Rímskokatolícke kostoly svätého Mikuláša: História, architektúra a obnova

Rímskokatolícke kostoly svätého Mikuláša patria medzi najstaršie a najvýznamnejšie kostoly na Slovensku. V nasledujúcom článku sa dozviete o ich histórii, architektúre a hudobnom vývoji.

Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou

Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta, ktoré leží na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou. Patrocínium kostola je sv. Mikuláš. Kostol pochádza zo začiatku 14. storočia.

História

• Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14.
• Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376.
• Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709.
• Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia.
• Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša).
• Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže.
• Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina.

Architektúra a interiér

• Najstaršia románska časť kostola je pod vežou.
• Veža slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti.
• Okná majú pôvodnú kružbu zo 14. storočia.
• Loď mala najprv drevenú povalu, ktorú v 15. storočí nahradili terajšou dvojpoľnou gotickou krížovou klenbou opierajúcou sa o jediný stĺp.
• Svätyňa je ukončená rovno a má trojpoľnú krížovú klenbu s rebrami hruškovitého tvaru.
• Hlavný oltár pochádza z levočskej školy z rokov 1480-1520, tzv. skriňový oltár, čo je typické pre gotiku.

Interiér kostola tvoria ďalšie artefakty prevažne z gotického obdobia. Je to v pravo stojací oltár sv. Kríža zo začiatku 18. storočia uprostred s obrazom ukrižovania. Na centrálnom stĺpe chrámovej lode je upevnená gotická Madona nazývaná aj Lendackou Madonou z roku okolo 1420. V sakristie chrámu je inštalovaná vo výške steny sakristie kalvarijná skupina z umeleckej ľudovej tvorby z konca 19 stor. Dvere sakristie majú kovaný dekor zo železa z druhej polovice 14 storočia. Mriežka s kvetinovým motívom niekdajšieho svätostánku a jednoduché dvierka bez ozdôb na výklenku za oltárom sú z kovaného železa z dôb gotickej výstavby kostola.

Bohoslužby

Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).

Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši

Kostol sv. Mikuláša je dominantou historického centra Liptovského Mikuláša, najstaršou stavebnou pamiatkou mesta i najväčšou ranogotickou stavbou Liptova. Postavený bol ako farský kostol pre päť neďalekých osád (Vrbica, Okoličné, Ploštín, Palúdzka a Bobrovec). Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš.

História

• Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293.
• V duchu neskorej gotiky bol v druhej polovice 15. storočia rozšírený a zaklenutý.
• Veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu.
• Husiti mali kostol vo svojich rukách v rokoch 1433 - 1464 a zaviedli v ňom svoje bratské bohoslužby.
• V druhej polovici 16. storočia a takmer celé 17. storočie kostol patril protestantom.
• Po požiari v roku 1883 bol obnovený až v roku 1903.
• Kostol bol generálne opravený a regotizovaný v rokoch 1940 - 1943 podľa projektu architektov M. M. Harminca a J. Záchenského.

Architektúra a interiér

Pôvodne jednoloďový kostol pri prvej gotickej prestavbe rozšírili presbytériom, pri druhej bočnými loďami, čím vznikol trojloďový pseudobazilikálny priestor s oktogonálne uzavretým presbytériom. Kostol so západnou predstavanou vežou má na severnej strane presbytéria pristavanú sakristiu a po oboch stranách dve nové bočné kaplnky pri druhom klenbovom poli. V presbytériu sa zachovala pôvodná krížová rebrová klenba, ktorá dosadá na konzoly, riešené ostrohovo a kružbovo. V presbytériu a v bočných lodiach sa zachovali pôvodné gotické okná s kamennou kružbou.

V interiéri kostola sa nachádzajú tri neúplné gotické tabuľové oltáre, s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením. V interiéri kostola sa zachovala vzácna kamenná krstiteľnica kalichového tvaru z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia. Portál nad hlavných vchodom bol vyhotovený v roku 1945. Zobrazuje žehnajúcu postavu sv. Mikuláša, zakladateľa Mikuláša, syna Marka, ktorému v roku 1268 kráľ Belo IV. dal zem pre kúriu a kostol, ďalej postavu liptovského veľmoža Bogomera, ktorý na Liptove okolo roku 1268 šíril budovateľský ruch a pomáhal mestu.

Na južnej strane námestia sú okolo kostola umiestnené tri samostatne stojace sochy, ktorých autorom je Ladislav Pollák. Zhotovené sú z pieskovca v nadživotnej veľkosti na vysokom podstavci, osadené v roku 1948. Sú to sochy Šľachtica Pongráca zo Svätého Mikuláša, Janka Kráľa a Gašpara Fejérpataky - Belopotockého.

Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach

Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Podunajské Biskupice sú mestskou časťou Bratislavy a nachádzajú sa na jej východnom okraji. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli.

