predchádzajúcich období (tzv. baroková výška podlahy). Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 906/0.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v severozápadnej časti obce.

Kláštor a Fara

Budova fary sa nachádza v tesnej blízkosti farského kostola. Ide o trojkrídlový, neskoro barokový objekt, niekoľkokrát prebudovaný. Predpokladá sa, že pôvodne bola jednokrídlová budova postavená ako kláštor, o čom svedčí jej poloha a štýl stavby. To by znamenalo, že jej vznik spadá pravdepodobne do prvej polovice 13. storočia.

Dňa 25. januára 1727 bola slávnostná inštalácia nového ľubického farára Michala Wodzického de Granow, katedrálny kanonik z Krakowa. Pre iné štátne, poľské záujmy sa v Ľubici nezdržiaval, farnosť spravovali kapláni, ale ako bohatý človek , veľmi podporoval hmotne farnosť. Skrášľoval kostol a v roku 1729 sa podujal na generálnu prestavbu kláštornej budovy - fary, ktorú z veľkej časti aj financoval.

Roku 1761 sa farár Wodzický stal titulárnym biskupom v Prěmyšli a vzdal sa správy farnosti.

V roku 1772 nechal Wisniewski vytesať do mramorovej dosky pamätný nápis a pozlátiť ho: „Ani nie tak oheň, zbrane, či tvrdý zub času, ale nedbanlivosť majiteľa poškodzuje dom. Ak si nestaval, aspoň udržiavať pamätaj.

V roku 1952 bola poštátnená budova fary. 30. júla 1952 prevzal farskú budovu Miestny národný výbor a umiestnil v nej strednú školu. Od tohto dátumu sa zo stredovekého kláštora, mnohokrát opravovanej fary, stala škola, ktorá za čias socializmu nemala nič spoločné s cirkvou.

Od roku 2025 pokračuje obnova historickej budovy starej fary v Ľubici, čo zahŕňa ďalšie kroky zamerané na sanáciu pôvodnej stavby a prípravu vizualizácie budúceho stavu objektu. V nadväznosti na predchádzajúce práce sa plánuje realizácia komplexnej sanácie zavlhnutých konštrukcií. Pred začatím samotných sanačných prác je nevyhnutné vykonať odborný prieskum, ktorý identifikuje príčiny vlhnutia a určí optimálne metódy sanácie. Súčasťou projektu je aj vytvorenie detailnej vizualizácie budúceho stavu budovy po ukončení sanačných a rekonštrukčných prác. Táto vizualizácia poskytne jasnú predstavu o konečnom vzhľade objektu a pomôže pri plánovaní ďalších krokov obnovy.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Ľubici

Okrem farského kostola sa v Ľubici nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:

• Kostol Ducha Svätého, okolo roku 1230
• Kaplnka Hospicu sv.
• Pôvodne gotický kostol Sv. Ducha, s niektorými zachovanými architektonickými prvkami, ktoré svedčia o jeho veľmi starom pôvode.
• Evanjelický kostol a. v. pôvodne pozdĺžny objekt s pristavenou vežou, neskôr prestavaný do podoby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža.
• Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - pôvodne kaplnka prestavaná z väčšieho domu(1930).
• Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty Jeden z najvyšších (12,5m)barokových stĺpov na Spiši.

Prehľad udalostí v histórii kostola

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad kľúčových udalostí v histórii Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici:

Ľubica s istotou patrí medzi najstaršie obce na Spiši.

Veľmi pamätný je rok 1271, keď uhorský kráľ Štefan V. udelil Ľubici mestské práva a touto výsadou ju pozdvihol do počtu kráľovských miest. Ešte v 17. storočí patrila k najbohatším spišským mestám s obrovským chotárom.

V Ľubici pracovalo do 20 cechov a mala dokonca právo troch výročných trhov. Situácia sa zhoršila v časoch zálohovania Poľsku - roku 1412 uhorským panovníkom Žigmundom.

V roku 1878 sa Ľubica opäť stala obcou.

