Rímskokatolícka farnosť v Senici má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa odráža v jej architektonických pamiatkach a duchovnom živote. Táto farnosť zohráva významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom kontexte mesta a regiónu Záhorie.
Už len časť obvodového muriva sa zachovala z pôvodného románskeho farského kostola v centre Senice. Prvá písomná zmienka o Senici pochádza z roku 1256 v listine kráľa Bela IV. a do 13. storočia je po novom datovaný aj prvý kostol tunajšieho osídlenia. Nedostatok datovateľných prvkov neumožnil bližšie zaradenie stavby než len všeobecne do 1. polovice 13. storočia.
Kostol Navštívenia Panny Márie v Senici
Kostol Navštívenia Panny Márie
Kostol Navštívenia Panny Márie bol dlhý čas v literatúre popisovaný ako renesančná stavba postavená na mieste staršieho gotického objektu. Na základe erbu mesta možno vysloviť domnienku, že pôvodným patrocíniom bol sv. Čiastkový architektonicko-historický výskum bol obmedzený na základové konštrukcie veže skúmateľné len z jej interiéru a na časť západnej fasády lode dnešného kostola.
Z románskeho obdobia bola podľa použitého stavebného materiálu doložená južná časť západnej steny lode v dĺžke približne 3,7 m, pričom bolo zachytené aj juhozápadné nárožie. Stavebným materiálom v nadzemmnej časti boli tehly - plevovky, základy stavby boli vybudované z lomového kameňa. Nie je jasné, akú mal románsky chrám podobu.
Jednou z možných analógií je Kostol sv. Alžbety v Šaštíne-Strážach postavený ako tehlové bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom. Rovnakú dispozíciu mal aj zaniknutý kostolík zaniknutej obce Ropov (k. ú. V roku 1560 prevzali stredoveký kostol protestanti. Z tohto obdobia pochádza kamenný portál vedúci do veže s erbom rodu Nyáry, ktorý poukazuje na dobu prestavby veže v polovici 16. storočia.
V roku 1654 sa kostol vrátil katolíkom, ktorí ho v nasledujúcom roku stavebne upravili. Pravdepodobne v tomto období došlo k zmene patrocínia na súčasné. V roku 1936 sa uskutočnila oprava zastrešenia kostola, vrátane veže. V bojoch 2. svetovej vojny bol kostol poškodený a opravili ho v roku 1949. Senický kostol je tak ďalším dôkazom podstatne bohatšieho a rozvinutejšieho osídlenia Záhoria v románskom období, než sa dlhé roky odborníci domnievali.
Referencie:
- Žuffová, J.: Senica, Kostol Navštívenia Panny Márie. Analýza odkrytých častí ako 1. etapa čiastkového architektonicko-historického výskumu.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Kaplnka sv. Anny
Kaplnku postavili ako jednoduchú obdĺžnikovú stavbu s polygonálnym (trojbokým) ukončením niekedy na prelome 14. a 15. storočia južne od farského, pôvodne ešte románskeho kostola. Nie je vylúčené, že počas reformácie, kedy farský kostol slúžil protestantom, sa v kaplnke konali katolícke sv. V 18. storočí vybudovali pod kaplnkou kryptu zaklenutú valenou klenbou. Na kamennej doske zakrývajúcej vchod do krypty je vyrytý letopočet 1754.
V 50. rokoch minulého storočia dostal objekt nevhodnú cementovú omietku. V roku 1959 sa objavili plány na odstránenie kaplnky z dôvodu výstavby autobusovej stanice a neskôr pamätníka Červenej armáde. Argumentovalo sa pritom aj schátralosťou stavby, aby "... V 80.
Kaplnka vytvára spolu s farským kostolom zo 17. V staršej literatúre bola dnešná kaplnka považovaná za zvyšok staršieho kostola - jeho presbytérium. Výskum v 80. rokoch 20.
Objekt sa v literatúre často opisuje ako karner, dokonca aj s patrocíniom sv. Kaplnka stojí pri farskom kostole v centre Senice vo voľne prístupnom areáli.
Referencie:
- Zámer obnovy pamiatky - Kaplnka sv. Anny, Senica. Bratislava, 1986. Uložené v Archíve PÚ SR (Stredisko BA, Inv. č.
- Senica, Kaplnka sv. Anny - karner?. Súbor archívnych dokumentov uložených v Archíve PÚ SR (KÚŠPSOP BA, Inv. č.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Významné osobnosti spojené s farnosťou Senica
S farnosťou Senica je spojených niekoľko významných osobností, ktoré prispeli k jej duchovnému a kultúrnemu rozvoju:
- Juraj Puslicius (Georgius Puslicius): Pôsobil v Senici. V roku 1651 získal titul bakalára a v roku 1652 magistra filozofie. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1654.
- Ján Szenczy (Joannes Szenczy): Narodil sa v roku 1704 v Senici. Za farára v Hornom Bare bol ustanovený 14. decembra 1729. Posledné jeho pôsobisko bola farnosť Želiezovce od 18. októbra 1752, kde sa 24. decembra 1764 zriekol úradu kvôli veku a odišiel do kňazského domova v Trnave, kde aj zomrel 13.
- Jozef Gulík: Narodil sa 8. februára 1735 v Senici. Bol rehoľným kňazom Spoločnosti Ježišovej. Od roku 1768 pôsobil ako profesor morálnej teológie, filozofie a matematiky na Trnavskej univerzite. Za farára do Skalice bol inštalovaný 21. decembra 1775, kde v roku 1788 vykonal vizitáciu ostrihomský arcibiskup Jozef kardinál Baťán (Batthány). Od roku 1778 do roku 1786 viedol ako prefekt školy (riaditeľ) bývalé jezuitské gymnázium v Skalici. Zomrel 8.
- Ján Buček: Pochádzal zo Senice a narodil sa v prvej polovici 18. storočia. 21. októbra 1754 bol vysvätený za kňaza.
- Msgr. Dr. Gejza Zubek: Narodil sa 17. augusta 1885 v Senici. Vysvätený bol 28. júna 1908 za kňaza a ustanovený do Nového Mesta nad Váhom za kaplána. O rok neskôr (1909) získal titul doktora cirkevného práva. Gejza Zubek zomrel 9.