História

• Kostol v obci, ktorá bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, postavili niekedy okolo polovice 12. storočia na mieste staršieho chrámu z 11. storočia.
• Najneskôr v druhej polovici 13. storočia sa začalo s výstavbou súčasného polygonálneho presbytéria, pri výstavbe ktorého využili aj základové murivo staršej stavby.
• Nové presbytérium bolo dokončené niekedy v 40. rokoch 14. storočia, pričom bola zaklenuté rebrovou klenbou na konzolách, ktoré osadili ešte v druhej polovici 13. storočia.
• Koncom 15. storočia bola pristavaná empora.
• Niekedy koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia sa pravdepodobne zrútila gotická klenba i so stĺpmi a musela byť nahradená novou - krížovou hrebienkovou - nesenou štyrmi stĺpmi.
• V poslednej tretine 18. storočia bol priestor kostola rozšírený o oratórium (1770) a južnú kaplnku (1794).
• V rokoch 1937 - 38 boli pri obnove objektu nahradené barokové prístavby novými bočnými loďami v modernom štýle, ktoré významne narúšajú stredovekú podobu stavby.
• V roku 2015 sa začal výskum kostola, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj kostola a priniesol tiež objav nástenných malieb v presbytériu a viacerých románskych architektonických prvkov.

Architektúra a interiér

Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku. Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.

V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí využíval ako kaplnka.

Kostol sv. Mikuláša v Domaniži

Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Vďaka iniciatíve správcu farnosti a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce. Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko - historický a umelecko- historický výskum celého objektu.

História

• V roku 2007 Rímskokatolícky farský úrad v Domaniži za podpory Ministerstva kultúry začal so záchrannými prácami na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša v obci.
• Skôr ako sa tieto práce začali bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí.
• Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislava.
• Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby.
• V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér.

Architektúra a interiér

Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér - zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou.

Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove

Prešovská Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove patrí k najkrajším stavbám neskorej gotiky u nás. Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku. Patrónom konkatedrály je sv. Mikuláš, ktorý sa v 13. storočí tešil veľkej úcte medzi veriacimi v Prešove.

História

• Konkatedrálu začali stavať po r. 1347 na mieste staršej sakrálnej stavby.
• V r. 1501 levočský kamenár PETER urobil plán prestavby kostola zo stránky kamenárskej, murárskej a staviteľskej.
• Za reformácie (r. 1624) po požiari bol kostol adaptovaný vstavaním speváckych empór.
• V r. 1768 kostol opravili a súčasne postavili južný klasicistický portál.
• V r. 1903-1904 bola veža kostola regotizovaná.
• Pri generálnej obnove v roku 1950 kostol dostal novú travertínovú dlažbu, novú omietku, maľbu, farebné okná, rozhlas, novú krížovú cestu a opravu strechy.

Architektúra a interiér

Celkový vzhľad kostola je vzácnou pamiatkou éry neskorej gotiky a jedinečnou dominantou historického jadra mesta. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovalo málo pamiatok. Najvzácnejšia je skriňa z bývalého gotického krídlového oltára (1490-1506) pojatá do dnešného barokového hlavného oltára. Sú v nej tri sochy: socha P. Márie, po jej pravici socha sv. Mikuláša, vľavo socha sv. Vojtecha. Vzácne sú neskorogotické plastiky z dielne rezbára Majstra Pavla - archanjel Gabriel a Ukrižovaný. Ku klenotom baroka patrí kazateľnica, malý organový chór i veľký organ. Fragmenty nástenných malieb sú z 15. storočia, v lodi zo 17.storočia.

Farský Kostol sv. Mikuláša bol v roku 2008 povýšený na konkatedrálu. Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. V súčasnosti prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce na veži konkatedrály. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur. Po dokončení rekonštrukcie bude toto dielo úžasným prvkom interiéru.

Rozmery Konkatedrály sv. Mikuláša:

• Dĺžka: 54,7 m
• Šírka: 34-45 m
• Výška: 16 m

Hudobná kultúra v kostole sv. Mikuláša

Výnimočné postavenie v prešovskej hudobnej kultúre vždy zaujímal kostol sv. Mikuláša, predtým farský kostol, v súčasnosti od r. 2008 Konkatedrála sv. Mikuláša Košickej arcidiecézy. V roku 1634, teda v protestantskom období bol postavený hlavný organový chór s organom na zadnej strane. Veľký organ sa skladá z 3480 píšťal, 20 zvonov a zvonkohry. Bočný chór s malým organom pochádza zo 17. storočia, skladá sa z 378 píšťal, z ktorých niektoré sú však dnes už nefunkčné.

Tabuľka: Prehľad kostolov sv. Mikuláša na Slovensku

tags: #rimsko #cirkev #farnost #sv #mikulasa