Rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho je významná národná kultúrna pamiatka, vyhlásená v roku 1963.
Kostol sv. Jakuba v Levoči
História Kostola
Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa kostol spomína, je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Kostol bol pôvodne gotický. V rokoch 1754-1756 bol barokovo upravený, prestavbu financoval Jozef Ilešházi. Veža je z pôvodného gotického kostola a nadstavali ju podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice nad Váhom po roku 1816, pretože pôvodná veža bola zničená požiarom v roku 1814.
Opravy kostola sa uskutočnili v 19. storočí (po požiari v roku 1882), v 1. polovici 20. storočia a v rokoch 1959-1961. V rokoch 1963-1964 a 1967-1968 prebehli v kostole reštaurátorské práce. V roku 2000 prebehla vonkajšia oprava kostola. Bola opravená veža, obnovená omietka, natretá strecha na veži a ďalšie drobné práce. V roku 2003 bol vymaľovaný interiér.
Architektúra Kostola
Kostol je obohnaný murovanou ohradou a barokovou vstupnou bránou. Ide o typickú jednovežovú jednoloďovú stavbu barokového pozdĺžne pretiahnutého centrálneho kostola s obdĺžnikovým pôdorysom a segmentovým zakončením presbytéria, bočnou poschodovou sakristiou a predstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré dosadajú na priebežnú rímsu. Farebné okná sú z 19. storočia a novšie od Vincenta Hložníka z roku 1951. Nad sakristiou na poschodí je panské oratórium.
Hlavný oltár v Kostole sv. Jakuba
Interiér a Umelecké Diela
Hlavný oltár bol dokončený v roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640. Následne sa v lodi kostola postavili dva bočné oltáre.
- Bočný oltár svätého Antona Paduánskeho je neskorobarokový z 2. polovice 18. storočia, uprostred je obraz svätca a vo vrchole reliéf Najsvätejšej Trojice.
- Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18. storočia, na bokoch sú plastiky svätej Anny a svätej Barbory, v strede je obraz svätca. v nadstavci reliéf svätého Jána Krstiteľa.
Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z 2. polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z 2. polovice 18. storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi. Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavaba, a pochádza z 2. polovice 18. storočia. Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové z obdobia okolo roku 1770. V interiéri kostola sa nachádzajú voľné sochy svätého Mikuláša a svätého Vojtecha z konca 19. storočia. Barokové obrazy: svätá Anna, Ukrižovaný Kristus a svätý František sú z 18. storočia. Relikviáre v podobe skrinky sú z 18. storočia. Baroková monštrancia je z roku 1681. Je to viedenská práca, pôvodne zakúpená v roku 1783 u klarisiek v Trnave pre tento kostol. Barokové cibórium pochádza z roku 1716. Má tepaný figurálny reliéfny dekor. Relikviáre sú rokokové z 2. polovice 18. storočia a sú zdobené tepaným dekorom. V oratóriu je baroková tabernákulová skriňa z 18. storočia.
Vo veži kostola sa nachádza päť zvonov. Tri z nich boli odliate z pôvodných zvonov v roku 1983, keďže údajne spolu neladili. Okrem nich sú v zvonici ešte dva zvony: Dvestoročný zvon Svätý Florián a storočný zvon Božské Srdce. Najmladší zvon pomenovaný Panna Mária, Pomocnica kresťanov je i najväčší, váži 600kg a musel byť opravený, pretože praskol.
Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Hoci pod jeho názvom ho nebude poznať toľko Slovákov, poklad nesmiernej hodnoty, ktorý sa ukrýva vo vnútri, už pozná celý národ.
Náš najznámejší stredoveký majster dreva mohol zostať navždy zabudnutý, avšak zachovali sa nám dokumenty spájajúce majstra Pavla s jeho dielom. Mimo jeho diela sú to aj zlatnícke práce barokového zlatníka Jána Szilassyho.
Kostol sv. Zasvätenie kostola sa viaže ku dňu 25. júla, kedy sa slávi deň sv. Jakuba, patróna bojovníkov, pútnikov aj robotníkov. Práve v tento deň sa v Levoči, ako slobodnom meste, konal výročný jarmok. Bola to udalosť pre široký kraj. Najmä Levoča bola v minulosti prosperujúcim mestom, ležiacim na strategicky významných obchodných cestách, najmä tej vedúcej k Baltskému moru.
Chrám je výnimočný svojou zachovanosťou, hoci poškodil ho požiar v roku 1550, kedy oheň zničil väčšinu mesta. Požiar mu však neuštedril vážne rany, z ktorých by sa spamätávali dnes hodnotné diela. V súčasnosti má šťastie, že si jeho hodnotu kultúrnu ako aj historickú uvedomujú zodpovední za technický stav budovy.
Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí.
Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.
História chrámu Sv. Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola.
Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha.
Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie. Najvýraznejšie sa interiér zveľaďoval v období 15. a 16. storočia, kedy aj samotné mesto viac prosperovalo vďaka obchodu.
Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544).
Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový. Oltár svätej Alžbety by mal byť dielom levočského Majstra Mikuláša. Oltár svätej Kataríny Alexandrijskej dielom levočského majstra Jána z roku 1469.
Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva.
Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK. Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery.
Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19.
Alstrova 121, 831 06 RačaRímskokatolícky kostol sv. Filipa a sv. Jakuba postavili zrejme na mieste staršej stavby niekedy po roku 1300. Je jednoloďovou stavbou a unikátom je východne orientovaná veža, ktorej dolná časť tvorí chór svätyne s polygonálnym ukončením. Krátko po dostavbe, okolo rokov 1310 - 1320, dostal kostol výzdobu v podobe nástenných malieb. V 15. alebo 16. storočí kostol vyhorel. V rámci opráv svätyne sa realizovala výzdoba nástennými maľbami. Tieto už nesú nádych renesančného slohu a datujú sa do druhej tretiny 16. storočia. Koncom 18. storočia prešiel kostol ďalšími úpravami. Loď dostala novú klenbu, ktorú podopierajú prístenné polovičné piliere. Najväčšími úpravami prešiel chrám koncom 19. storočia, kedy bola zbúraná západná stena lode a kostol bol rozšírený o 8 metrov smerom na západ. Bola upravená fasáda a pred južný vchod do lode bola postavená menšia murovaná predsieň. Počas archeologických výskumov na začiatku 21. storočia boli objavené stopy po murovaných baldachýnoch nad bočnými oltármi a gotických malieb z prvej štvrtiny 14. storočia. Baldachýny boli zaklenuté rebrovou klenbou. Zo stredovekej stavby sa okrem hmoty lode, svätyne a veže zachovala predovšetkým krížová klenba svätyne a veže hladkými svorníkmi. Pri hlavnom vchode na južnej strane lode je uložená kupa kamennej krstiteľnice jednoduchého polo guľového tvaru románskeho typu. Na južnej a severnej strane svätyne sa zachovali maľby Krista a apoštolov zo 16.