S históriou Ľubice je späté aj využívanie liečebných sírnych prameňov známych už od roku 1714, pri ktorých vznikli Ľubické Kúpele. Vznik vojenského výcvikového priestoru r. 1952 ich odsúdil k zániku. Pričlenenie Ľubice ku Kežmarku v roku 1974 spôsobilo ďalší úpadok obce. Opätovným osamostatnením v roku 1992 začala obec ožívať.

Pri príležitosti 250. výročia Spišskej diecézy ponúka DKÚ stolový kalendár na rok 2026 so slávnosťami, sviatkami a udalosťami jubilejného roka. Cena kalendára je 6,- €. Jednotlivci si ho môžu objednať cez e-shop: dkuspis.sk/obchod.

DKÚ zároveň ponúka aj spoločenskú stolovú hru: „Veľká hra o svätých“ - vhodná pre rodiny, deti aj spoločenstvá. Cena je 23,- EUR.

A napokon kniha: Týždenník vďačnosti, ktorý pripravil diecézny biskup Mons. František Trstenský. Je to jednoduchá a praktická duchovná pomôcka, ktorá vedie k postoju vďačného srdca a pomáha objavovať Božie dary uprostred každodenného života. Je vhodný pre osobné používanie, do rodín aj do spoločenstiev. Cena je 7,- EUR. Dostupný vo farnostiach aj cez e-shop DKÚ.

PRVONEDEĽNÁ RUŽENCOVÁ POBOŽNOSŤ: bude vo farskom kostole túto nedeľu po 14:00 hod. Po nej si členovia ruží vymenia kartičky s ružencovými tajomstvami a putujúce ružence.

POĎAKOVANIE ZA ZBIERKU NA CHARITU: V našej farnosti sa vyzbieralo 1 039,79 ,-€.

SVIATOK NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA PANNY MÁRIE je prikázaný.

RORÁTNE SV. OMŠE:, ktorými očakávame príchod nášho Pána, ktorý je svetlom sveta budú v pondelky - soboty o 6:00 hod. vo farskom kostole. Symbolom je sv. omša, ktorá začne a prebieha po tme, pri svetle lampášov a končí sa brieždením - symbolom svetla prichádzajúceho na svet. Pri tejto príležitosti osobitné detské sv. omše nebudú v utorky, ale každá rorátna sv. omša bude venované deťom, kde s pápežom Levom a levíkom Leom budeme duchovne cestovať za Pánom Ježišom. Prosíme, aby sa deti pred sv. omšou zoradili pred vchodom do kostola s lampášikmi a v sprievode začneme sv. omšu. Počas adventu budú zbierať i nálepky - ako adventnú aktivitu, ktorú na štedrý deň vyhodnotíme.

V sobotu pozývame deti po rorátnej sv.

STRETNUTIE MIMORIADNYCH ROZDÁVATEĽOV SV. PRIJÍMANIA: bude v pondelok o 20:00 hod. na fare.

STRETNUTIE HOSPODÁRSKEJ A PASTORAČNEJ RADY FARNOSTI: prosíme členov o účasť v stredu o 18:00 hod.

STRETNUTIE LEKTOROV: bude vo štvrtok o 18:00 hod. v spevárni na fare.

ZIMNÉ KÁNTROVÉ DNI sú v stredu, piatok a sobotu. Záväzný je iba jeden deň. Ich obsahom je príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete. Pri tej príležitosti bude v piatok použitý omšový formulár z týchto úmyslov.

Tento týždeň upratovali kostol zástupcovia z rodín: Klimčákovej, Čubanovej, Krempaskej, Ivančákovej.

VYSIELACIA SV. OMŠA NA DOBRÚ NOVINU bude v sobotu o 15:00 hod. v bazilike v Kežmarku. Zraz je 1/2 hod. pred sv. omšou pred hlavnou bránou baziliky. Dopravu si zabezpečuje každý sám. Prosíme eRkárov a všetky deti s rodičmi o účasť. Na vysielačku príde i vzácny hosť - sestra Meaza z Afriky, ktorá pracuje pre zdravotnícke zariadenie, ktoré podporuje Dobrá novina.

NÁCVIK NA JASLIČKOVÚ POBOŽNOSŤ: Bude v nedeľu o 15:00 hod. v spevárni na fare.

tags: #rimskokatolicka #farnost #lubica